Ján Škerko
Taký obyčajný letný deň
Mal som sen. Nie „Ten“ sen, ale iný. Snívalo sa mi, ako ma nejaký hlas volá: „Janko, Janko“ a ja mu utekám oproti celý natešený, ani sa to vypovedať nedá a pýtam sa ho: „Kde si bol tak dlho?“
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Kto som? To je zaujímavá otázka, ale nie na mňa. K tomu by sa mohli vyjadriť ľudia, čo ma poznajú. Ale ak mám predsa len napísat pár viet, tak som ako duchaplný vlk oháňajúci sa palicou. A dôchodca. Moje motto je: s pevnou, ostrou a jasnou mysľou vpred. Som človek, ktorý chce niekedy reagovať na dianie okolo nás. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Nezaradené
Ján Škerko
Je desiatka šťastné číslo pre Petra Sagana?
Kto sleduje cyklistiku na tohtoročnom Giro d'Italia, ten bol nadšený priebehom desiatej etapy, v ktorej sa celý tím Bora-Hansgrohe doslova obetoval v prospech Petra Sagana s neistou koncovkou.
Ján Škerko
Excel
Prednedávnom sa zaťko boril s Excelom a dcéra mu vraví, však choď za dedom a tak ma zaťko poprosil, či by som mu neurobil nejakú tabuľku. Jasné, tabuľky to bolo moje, nuž som súhlasil.
Ján Škerko
Čo má naša rodina spoločné s Anastáziou, dcérou ruského cára Mikuláša II.
Môj starý otec z maminej strany bol maďarskej národnosti, pochádzal z Hornej Potône a bojoval v prvej svetovej vojne ako vojak Rakúsko-Uhorskej armády v Rusku, kde bol zajatý a internovaný v zajateckom tábore v Semipalatinsku.
Ján Škerko
Ako chudobný chlapec z Kysúc predal pánu Baťovi jeho „vlastné“ topánky.
Otcov život je hotový námet na román. Stačilo by ho iba napísať a poslať a bol by to zaručený bestseller. Žiaľ, iba na sklonku života sa mi ho podarilo presvedčiť aby napísal (kostrbatým písmom) pár strán, z ktorých vyberám:
Ján Škerko
Mandalík Gyula – žitnoostrovský amatérsky maliar
Žitný ostrov – prenádherný kút Slovenska, kde ešte stále rastú smutné vŕby a kde sa vlnia žírne lány obilia a kukurice. Rovinatá krajina, s podmanivou krásou, ktorá priam zvádza, aby ju zachytilo citlivé oko umelca.
Ján Škerko
Som abstinent. A čo teraz? Diel druhý.
Alkohol, ach jaj, koľko prívlastkov si už dostal. Boli chvíle, keď sme boli kamaráti, mohol som sa ti zveriť, zabávali sme sa a šantili až do rána bieleho... A kedy sa to pokazilo?
Ján Škerko
Čo ťa nezabije, to ťa posilní?
Celý život som sa snažil, aby som nebol ako môj otec, veľký extrovert, samorast, dobrodruh a bohém so všetkým, čo s tým súvisí. Ale nie celkom sa mi to podarilo. Čoraz častejšie to zisťujem a nielen keď sa pozriem do zrkadla.
Ján Škerko
Chvála vidieckemu životu, koza „Lina“
Manželka mi vraví: „Idem variť zeleninovú polievku, choď do pivničky a prines mi zemiaky, mrkvu, petržlen“. A ja na to: „Aj kaleráb zlatko?“ „ Áno, a ešte aj zeler“, dodáva.
Ján Škerko
Moje spomienky na Dunaj v Bratislave
V zime nebol Dunaj pre nás deti taký zaujímavý. To sme radšej hrávali vonku hokej, alebo sme sa spúšťali na sánkach zo železničného násypu, ktorý viedol na most Červenej armády. Ale v roku 1963 Dunaj zamrzol a to už zaujímavé bolo
Ján Škerko
„Herečák“ – spomienky na grófku a na kino Mier
V byte nad nami bývala „grófka“; tak sme ju volali. Chodili sme k nej so sestrou čistiť strieborné príbory a iné predmety zo striebra. Bola veľmi stará a na tvár si natierala hrubú vrstvu mejkapu a púdru.
Ján Škerko
Klemensova ulica a „jakubák“
Milé deti, kde bolo tam bolo, na „jakubáku“ (Jakubovo nám. v Bratislave) bolo detské ihrisko, kde pred mnohými a mnohými rokmi kraľovala nespravodlivá správkyňa parku. No a jedného dňa...
Ján Škerko
Klemensova ulica – spomienky sa vynárajú
Spomínam si, ako sme naháňali potkany, ktorých bolo v tom čase v Bratislave neúrekom. Mohol som mať asi tak 7-8 rokov. To ste vedeli, že keď chytíte potkana za chvost, že vás môže uhryznúť? Tak mňa to ani vo sne nenapadlo.
Ján Škerko
Šach a mat, nebudeš ma ty nasie...
„Hra kráľov“, kde na začiatku stoja proti sebe dve po zuby ozbrojené rovnocenné armády a každá z nich má rovnaké šance na výhru. V dejinách je veľa príkladov, kedy to neplatí, ako v tej slávnej bitke Alexandra Veľkého s Peržanmi.
Ján Škerko
Druhá spomienka – ako sme nakupovali, mama, sestra a ja
Niekedy v lete roku 1960, mohol som mať tak štyri roky, nás so sestrou vzala mama nakupovať na Obchodnú ulicu v Bratislave. Išli sme do obchodu s textilom, či odevmi (už neviem presne), ktorý sa nachádzal neďaleko hotela Palace.
reklama
Ján Škerko
Prvá spomienka
Čarovnou paličkou lovím v mysli ako profesor Dumbledore, prehrabávam sa v tom bublajúcom kotli spomienok a hľadám tú úplne prvú, keď svet bol krásny a bezstarostný, keď som sa cítil bezpečne v náručí láskavej mamy, ...
Ján Škerko
Armáda, demokracia a iné
Je dobré, že máme armádu. A máme? Aká je to armáda? Je bojaschopná, dobre vyzbrojená a akcieschopná? A rodičia a starí rodičia, pustili by ste svoje deti bojovať, keby to bolo ozaj nevyhnutné? A za čo by bojovali?
Ján Škerko
Klemensova ulica – rok 1968, keď prišli Rusi
Ešte som spal, ale zobudil som sa na šepot. To si niečo vzrušene pri okne medzi sebou šepkali moji rodičia. Otvoril som oči a počul som zvuk vrtuľníka a celkovo sa mi zdalo, že je nejak hlučnejšie ako zvyčajne.
Ján Škerko
Klemensova ulica – „herečák“, neopakovateľná atmosféra
Detstvo a mladosť som prežil v Bratislave na Klemensovej ulici v takzvanom „herečáku“, v dome postavenom v roku 1923 pre zamestnancov Slovenského národného divadla - bohémov, kde to žilo a kde vládla takmer rodinná atmosféra.
Ján Škerko
Oženiť sa? Vydať sa?
Keď počúvam o obavách mladých ľudí, či vstúpiť do stavu manželského, tak ma napadá príbeh mojej manželky o tom ako sa jej starý otec Gašpar oženil.
