Etela Kováčová
Zabila matku
Viem, že ma mnoho ľudí bude nabádať, že tento príbeh nie je pravdivý, ale opísaný z nejakej knihy slávnej autorky, ale nech. Je na každom človeku, čo si myslí, a aký má názor. To je opis zo života, nie z románu...
Už v detstve som rada čítavala knihy, čo ma inšpirovalo a sama som si začala tvoriť vlastnú tvorbu.Som človek, ktorý miluje hudbu kdekoľvek a kedykoľvek,pretože vystihuje náladu v dannej chvíli. Zoznam autorových rubrík: pribehy, zvieratká, myšlienky, Súkromné, Nezaradené
Viem, že ma mnoho ľudí bude nabádať, že tento príbeh nie je pravdivý, ale opísaný z nejakej knihy slávnej autorky, ale nech. Je na každom človeku, čo si myslí, a aký má názor. To je opis zo života, nie z románu...
Lampáreň u nás pre mnohých ľudí znamená múr nárekov. Presvedčím Vás o tom, že Lampáreň nie je len miesto, kde sa mnohý vyplačú, posťažujú a bojujú za svoje práva, ale aj miesto, kde prídete na iné myšlienky, kde sa zabavíte, zatancujete a aj tí, ktorí si ani nepamätajú kedy sa naposledy usmievali sa práve na tomto mieste usmievať budú...
Obrat v jej živote sa stal po niekoľkých týždňoch, keď si uvedomil, že jeho manželka už neprosí o spoločnosť a pozornosť.Začal si ju viac všímať a sledovať každý jej krok. Vôbec ho nenapadlo, že všetko, čo v tejto chvíli na svojej manželke zbadal robievala aj pred tým, ako si za počítač sadla a začala písať s neznámymi ľuďmi....
Pred niekoľkými dňami som konečne spoznala maminu kamarátky mojej dcéry. Som veľmi rada, že som sa s ňou stretla, pretože si myslím, že sa potrebovala niekomu vyrozprávať a vyžalovať. Myslela som, že jej život bol bez chyby a všetko fungovala, ako by v živote malo, ale opak je pravdou. Z jej rozprávania mi bolo smutno a mala som pocit, akoby sa jej nechcelo ani žiť a nebyť dcéry, tak by asi ani nežila...
Každý z Nás pozná pocit, keď Nás hlad zožiera a počas jazdy sa snažíme dostať na najbližšiu pumpu, aby sme si tam kúpili bagetu, či nejaký chutne vyzerajúci sendvič, aby Nám zahnal hlad.Nik si však neuvedomuje, čo mu v túto chvíľku zachráni život od hladu. Neskôr však rozmýšľa z čoho mu môže byť tak zle na žalúdku. Žeby od dlhej jazdy? Možno! Avšak opak je pravdou. Predstav si, že ste sa dostali na exkurziu do výroby na takéto sendviče, či bagety a potom si rozmyslite, či si ich kúpite, aby ste si (ne) zachránili život od hladu...
Nedávno som napísala článok o mužovi, ktorý sa zmenil z jedného dňa na druhy v tyrana. Dnes Vám napíšem jeho pokračovanie a priznám sa, že aj ja som bola veľmi prekvapená rozhodnutím jeho manželky... Z dobrého manžela sa stal tyran, teraz by som to definovala tak, že z tyrana sa stalo vypočítavé hovädo / ospravedlňujem sa za vyjadrenie/....
Tak takto reagovala jedna z mojich dcér, keď sa dozvedela, že má týždenný zákaz chodiť vonku – v ich rečí zaracha. K úteku pridala aj komickú rolu malej herečky, ktorá ma veľmi pobavila, až na ten koniec...
Koľko ľudí dokáže milovať srdcom, bez toho aby pri tom použili svoj rozum? Koľko ľudí dokáže milovať bez toho, aby za svoju lásku niečo žiadal?Veľmi málo!Jedného takého človeka som spoznala a bola som prekvapená, aká veľká láska dokáže byť....
V dvanástich rokoch sa po prvý krát zamilovala do svojho spolužiaka a v dvanástich prvý krát prežila najväčší smútok, pretože spolužiak sa cez letné prázdniny utopil v rieke...
