Ján Škerko
Ako sme si s manželkou zafilozofovali.
Je večer a na počudovanie mám čas, zapálil som si sviečku, ktorá zostala z Vianoc, sedíme s manželkou na sedačke...
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Kto som? To je zaujímavá otázka, ale nie na mňa. K tomu by sa mohli vyjadriť ľudia, čo ma poznajú. Ale ak mám predsa len napísat pár viet, tak som ako duchaplný vlk oháňajúci sa palicou. A dôchodca. Moje motto je: s pevnou, ostrou a jasnou mysľou vpred. Som človek, ktorý chce niekedy reagovať na dianie okolo nás. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Nezaradené
Ján Škerko
Moja päťročná vnučka dostala covid. Neviniatko malé.
Tak už aj našu rodinu zasiahla tá zákerná choroba.
Ján Škerko
Manželka vyklepáva rezne, mám čas, tak píšem. Spevy zeme.
Včera sme si zaspievali s vnučkou pieseň „Let it be“ od Beatles.
Ján Škerko
Aby sme ich vystríhali pred zlyhaniami. Veríte Ficovi?
Kto sme my starí, aby sme vystríhali mladých, keď aj my sme sa dopustili množstva chýb a chybujeme i teraz na staré kolená. Napríklad aj tým, že volíme Fica a stranu Smer. Teda okrem mňa.
Ján Škerko
Starec a Rubikova kocka
Pred mnohými rokmi sme na akejsi firemnej akcii dostali Rubikovu kocku, o ktorej som vedel len to, že je sakramentsky zložité ju poskladať a tak skončila kdesi nepovšimnutá...
Ján Škerko
Je treba si neustále pripomínať rok 1968, keď nás napadli Rusi
Pod rúškom noci dňa 21. augusta 1968 vtrhli do Československa vojská „spriatelených“ krajín Varšavskej zmluvy okrem Rumunska.
Ján Škerko
Príroda má ešte stále chuť do života - Môj svet je vidiééék
Je nedeľa, vonku je horúco, ale na poobede hlásili búrky. Po dobrom obede, ktorý manželka uvarila som zas ja na revanš uvaril kávu, zo šálky stúpa para a ...
Ján Škerko
Ako štát hádže zodpovednosť na občanov – koncesionársky poplatok RTVS
Dôchodcovia platili do 31.12.2019 polovičnú sumu koncesionárskeho poplatku, teda 2,32€/mesiac a od 1.1.2020 sa s veľkou pompou novelizoval zákon, ktorý ho dôchodcom zrušil. Hurá, hurá, zatlieskajme im, zíde sa každé euro.
Ján Škerko
Veľká nádhera
Spomenul som si na môjho už nebohého kamaráta, ktorý jedného dňa prišiel ku mne na kus reči a po chvíľke mi vraví: „Ja-ja-ja-Jano, nič si si ne-ne-ne-nevšimol?“ A dodal: „Že-že-že už me-me-me-menej ko-ko-kokcem?
Ján Škerko
Taký obyčajný letný deň
Mal som sen. Nie „Ten“ sen, ale iný. Snívalo sa mi, ako ma nejaký hlas volá: „Janko, Janko“ a ja mu utekám oproti celý natešený, ani sa to vypovedať nedá a pýtam sa ho: „Kde si bol tak dlho?“
Ján Škerko
Je desiatka šťastné číslo pre Petra Sagana?
Kto sleduje cyklistiku na tohtoročnom Giro d'Italia, ten bol nadšený priebehom desiatej etapy, v ktorej sa celý tím Bora-Hansgrohe doslova obetoval v prospech Petra Sagana s neistou koncovkou.
Ján Škerko
Excel
Prednedávnom sa zaťko boril s Excelom a dcéra mu vraví, však choď za dedom a tak ma zaťko poprosil, či by som mu neurobil nejakú tabuľku. Jasné, tabuľky to bolo moje, nuž som súhlasil.
Ján Škerko
Čo má naša rodina spoločné s Anastáziou, dcérou ruského cára Mikuláša II.
Môj starý otec z maminej strany bol maďarskej národnosti, pochádzal z Hornej Potône a bojoval v prvej svetovej vojne ako vojak Rakúsko-Uhorskej armády v Rusku, kde bol zajatý a internovaný v zajateckom tábore v Semipalatinsku.
Ján Škerko
Ako chudobný chlapec z Kysúc predal pánu Baťovi jeho „vlastné“ topánky.
Otcov život je hotový námet na román. Stačilo by ho iba napísať a poslať a bol by to zaručený bestseller. Žiaľ, iba na sklonku života sa mi ho podarilo presvedčiť aby napísal (kostrbatým písmom) pár strán, z ktorých vyberám:
Ján Škerko
Mandalík Gyula – žitnoostrovský amatérsky maliar
Žitný ostrov – prenádherný kút Slovenska, kde ešte stále rastú smutné vŕby a kde sa vlnia žírne lány obilia a kukurice. Rovinatá krajina, s podmanivou krásou, ktorá priam zvádza, aby ju zachytilo citlivé oko umelca.
reklama
Ján Škerko
Som abstinent. A čo teraz? Diel druhý.
Alkohol, ach jaj, koľko prívlastkov si už dostal. Boli chvíle, keď sme boli kamaráti, mohol som sa ti zveriť, zabávali sme sa a šantili až do rána bieleho... A kedy sa to pokazilo?
Ján Škerko
Čo ťa nezabije, to ťa posilní?
Celý život som sa snažil, aby som nebol ako môj otec, veľký extrovert, samorast, dobrodruh a bohém so všetkým, čo s tým súvisí. Ale nie celkom sa mi to podarilo. Čoraz častejšie to zisťujem a nielen keď sa pozriem do zrkadla.
Ján Škerko
Chvála vidieckemu životu, koza „Lina“
Manželka mi vraví: „Idem variť zeleninovú polievku, choď do pivničky a prines mi zemiaky, mrkvu, petržlen“. A ja na to: „Aj kaleráb zlatko?“ „ Áno, a ešte aj zeler“, dodáva.
Ján Škerko
Moje spomienky na Dunaj v Bratislave
V zime nebol Dunaj pre nás deti taký zaujímavý. To sme radšej hrávali vonku hokej, alebo sme sa spúšťali na sánkach zo železničného násypu, ktorý viedol na most Červenej armády. Ale v roku 1963 Dunaj zamrzol a to už zaujímavé bolo
Ján Škerko
„Herečák“ – spomienky na grófku a na kino Mier
V byte nad nami bývala „grófka“; tak sme ju volali. Chodili sme k nej so sestrou čistiť strieborné príbory a iné predmety zo striebra. Bola veľmi stará a na tvár si natierala hrubú vrstvu mejkapu a púdru.
