Som lesný inžinier. 1) Mal som možnosť študovať kalamity a metódy ochrany lesa v Tatrách, na Poľane, na severnom Slovensku, vo viacerých európskych štátoch (Čechy, Nemecko, Poľsko, Francúzko, Švédsko, Fínsko), v USA, v Rusku a v Číne (Tibet). Ako špecialista na problematiku smrekových ekosystémov, hľadám rovnováhu medzi ochranou prírody a racionálnym obhospodarovaním lesov. Som za to, aby sa v prírodných rezerváciách neťažilo drevo, ani keď sa tam premnoží lykožrút. Na druhej strane podporujem prírode blízke obhospodarovanie a racionálne opatrenia proti lykožrútom v hospodárskych lesoch. Myslím že ochrana prírody, vrátane bezzásahovosti v prírodných rezerváciách, a racionálne obhospodarovanie lesov sa navzájom nevylučujú. Snažím sa nájť to čo je spoločné medzi ochrancami prírody a lesníkmi. Nie vzdy sa mi to darí. 2) Na svojich cestách za lykožrútmi som mal mnoho zážitkov mimo hraníc klasickej vedy. Zoznam autorových rubrík: Veda versus falošné mýty, Širsie súvislosti, Recesia +/-, Čaro prírody, Súkromné, Nezaradené
Januárová víchrica Kyrill zasiahla viaceré chránené územia v Českej Republike, zvlášť bol zasiahnutý NP Šumava. Znovu sa rozprúdila diskusia podobná diskusii k osudu Tatier. Tu je stanovisko českých vedcov:
Štúdia rezortných organizácii MŽP a MP o riešení problému Tichej a Kôprovej doliny uvažovala o 3 variantoch: ponechanie bez zásahu, ťažba dreva v celej doline a ťažba dreva na prístupných miestach. Posledný variant je v štúdii chápaný ako alternatíva. Moje odborné výhrady k štúdii som už opísal v jednom z predchádzajúcich blogov. V tomto blogu by som sa rad pokúsil hľadať nové alternatíve riešenie ktoré by bolo prijateľné aj pre lesníkov aj pre ochranárov.
Jeden z falošných mýtov, ktorým sú najviac zahltené slovenské média je ten, že ťažba dreva (spracovanie kalamity) v tatranských rezerváciách zabezpečí plnenie mimoprodukčných (nesúvisiacich s produkciou drevnej hmoty) funkcií lesa.
Vetrová kalamita v roku 2004 postihla aj relatívne zachovalé horské lesy hlavne oblasti Nízkych Tatier, aj v Muránskej planine a na Orave. Posledné komplexy relatívne zachovalého lesa sú útočiskom vzácneho a kriticky ohrozeného hlucháňa. V Muránskej planine, v rezervácii Fabova hoľa, sa ochrancom prírody podarilo zachrániť jeho biotopy pred ich likvidáciou ťažbou dreva, alebo otrávením insekticídmi. Nízke Tatry však dopadli oveľa horšie.
Moje blogy čítajú ľudia ktorý majú záujem o les. Mnohí z nich sú priaznivci ochrany prírody. Myslím si, že zo strany rôznych, hlavne ťažbárskych lobistickych skupín sa v médiách vytrváva veľmi skreslený obraz o vzťahu lesníkov a ochrany prírody a o tom ako to v lesných ekosystemoch funguje.
V médiách sa tomu nevenovala väčšia pozornosť, ale práve vďaka úsiliu lesníkov sa podarilo načas spracovať skoro všetky vývraty a zlomy z novembra 2004, tam kde to nebolo v konflikte so záujmami ochrany prírody. Rýchle spracovanie kalamity podstatne znížilo veľkosť premnoženia lykožrúta v Tatrách. Zatiaľ to vyzerá tak, že oblasť od Kriváňa po Smokovce by mohla ostať bez výrazných prejavov lykožrúta. Minimálne v tejto oblasti by mohol byť konflikt medzi lesohospodarmi a ochranou prírody miernejší. Aj ja som bol sa rýchle spracovanie kalamity mimo prírodných rezervácií (navrhovanej zóny A). Porovnanie vývoja na miestach, kde vývraty a zlomy ostali v lese a na veľkej tatranskej holine po ťažbe dreva ukazuje na zložitosť situácie a paradoxy boja/neboja s lykožrútom.
Po návšteve ministrov pôdohospodárstva a životného prostredia v Tichej doline bola znovu otvorená otázka ťažby dreva v prísnych rezerváciách TANAPu. Je to paradoxné, ale pri súčastnom stave, by práve táto ťažba zvýšila množstvo stromov ktoré v budúcnosti napadne lykožrút. Navyše sa ťažbou dreva zlikvidujú mladé stromčeky, ktoré stihli vyrásť medzi ležiacim drevom. Zničí sa les, a v oblasti vzniknú lúky, ktoré bude možné zalesniť len s veľkými nákladmi, tak ako sa to stalo na plochách kde už ležiace stromy vyťažili.
Hoci som momentalne v Tibete, dost ma znepokojili nove snahy o tazbu dreva v Tichej a Koprovej doline. Presadzovana tazba dreva v tychto dolinach, by vazne poskodila navrhovanu jadrovu zonu narodneho parku. V podstate by sa znicila posledna zachovala a celistva sustava dolin v Tatrach.
Odkladaním riešenia problému TANAPu dochádza k neustálemu stupňovaniu konfliktov. Vôbec tu nejde o zlých lesníkov a dobrých ochranárov, alebo naopak. Mnohí ochranári sú zároveň aj lesníci. Nevyriešený kompetenčný spor o TANAP a nejasná legislatíva stavia ľudí, ktorý majú na starosti les, medzi dva mlynské kamene. Na jednej strane sú to predstavy o lese zo strany ochrany prírody a druhej strane sú tu zaužívané postupy v rezorte lesného hospodárstva. Obyčajní ľudia, dokonca kamaráti začínajú bojovať proti sebe, kompetentní však stále odkladajú riešenie. Trpia aj ľudia aj príroda.
Zatiaľ čo ťažbári a ochranári bojujú o osud Tichej a Kôprovej doliny, príroda ukázala svoju čarovnú silu. Ťažbári argumentujú tým, že les sa na kalamitných plochách, z ktorých nevyťažia drevo, obnoví za 300 až 400 rokov. Príroda sa však rozhodla, že ich neposlúchne. Novy zdravý a zelený les tam začal rásť už teraz.
Minulý týždeň začali ťažiť drevo na viacerých lokalitách v navrhovanej jadrovej zóne národného parku Nízke Tatry. Aj napriek tomu, že ide o lokality chránené Naturou 2000, v ktorých Krajský úrad životného prostredia neudelil povolenia na ťažbu, ťažbári sa pokúšajú obísť zákony a medzinárodné dohody Slovenska cez lesné úrady.
Vzhľadom k tomu že niektoré médiá sú zaplavované informáciami o lesoch, lykožrútoch a o ťažbe dreva, ktoré sú v rozpore s odbornými a vedeckými poznatkami, som sa rozhodol uverejňovať aktualizovaný zoznam falošných mýtov k tejto problematike.
V médiách znovu začala ďalšia prestrelka medzi zástancami ťažby dreva v prírodných rezerváciách a ochrancami prírody. Hoci je lykožrút premnožený na viacerých lokalitách v Tatrách, vrátane tých, kde sa ťaží drevo, ťažbári sa zamerali na Tichú a Kôprovú dolinu, aj napriek tomu, že je to lokalita s najmenším rizikom šírenia sa lykožrúta. Keď ťažbárom vyjdú ich zámery, dôjde k ťažbovej devastácii jedného z posledných zachovalých lesných komplexov Tatrách a vážnemu poškodeniu jadra navrhovanej bezzásahovej zóny TANAPu.
Záver Mlynnej doliny pod Ďumbierom, je zatiaľ jeden z posledných zvyškov pôvodných lesov v Nízkych Tatrách. Je v navrhovanej jadrovej zóne NAPANTu. K ochrane tejto doliny sa Slovensko zaviazalo v rámci predvstupových dohovorov s EU (NATURA 2000). Táto oblasť má aj kultúrny význam. Je to kraj zviazaný s lyrizovanou prózou a Nevestou hôľ od Františka Švantnera. Napriek tomuto všetkému, ľudia ktorým nie je nič sväté, našli medzeru v zákonoch a začali ničiť aj tento nádherný kus Slovenska.
Zaujal ma článok Breznianski lesníci tvrdia, že nebudujú cesty, ale protipožiarne pásy. Mám to šťastie že som na internetovej konferencii na ktorej zverejnili fotky z Mlynnej doliny. Neviem, jeden český premiér povedal, že ak niekto vyzerá ako kačka, chodí ako kačka, vydáva zvuky ako kačka, tak to asi bude kačka.
Od mala ma priťahovali hory. Venoval som sa turistike, lyžovaniu, neskôr skialpinizmu. Na mojich túrach po horách ma bolelo srdce, keď som videl, ako je z posledných zbytkov prírodných lesov ukrajované holorubmi. Videl som aj veľa odumierajúcich stromov. Návšteva Krkonôš s ich hektármi mŕtveho lesa mi dala dosť zabrať. Išiel som na lesnícku fakultu.
Chudák lykožrút, ani poriadne nezačal svoj každoročný boj o prežitie, a už je okolo neho mediána hystéria. Čím väčšiu hystériu sa podarí vyvolať ťažbárom, tým budú mať väčšiu nádej na to, že porazia ochranárov a budú mocť ťažiť drevo v rezerváciách.
V médiách sa objavila nová kauza - NPR Fabova hoľa. Niektoré média o nej dosť jednostranne informujú. Názor ochrany prírody a vedy je dosť potláčaný alebo až ignorovaný. Mal som to šťastie (alebo smolu ?) že som vypracoval dopadovú štúdiu k rôznym prístupom k postupu na Fabovej holi. Textovú časť štúdie zverejňujem na mojom blogu. Je to odborná štúdia, nie krátky a stručný blog. Nasledujúci text je určený pre tých ktorý sa hlbšie zaujímajú o problematiku. Pozor je to naozaj nezáživné !!!
Keď som hodinu vysvetľoval jednému lesnému gazdovi ako sa má bojovať s lykožrútom, a potom som mu povedal, že v rezervácii to nemôže robiť, obvinil ma zo schizofrénie. Niečo podobné si o mne myslia aj mnohí ochranári. Niektorí z nich by najradšej vyslobodili všetkých lykožrútov, ktorých sa nám podarí chytiť do feromónových lapačov. Som naozaj schizofrenik ?
Tatry sú pre mnohých symbolom Slovenska. Pri bližšom pohľade na ne vidíme, že tam došlo ku viacerým krivdám na ľuďoch ktorí tam žijú. Krivdy sa reťazia a vzniká z toho gordický uzol neriešených problémov. Kalamita z novembra 2004 ukázala mnohé z nich. Mňa sa osobne dotýka neférový prístup štátu k neštátnym vlastníkom lesa. Myslel som, že kalamita dá aspoň impulz na začatie riešenia problémov. Vláda však v Tatrách zlyhala, problémy nevyriešila a ich riešenie čaká na výsledky volieb. Dnes ma zarazila ďalšia správa. Pripravuje sa tichá privatizácia zdrojov vody pre podtatranské obce.
