Prečo som sa v detstve pozerala pod stôl (malý náznak o Maďaroch)

„Ty, Katka, a ako je to vlastne u vás na tom južnom Slovensku s tými Maďarmi?“ opýtala sa ma moja kamarátka zo Šumavy a ja som rozmýšľala, či prehnaným používaním tých zámen nechcela ukázať ten svoj odstup od toho Slovenska, ktoré je pre ňu už takou tou cudzou krajinou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (43)

Nuž, ako by bolo. Rozmýšľam, kedy presne vznikol bod obratu, keď sa Maďari dostali v našom vnímaní do súčasnej konfliktnej, až grotesknej pozície. Kedy prestali byť mešťanmi s kultivovaným prejavom, bohatou knižnicou, láskou k umeniu a k vede, ktorí si svoj hermeticky uzavrený rodinný život spestrovali výletmi do prírody, obdivovaním západnej módy a akýmsi zvláštnym nepokojom. Nevedeli sa vysporiadať s tradíciami, s vierou v vzdialeného „Isten“, s tým, že György Lukács spomínal socializmus a nikto nevedel, čo si o tom slove má myslieť, aj Budapešť bola príliš ďaleko a v jej kaviarňach sa na dne šálok z českého porcelánu usádzala svetlohnedá pena – a Isten nič, Isten už možno aj zabudol na svoj malý národ, ktorého jazyku aj tak nikto nerozumie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Neviem. Len si pamätám, že u nás na juhu sa na nich vždy pozeralo ako na súčasť mesta. V niečom dobrú, v niečom zlú, ale predsa súčasť. Vedelo sa, ktorý palác v centre patril ktorému grófovi, vedelo sa, kde stála kaviareň a kde významné hotely, nepoznačené umakartovou účelnosťou ako tie o niekoľko desaťročí neskôr. Na budovách s udivenými výrazmi ošarpaných antických tvárí nad oknami sme v detstve počítali nápisy „Epűlt“. A tak mi začína byť smutno, že so Židmi odišli po vojne z môjho mesta aj Maďari. Prirodzene, žijú v ňom v hojnom počte doteraz, majú tam svoje kníhkupectvá, periodiká, spolky, divadlo a aj škôl tam majú možno až príliš habadej. Lenže to už nie sú tí, ktorých mám na mysli. Tých súčasných sme si už akoby nedokázali vážiť.

SkryťVypnúť reklamu

A tak keď na hlavnom nádraží vidím vystupovať z rýchliku skupinky veselých mladých turistov a ich hlasné: „Hallo, I´m from Hungary“, spomeniem si na slovíčka, ktoré som kedysi počula za zatvorenými dverami, keď bola maďarčina tajnou rečou starých rodičov, v ktorej sa preberali „dospelácke“ veci nevhodné pre naše uši. Ako sme sa učili slušne pozdraviť: „Kezét csókolom – mačka pod stolom“. A ja som na návšteve u starých dám, košických „-néni“ , skutočne nadvihovala hačkované obrusy, či pod stolmi neskrývajú mačku. Akokeby mi v duši niečo zamraučalo, že aj to slovo je z maďarčiny.

Katarína Džunková

Katarína Džunková

Bloger 
  • Počet článkov:  257
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

299 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
INESS

INESS

106 článkov
INEKO

INEKO

117 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu