Peter Fidler
Môžeme vidieť z Bratislavy Alpy?
Posledný víkend sa u nás doma rozhorel menší generačný spor medzi mojím otcom a mnou. Išlo o otázku, či je možné vidieť rakúske Alpy z Bratislavy...
Momentálne intenzívne sa zaoberajúci štúdiom holandčiny."Je lepšie o otázke diskutovať bez toho, aby sme došli k záveru, ako dôjsť k záveru bez toho, aby sadiskutovalo" J. Joubert Zoznam autorových rubrík: Veda - kozmologia, Veda - biologia, Veda - ostatne, Spolocnost, Nezaradené
Posledný víkend sa u nás doma rozhorel menší generačný spor medzi mojím otcom a mnou. Išlo o otázku, či je možné vidieť rakúske Alpy z Bratislavy...
Veriaci ale aj iní obhajcovia krokov cirkvi (tí horlivejší dokonca akýchkoľvek) sa veľmi radi púšťajú do hľadania rôznych analógií, ktoré by konanie ich obľúbeného spolku mohlo ospravedlniť a jednoznačne odobriť. Idú pritom doslova cez mŕtvoly a ich výsledky sú neraz absurdné, niekedy aj komické.
Šamanizmus a prvotné primitívne náboženstvá sa všade vďaka mozgu homo sapiens opierajú a rovnaké základy. Tvoria korene budúcich náboženstiev, povier a uctievania. Už v týchto prehistorických dobách, v mladšej dobe kamennej, nachádza šamanizmus v symbióze so svetskou mocou (náčelníkom) významné uplatnenie pri „hierarchizácii“ spoločnosti. Tak ako vládnuca vrstva, aj predstavitelia komunikácie s bohmi a mŕtvymi sa z pôvodne prísne rovnostárskych spoločností lovcov a zberačov vyčleňujú a užívajú výhody svojho výsadného postavenia.
Sen je len jedným prejavom inej, nie veľmi známej časti nášho vedomia. Podobné zážitky ľudia zažívajú aj pri halucináciách, ku ktorým sa môže dopracovať rôznymi cestami (požitím halucinogénnych látok, prostredníctvom intenzívnych, vizuálnych a sluchových rytmických vnemov atď.). Halucinácie využívali po celom svete na kontakt s božstvami príslušníci všetkých spoločností, konkrétne išlo vždy o skupinu šamanov, neskôr kňazov. O týchto vyvolených ľuďoch mali ostatní predstavu, že sú v komunikácii s vyššími mocnosťami, ktoré riadia celý vesmír a aj ich osudy. Ľudia si tak odnepamäti vytvárali a formovali celú koncepciu alternatívnej reality a nemali najmenších pochýb, že je reálna. Že ju naozaj pocítia po vlastnej smrti alebo v prípade nepriazni vyššej moci. Verili, že šamani/kňazi majú moc dostať sa ešte v bežnom živote medzi duše dávno aj nedávno zomrelých. Tiež, že vďaka týmto návštevám a rozhovorom dokážu liečiť chorých.
Prvými zástupcami rodu Homo, ako už bolo povedané, bol druh homo habilis, menej známy je homo rudolfensis. Po miliardách rokov svetlo sveta na Zemi uzrel prvý zástupca človeka, ktorý neskôr ovládol celú planétu tak, ako ešte žiaden druh pred ním. Ovládol ju nie dokonalým prispôsobením sa vonkajším podmienkam, ale svojou inteligenciou. A človek zručný bol prvým druhom, ktorý nastúpil túto cesto ovládnutia.
Viera v boha alebo všeobecne bohov je dnes široko pretriasanou témou v celej spoločnosti Na jednej strane velebená ako jediná možnosť jednotlivca žiť zmysluplne, na druhej zatracovaná ako brána k fanatizmu a netolerancii, na tretej úplne zosmiešňovaná ako nezmysel. Nad príčinou tohto zvláštneho prejavu ľudí a ľudskej spoločnosti som viackrát a dlho uvažoval, ale zrejme nejaké definitívne zdôvodnenie ani neexistuje, veď platí, koľko ľudí, toľko predstáv o tom, čo to viera a samotný boh je. Aspoň taká je moja skúsenosť. Ale určite sa môžeme pokúsiť nájsť aspoň čiastkové, ak nie úplné vysvetlenie tohto zvláštneho fenoménu. Zvláštneho tým, že napriek mnohým ranám, ktoré schytáva z každej strany, sa dodnes drží pri živote.