Mala som asi 16 rokov, keď sa naše cesty rozišli a moja kamarátka Danka šla svojou cestou tak, ako aj ja svojou. Od vtedy sme sa nevideli. Len sem – tam z počutia iných sme sa dozvedali, čo robí tá druhá, až sa nakoniec všetky styky skončili a každá sme sa venovali svojim záľubám a neskôr rodine.Už som ani nedúfala, že sa raz stretneme, až do vtedy, kým sa nestalo to nešťastie...
Bývala v dedinke na kraji mesta. Dedinka, skôr to bola jedna ulička, na ktorej boli z oboch strán vystavané domčeky. Jeden krajší, ako druhý. Akoby sa v dedinke ľudia predbiehali, kto má koľko peňazí a čo všetko si môže dovoliť kúpiť, či postaviť. Takmer na každom dvore stalo drahé auto, v maštali kôň, krava a v ďalšej prasce.Celú túto uličku obklopovali krásne lesy, ktoré mali svojich majiteľov z dedinky...
Áno presne tak by sa dala nazvať zmena jedného dievčaťa, ktoré sa neuveriteľnou rýchlosťou zmenilo na príšeru, o ktorú nik nemal záujem....
O láske a medziľudských vzťahov sa toho dá napísať mnoho a mnoho. Stačí si viac všímať svoje okolie, svoju rodinu a priateľov a už máme množstvo námetov na písanie článkov a príbehov, z ktorých sa aj tak nik nepoučí, pretože každý sa musí učiť na vlastných chybách.Nad tými cudzími sa len pozastavíme, popremýšľame alebo si povieme – „Bože,!“Málokedy sa nám stane, že sa pozastavíme nad sebou a povieme si – „Bože!“Som jedna z toho množstva ľudí, ktorí to nerobia, alebo ak áno, tak veľmi zriedka.Proste si myslíme, že sme najlepší. Všetko, čo robíme robíme lepšie, ako ten druhý.Nedopustíme, to že aj mi sme omylní, že nie každé rozhodnutie je správne a málokedy povieme niečo skôr, akoby sme popremýšľali nad tým, či našim vyjadrením niekomu ublížime.Slovami a činmi človek dokáže ublížiť viac, ako keby bodol nožom priamo do srdca...
Pred niekoľkými rokmi som sa nasťahovala do jedného staršieho bloku, kde som spoznávala ľudí a nie len v našom vchode. Všimla som si tam jednu ženu, ktorá často chodievala do nášho vchodu k jednej susedke, ktorá bola alkoholička.....
To, že život nie je vôbec ľahký vie každý z Nás. Ja ho začínam spoznávať z tej druhej stránky práve v posledných mesiacoch. Už som o podnájme písala v jednom zo svojich článkoch, keď Nám majiteľ dal výpoveď z prenajatého bytu len tak, bez akéhokoľvek vysvetlenia.Našla som na tom istom sídlisku tiež podobný byt a za rovnakú cenu, ako sme mali predošli podnájom.Keď som prišla pozrieť byt bola som v šoku a nechápala som, ako môže niekto dávať do podnájmu byt v takom stave...
Dnes som našla medzi popísanými papiermi list adresovaný Ježiškovi od jednej z mojich dcér. Písala v ňom , čo by si priala pod stromček.Prekvapil ma obsah....
Hneď po presťahovaní som dostala vysoké teploty. Cítila som sa mizerne a zmáhala ma zimnica, takže som bola nútená si ľahnúť. Nerada trávim celý deň v posteli ani vtedy, keď som chorá, ale tento krát som nemala na výber...
Včera moja dcéra ostala zo školy doma. Mala bolesti bruška a tak ráno navštívila svoju doktorku, ktorá usúdila, že je to len zjedením nejakého jedla. Ak by sa stav nezlepšil dostala papier na chirurgiu. Asi po dvoch hodinách sa už cítila oveľa lepšie a tak šla do obchodu kúpiť si niečo diétne na jedenie. V ten deň som pochopila, aké veľké srdce má moja dcéra...