Ľavicovo zmýšľajúci pravičiar, optimista s čiernymi okuliarmi, pochybujúci nadšenec - skrátka ťažká Váha. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Gesty a Jano Bič Boží vystúpia z toho strašného stroja so širokými úsmevmi. Očividne sa tešia, že sú ešte nažive. Prekrikujú sa a chrlia na mňa svoje silné dojmy z chvíľ, keď bol celý areál Oktoberfestu v hĺbke pod ich hlavami a oni v zdesení radšej zatvárali oči.
Na muške máme pivo Augustiner, tak ako sme to mali v pláne. Stan, alebo lepšie povedané hala je už takmer naplnená. Niekoľko voľných miest nachádzame pri lavici takmer na okraji, sadáme si k šikomookému cudzincovi. O chvíľu už pred nami stoja pivá a začíname degustovať. Boh je určite s nami, lebo neďaleko nás si Oktoberfest užívajú muži v kňažských sutanách.
Pribúdajúce policajné hliadky a húfy ľudí kráčajúce rovnakým smerom sú dôkazom, že pivná planina a po bavorsky povedané Wiesn je nablízku.
Nadránom sa budím mierne nevyspatý. Dôvodov je viac - pričňa je asi o 5 centimetrov kratšia, než by potrebovalo moje vystreté telo a Gestyho chrápanie z najnižšieho poschodia ani zďaleka nepripomína uspávanku. Predpokladám, že Talianka, čo ležala nad ním, prebdela väčšiu časť noci. Aspoň si bude pamätať, že chlap zo Slovenska dokáže v noci unaviť každú ženu.
Tak ako veriaci rôznych náboženstiev vykonávajú púte do svojich svätých miest, tak pivári z celého sveta putujú raz do roka na oslavy piva - na mníchovský Oktoberfest. Keď sme pred pár rokmi začali s kamarátmi spriadať plány o výprave do Mníchova, naše manželky to pokladali za typické pivné reči. My sme však neprestávali snívať a trpezlivo sme čakali na historické zlomy – na vstup Slovenska do Schengenského priestoru a na prijatie eura. Cestu na Západ sme si chceli vychutnať – bez trápneho prehliadania na hraniciach či otravnej výmeny korún za silnú menu, keďže patríme ku generácii, ktorá si dobre pamätá časy, v ktorých by podobný výlet bol rovnako nemožný ako cesta na Mesiac.
Skoro každý človek už v živote pocítil hojdačkový efekt. Veď to poznáte – chvíľu sme hore, chvíľu dole. No nedávno, v jednu nedeľu, tá hojdačka kmitala bohovsky rýchlo...
Na mnohých školách sú triedy, v ktorých sa zbierajú tzv. „odložené prípady" - žiaci so žalostnou dochádzkou a ešte smutnejším prospechom. Zväčša sú to príslušníci etnika Veď - Viete - Ktorého, opakujúci ročník, s mizernou perspektívou uplatnenia sa v živote. Málokoho z nich však trápi budúcnosť, žije sa tu a teraz a občas poteší aj bonus v podobe príspevku pri narodení dieťaťa. Veselý otec má pätnásť rokov...
Dobrovoľne nastavujem hlavu slučke pre kolaborantov, ale v poslednej dobe slovenské pivá skutočne nemusím... Poslednou kvapkou bolo, keď som sa pokúšal vypiť niečo, čo malo prívlastok Extra Cold...
Slovo - je pre niekoho synonymum počiatku a uvedomenia, no pre iného znamená menej ako vzduch či prach...
... sa mi podarilo vyriešiť za niekoľko hodín aj bez troch pátračov. Všetko to začalo v jedno nevinné popoludnie, keď som sa vrátil z práce i nákupov a nikto nebol doma.
Nedávno, keď som v pátraní po vhodnom džobe, narazil v sieti internetu na ponuku práce v nemenovanom veľkoobchode s elektronikou, potešil som. Konečne otvoria aj u nás v meste! A taká široká škála nových pracovných miest! Pustil som sa do písania a mailovania. Potom nastal čas čakania a neskôr i rezignácie. Pozvanie na konkurz prišlo nečakane a dosť ma prekvapilo. To som ešte netušil, že zaujímavý zážitok ma ešte len čaká. Maturita v časoch mladosti, vedomostné súťaže v televíziách či účasť na iných konkurzoch moje skúsenosti obohatili, ale človek sa stále učí.
Na Slovensku sa už predávali stromy aj symbolicky. Z dôvodu ich záchrany. U nás v parku rastie jeden, ktorý nie je na predaj. Má privysokú cenu. Aspoň v mojich očiach. Ale môžem Vám ho darovať...
V detstve som mal najradšej zimu - pre jej vianočný stromček a snehovú nádielku. Ako študent som miloval leto kvôli letným prázdninám spojeným s povaľovaním sa pri vode. Teraz mi učarovala jeseň. Jej svieže povetrie, prchavé zlato si viem konečne vychutnať.
Po najnovšej roztržke premiér Fico kontra prezident Maďarska som ako obyvateľ Lučenca zneistel. Kde to vlastne žijem? A v ktorej krajine žijú obyvatelia Veľkého Krtíša, Rimavskej Soboty, Tornale, Revúcej či ďalších obcí?
Pozorne sledujem, ako sa na Slovensku robí ekonomický zázrak a s úctou skladám klobúk pred kúzelníkmi, vizionármi a šamanmi, vďaka ktorým z roka na rok rastie sila slovenského tigra. Inšpirovaný ich smelými plánmi a taktikou chcem skromne prispieť aj ja niekoľkými návrhmi, ktoré by mohli vylepšiť náš makrozázrak a zároveň ešte viac motivovať ľudí, pri budovaní prosperity vlastnej i prosperity svojej vlasti.
V jeden večer sa moja manželka pri pohľade na plastovú lyžičku vo svojom hrnčeku nečakane rozosmiala. Nebola to obyčajná plastová lyžička od súdruhov z nebohej NDR, ale značková lyžica Tupperware, ktorá v nej evokovala spomienku na skúsenosť jednej kolegyne. Tá kolegyňa sa pred časom zúčastnila na prezentačno-obchodnej akcii jednej nemenovanej firmy a dala sa nahovoriť na kúpu špeciálnej plastovej nádoby určenej na mixovanie a šľahanie.
Patrím k tej generácii, ktorej nervy poznačilo čakanie na zázraky komunistických zajtrajškov. Hodiny a hodiny strávené v radoch na banány, na vyšetrenie u doktora, pred dverami úradníckych kancelárií nám už nikto nevráti.
Chcel by som napísať ako mnou čerstvá agentúrna správa o vražde človeka na východe Slovenska, ktorý chcel dvojici rómskych spoluobčanov zabrániť v krádeži vlastného psa, otriasla.
Niekto si kúpi auto a iný sa poberie na onen svet iným spôsobom...
Šokujúce televízne zábery z nemocníc, ktoré sa starajú o ľudí, bezdomovcov zaživa požieraných špinou, hmyzom a hnilobou, sú iba vrcholom ľadovca vytvoreného v chladných podmienkach spoločenských zmien. Čo tie zmeny charakterizuje?
