Zem, hoci to znie prekvapujúco,je mimoriadne nebezpečné miesto pre život. Miesto s takým množstvomnástrah a nebezpečenstiev, že len výnimočnej odolnosti života vďačímezato, že sme dnes tu. Aby som nebol nespravodlivý, Zem je práveže mimoriadne vhodnýmmiestom pre život, s neuveriteľne presným vyladením podmienok, ale plávav mori plnom nástrah. O týchto nástrahách nás informujepaleontológia. Vo fosílnych nálezoch života za posledných 600 miliónov rokovnachádzame s až udivujúcou pravidelnosťou známky veľkých vymieraní, kedysa naša planéta stala pre život na isté dočasné obdobie nehostinným miestoma prežili len veľmi odolné, často pomerne primitívne druhy. Vôbecnajväčšie vymieranie nastalo pred vyše 250 miliónmi rokov. Život na Zemi dostalobrovskú ranu a celkom zmizlo 96% dovtedy existujúcich druhov. Druhénajväčšie vyhynutie nastalo na konci druhohôr, pred 65 miliónmi rokov. Príčinytýchto vymieraní boli rôzne, najväčšie vymieranie mal na svedomí reťazecpríčin, ktorému dominovali najmä vytvorenie jedného superkontinentu, čospôsobilo zastavenie cirkulácie oceánskych prúdov a tiež globálneoteplenie celej planéty s malými zemepisnými rozdielmi. Existencia jednejveľkej pevniny namiesto viacerých kontinentov zároveň zastavila biodiverzifikáciua mnoho druhov časom zmizlo. Na druhej straneapokalypsa z konca druhohôr bola spôsobená dopadom veľkej planétkys priemerom asi 10 km na územie dnešného Mexika. Následky tejto katastrofyboli také impozantné, že zlikvidovali všetky druhy dinosaurov a mnohoďalších živočíšnych druhov. Vďaka nej sa na scénu dostavili cicavcea nakoniec aj my.
Obidve tieto udalostipredstavujú vážne varovanie pre náš druh, dokonca pre celý život na Zemi.Slnečná sústava sa stále hemží množstvom menších či väčších planétok, ktoré lenčakajú na deň, kedy udrú a ukončia tak našu slávnu éru. Z nesmiernychvzdialeností na hranici celej slnečnej sústavy sa do jej vnútra čas od časus obrovskými rýchlosťami prirútia veľké kométy, ktoré predstavujúz hľadiska impaktu najväčšie nebezpečenstvo, pretože rýchlosť nárazu bybola mnohonásobne vyššia ako u planétok a iných telies. Štatisticképrepočty odhalili, že priemerne Zem schytá náraz od telesa takejto veľkosti razza niekoľko desiatok miliónov rokov.
Posledný veľký impakt sa odohral v dávnej minulosti čo znamená, slovami Jiřího Grygara, že „už žijeme přes čas“.Síce sa v posledných rokoch spustil program neustáleho sledovaniapotenciálnych nebezpečných objektov, zoznam tzv. krížičov stále nie je úplný,takže neustále hrozí scenár známy z katastrofických filmov. Rovnako aniprílet už spomínaných komét sa predpovedať nedá. A aj keby sa dal, plányako predísť najhoršiemu sú stále len v rovine teórie a ťažkoodhadnúť, či by sme dopadu boli schopní predísť. Jedine, ak by sme o kolíziimali bezpečné informácie dlhé roky dopredu. Mementom nám musí byť nedávny dopadveľkej kométy Shoemaker-Levy v roku 1994 na Jupiter, kde táto spôsobiladokonalú spúšť. Podobne, v januári tohto roku hrozí impaktom 50 metrovveľká planétka Marsu, pravdepodobnosť zrážky vyletela na 4%. (Dnes už sa zdá, že nebezpečenstvo kolízie pominulo, pozn. aut.). Keďže napovrchu Marsu v súčasnosti pracujú 2 naše sondy, v prípade dopadu imhrozí potenciálne nebezpečenstvo, hoci veľkosť tohto telesa nie je významná prenejakú globálnu katastrofu.
Vyhliadky na pokojnú budúcnosť ľudstva sa nám takopäť scvrkli, tentokrát veľmi významne. Nie je možné predpovedať kedy impaktnastane, ale raz to určite príde. Možno odhadnúť, že máme pred sebou pármiliónov rokov. Napriek tomu, že oproti pôvodným číslam toto je už nepríjemnemálo času, stále nám ponúka priestor na rozvoj, rozkvet a záchranu na inejplanéte slnečnej sústavy alebo mimo nej. Nanešťastie, to nie je poslednázastávka na našej ceste spoznávania hrozieb pre život na Zemi. Vesmír jenehostinným miestom a to, že v jednom jeho zákutí prežívame jedôsledok zhody neuveriteľných náhod a veľkého šťastia. Spomeniem už lenheslovite ďalšie javy, ktoré nám môžu pripraviť horúce chvíľky: Slnko na svojej pútiokolo centra Galaxie vletí do oblastí hustého medzihviezdneho plynua prachu, exploduje blízka supernova (jeden potenciálny kandidát sav súčasnosti potuluje neďaleko a rovnako ako pri planétkach, koniecmôže prísť nečakane zo dňa na deň) alebo nastane ohromné uvoľnenie energieblízkeho magnetaru (čo je špeciálna hviezda s extrémnymi magnetickýmipoľami na povrchu; 27.12.2004 k takej udalosti došlo, našťastie na opačnejstrane Galaxie, tento jav sa napriek tomu prejavil ohromnými efektmiv atmosfére Zeme a úplne odstavil satelity sledujúce oblohuv gama spektre – množstvo gama žiarenia ich úplne saturovalo; nechcem siani predstaviť, čo by sa stalo, keby sa zdroj tejto explózie nachádzal bližšie)– obe tieto udalosti by svojím gama žiarením dokonale sterilizovali Zem;priblíženie sa k inej hviezda, ktoré by spôsobilo vyhodenie planétz ich dráh do medzihviezdneho priestoru (čo je síce extrémnenepravdepodobné, ale stať sa to môže), prípadne by toto priblíženie sa cudzejhviezdy nasmerovalo smerom do vnútra slnečnej sústavy tisíce kometárnych jadiera o spúšti, ktorú by tie napáchali, som už písal.
Explózia blízkej supernovy sterilizuje povrch Zeme. (obr: www.solarvoyager.com)
Zhruba toľko. Pohyb Zeme, resp. Slnka medzihviezdnym priestorom pripomína pobehovanie vojaka po mínovom poli bez detektora kovov.A kto ešte nie je presvedčený o tom, že náš koniec sa blíži míľovýmikrokmi, pre toho je určená posledná časť.
Zdroje obr. :
Pangea http://www-sst.unil.ch/Research/plate_tecto/index_main.htm