So záhadou vzniku života na Zemi súvisia dve zaujímavé špekulácie. Prvou z nich je otázka prečo biogenéza neprebieha kontinuálne dodnes. Ak podmienky v hlbinách Zeme sú v podstate konštantné a vznik života je výsledkom istej postupnosti fyzikálnych a chemických procesov, očakávali by sme, že život „vzniká neustále. Prečo sa to však nedeje?
Teórie a hypotézy vzniku života na Zemi sa stretávajú s celým radom nepríjemností. Z nich najhoršou sú obdobia intenzívneho kozmického bombardovania v období počas formovania slnečnej sústavy pred 4,5 miliardami rokov a najmä v druhej fáze pred približne 3,7 miliardami rokov. Svedkom tohto búrlivého obdobia je dodnes napríklad povrch Mesiaca, dobitý na nepoznanie. A Zem ako väčšie teleso je prirodzene ľahším terčom. Prejavy biosféry Zeme pritom zasahujú priamo do tohto obdobia a prezrádzajú čulú biologickú aktivitu. Ako je možné spojiť také dve rozporné predstavy? Na jednej strane neustála sterilizácia Zeme a na druhej prejavy ranej biosféry. Znamená to, že život sa po každom zničení rozbehol znova? Spolu so všetkými dôsledkami, ktoré z toho plynú pre celý vesmír...?
Najstaršie prejavy živých organizmov v horninách na Zemi (zvýšený obsah izotopu uhlíka C12, ktorý preferujú organizmy pre jeho nižšiu hmotnosť) možno datovať do obdobia pred 3,85 miliardami rokov. To znamená, že život tu už prosperoval v ére silného kozmického bombardovania. Natíska sa tak zaujímavá myšlienka, že tieto prejavy má na svedomí pozemský život, ktorý po jednom z mnohých kozmických impaktov vyhynul – čiže svojím spôsobom máme možno do činenia s prejavom cudzej formy života. Samozrejme, to je len špekulácia, ale mimoriadne zaujímavá. Toto búrlivé obdobie vývoja Zeme prinesie ešte nejedno prekvapenie, ako neskôr uvidíme.
Vznik života na našej planéte je dodnes jednou z najväčších nerozriešených záhad. Človek už paradoxne pochopil, ako fungujú najbizarnejšie útvary na druhom konci vesmíru, ale stále nevie odkiaľ sa tu sám nabral. Kedy na Zemi prestala existovať len mŕtva neživá hmota a objavila sa prvá molekula, ktorá aktívne prebrala časť energie z prostredia a pretavila ju do výroby svojej kópie.
V článku Fenomén z 20. storočia som vzdal poctu masovému rozvoju športu, ktorý sa rozpútal v druhej polovici 20. storočia a trvá s rastúcou silou dodnes. Lenže šport sám o sebe by bol trochu nudný. Nebol by tým, čím v skutočnosti je. Má svoju neoddeliteľnú súčasť, ktorú som zatiaľ nepopísal.
20. storočie už bolo označené mnohými prívlastkami. A ani sa niet čomu čudovať. Zmeny, ktoré zažila táto spoločnosť za posledných sto rokov boli fantastické. Veda a technika pokročila tak, ako dovtedy za tisíc rokov a možno aj viac. Ľudia ovládli oblohu, dostali sa do kozmu, pristáli na Mesiaci. Na opačnom poli zvládli mikro- a nanotechnológie, zistili, čím sme, rozlúštili genóm človeka.
Apollo vracia úder: Po predošlom vyvrátení pseudoargumentov zástancov konšpiračných teórií prichádza na rad útok zo strany zdravého rozumu. Zoradenie argumentov, ktoré by bolo mimoriadne ťažké a v niektorých prípadoch nemožné uskutočniť na Zemi, bez letu na Mesiac.
Ak aj Vás rozčuľujú fanatickí tvorcovia a nadšenci konšpiračných teórií, ktorí sa v honbe za senzáciami a neraz aj za peniazmi nezastavia pred ničím, čítajte ďalej. Dozviete sa o ich neuveriteľných prešľapoch, ktorých sa dopúšťajú pri spriadaní svojich „právd“ a ich nekonečnej arogancii, ktorou urážajú ľudí, čo vo svojom živote niečo dokázali. Konkrétne sa pozrieme na tú pošliapanú pravdu okolo pristátia na Mesiaci – program letov Apollo zo šesťdesiatych rokov, vrámci ktorého sa človek prvýkrát dostal na povrch iného vesmírneho telesa.
S podtitulom: Okolo vesmíru za 80 rokov. Dovolil som si takto parafrázovať reklamný slogan, ktorým sa prihovárala letecká spoločnosť Air France svojím klientom pri predvádzaní schopností lietadla Concorde (raňajky v Paríži – obed v New Yorku – večera zase v Paríži), aby som ním uviedol moje krátke pojednanie o cestovaní vesmírom a o neuveriteľných možnostiach, ktoré sa nám naskytajú.
Prvé kroky v tomto sme v minulom storočí konečne podnikli. Okolie našej planéty je doslova zasypané odpadom z tretích stupňov rakiet vynášajúcich vesmírne lode na obežnú dráhu. Stovky satelitov, či už aktívnych alebo neaktívnych krúžia okolo Zeme. Problém však je, že po našom zániku všetky popadajú na Zem, presnejšie, väčšina z nich zhorí v atmosfére.
Téma nášho vyhynutia ma prinútila zamyslieť sa nad tým, čo tu po nás zostane, keď (a ak) naozaj ako druh vymrieme. Presnejšie, či vôbec po nás niečo zostane. Nejaká zmienka, že túto planétu už obýval inteligentný tvor, ktorý vybudoval civilizáciu, ale nemal to šťastie prežiť globálnu katastrofu, ktorá postihla Zem. Budúci inteligentný pán tejto planéty, či už vyvinutý zo života na Zemi alebo zástupca mimozemského života, ktorý by sem dorazil v snahe prežiť apokalypsu na svojej planéte, by sa tak mohol dozvedieť, že niekto pred ním tu už bol a zobrať si z nášho smutného konca ponaučenie.
Pár miliónov rokov. To je posledné číslo, ku ktorému sme došli a ktoré zrejme pre väčšinu senzáciechtivých ľudí znamená svojím spôsobom sklamanie. Žiadne veľké prírodné predstavenie, úžasná kataklizma a priestor pre rôznych šarlatánov, aby vytiahli svoje teórie a dogmatické predstavy o konci sveta sa v blízkej budúcnosti nekoná. Z hľadiska geologického je však náš koniec, naplánovaný o niekoľko miliónov rokov do budúcnosti, v podstate už zajtra.
Varovanie dejín: Ak chceme pravdepodobnosť prežitia nášho druhu vôbec zvýšiť, mali by sme tak urobiť čím skôr. Ani tá ešte celkom prijateľná, miliardu rokov trvajúca budúcnosť, nás totižto zrejme nečaká. Globálna katastrofa, ktorá nás tu môže nečakane zastihnúť a vyhladiť, je možno už na ceste...
Kolonizácia planét ako riešenie. Pozornejší čitateľ isto pri čítaní prvej časti mohol veľakrát vzniesť námietku. Najmä pri tvrdení, že nás čakajú stovky miliárd rokov rozvoja s obrovskými možnosťami pre technický a technologický pokrok. Už len preto, že Slnko, ako zdroj všetkej energie pre náš život tu tak dlho nebude. Skončí pokojnou smrťou svoj život už o 5 miliárd rokov a spolu s ním zaniknú vnútorné planéty vrátane Zeme. Mars a všetky vonkajšie planéty pravdepodobne prežijú, ale budú vystavené podmienkam maximálne nevhodným na život. Bez zdroja energie, ponorené do šera, sa budú predierať hustou rozpínajúcou sa bývalou atmosférou Slnka a buď sa vydajú na bezcieľnu púť medzihviezdným priestorom alebo spadnú na pozostatok Slnka v strede.