Články od Ján Sýkora

Ján Sýkora

Ako som na vojne organizoval úspory pohonných hmôt a mazadiel.

Náčelník vojenského útvaru býval takmer neobmedzeným pánom nad osudmi svojich podriadených vojakov základnej služby, podobne ako feudálny zemepán nad osudmi svojich poddaných. Nemal síce stredoveké právo prvej noci, ale zato mohol vojakov základnej služby a absolventov ľubovoľne trestať podľa svojho uváženia v rozsahu od pokarhania až po pätnásť ostrých v posádkovej base (odsedené dni si previnilec musel samozrejme po ukončení vojenskej služby nadslúžiť). Škála odmien sa zase pohybovala od ústnej pochvaly pred nastúpenou jednotkou až po krátkodobé voľno k opusteniu posádky (KVOP – opušťák). Jediná odmena z jeho právomocí, ktorá pre vojakov mala nejaký zmysel, bol tento opušťák, zatiaľ čo napríklad taká fotografia vojaka pred rozvinutou bojovou zástavou útvaru, zaslaná do miesta bydliska, dokázala človeku nadlho a niekedy i natrvalo zničiť dobrú povesť medzi jeho civilným známymi. A táto osobná katastrofa sa raz prihodila po mimoriadne úspešnej organizácii úspory pohonných hmôt a mazadiel (PHM) na útvare i mne.

23. jan 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
18

Ján Sýkora

Ako som sa na Ukrajine podružil (pripil si) s milicionármi.

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden energetik a kedysi ešte dávno pred perestrojkou ho poslali autom do krajiny, kde oficiálne všetko bolo najlepšie a najväčšie na svete (sámoje lúčšoje i baľšóje v míre). A neoficiálne sme si uťahovali, že tam ešte aj náramkové hodinky boli najrýchlejšie na svete. Zvláštny útvar v podniku vybavil na príslušnom veľvyslanectve služobný pas typu AB Obmen a energetik dostal Maršrútnyj Própusk s množstvom veľkých červených razítiek (predpísanú trasu, ktorú mal prejsť v stanovenom limite bez toho, že by cestnú milíciu akokoľvek dráždil) presne podľa svojich požiadaviek.

20. jan 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 209x
4

Ján Sýkora

Ako sme na vojne proti dôstojníkom vycvičili služobného barana.

Človek je tvor od prírody vynaliezavý a neustále sa snaží nájsť riešenie akéhokoľvek problému. Iný nebol ani môj kamarát zo strážnej roty, ktorému v jednej z mojich predchádzajúcich spomienok dal jeho náčelník namiesto starého strážneho psa, čo už bol vycvičený štekaním ohlásiť každú blížiacu sa kontrolu, prideliť nového psa od pyrotechnikov, ktorý bol od detstva cvičený nikdy neštekať a nečakané kontroly na zameriavači na osamelom kopci strážakom preto nikdy včas nenahlásil. Počas dlhých dní tvrdej strážnej služby, prerušovaných neustálymi nečakanými kontrolami zo strany vojakov z povolania a následnými trestami pri každom zistenom porušení pravidiel strážnej služby, sa neustále neúspešne snažil naučiť psa na výstrahu štekať. A pri mojej snahe pomôcť mu v jeho hrdinskom nerovnom boji proti jeho nadriadeným ma raz napadlo spásonosné riešenie, hodné čatára, absolventa vojenskej katedry so základmi taktiky a stratégie – vycvičiť proti dôstojníkom nášho služobného barana.

19. jan 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
16

Ján Sýkora

Ako sme na vojne načierno zabíjali prasa.

Naše kasárne boli umiestnené niekde na samote v malebných juhočeských poliach a lesíkoch, približne 10 km od Tábora. A keďže nás v nich bývalo 600 vojakov a absolventov, vyprodukovali každý deň množstvo pomyjí, z ktorých sa chovalo množstvo erárnych prasiat. Ako tomu už na vojne vždy bývalo, výnosy sa delili spravodlivo po bratsky rovným dielom v pomere 1:1 medzi dôstojníkov a mužstvo, t.j. mäso, jaternice a klobásy dôstojníkom domov, huspenina, kolená a ovar vojakom do kasárenskej jedálne. A tak nás teda samozrejme napadlo privychovať si načierno jedno prasa iba sami pre seba a zabezpečiť sa tak svojpomocne domácimi klobásami.

18. jan 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
17

Ján Sýkora

Ako sme na vojne náčelníka útvaru vykúpali v močiari.

Prvý mesiac svojej základnej vojenskej služby som strávil vo vojenskom prijímači pochodovaním, šúrovaním chodieb a umývaním záchodov v nejakej diere medzi Prahou a Kladnom menom Břve pri Hostiviciach. Osada pozostávala z 10 roztrúsených domov a za ňou, pred nepovolanými osobami chránené rozsiahlymi nepriechodnými močiarmi, boli skryté maličké kasárne pre 20 vojačikov a 30 absolventov, trasúcich sa pod zlomyseľným a despotickým náčelníkom, ktorý nás neustále preháňal a trestal a snažil sa nám vojenský prijímač čo najviac znepríjemniť.

17. jan 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
9

Ján Sýkora

Ako sme na vojne učili štekať služobného psa.

V živote každého mladého muža pred rokom 1989 po ukončení školy a pred nástupom do práce nadišlo obdobie, ked musel ísť plniť svoju najčestnejšiu vlasteneckú povinnosť a nastúpiť na základnú vojenskú službu brániť pred nepriateľmi našu drahú socialistickú vlasť. Vyhnúť sa tomu proste nedalo. Hlavne u bojových útvarov bola služba skutočne tvrdá a jednu z najtvrdších služieb vôbec mali strážne jednotky. Napriek tomu sa i u nich niektorí jedinci dokázali zašívať a chovať sa podľa najdôležitejšieho princípu základnej vojenskej služby Naším heslem je a bude, zašívej se vždy a všude. A ukážkovým príkladom takéhoto tvorivého prístupu k plneniu svojich vojenských povinností bol môj kamarát zo strážnej roty, ktorého pred nečakanými kontrolnými prepadnutiami zo strany vojakov z povolania výstražným štekaním vždy zachránil jeho verný služobný pes.

16. jan 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
15

Ján Sýkora

Ako sa dedo za 1. svetovej vojny vysr. na cisára pána a jeho rodinu

Rád spomínam na svojho deda, keď som mu ešte ako malý chlapec sedával na kolenách, túlil sa k nemu a so zatajeným dychom počúval jeho úžasné a nádherné príbehy a zážitky z obdobia jeho rakúsko - uhorskej mladosti. A jednou z najkrajších a najneuveriteľnejších bola historka, ako sa za 1. svetovej vojny vysr... na cisára pána a jeho rodinu, dezertoval z rakúsko-uhorskej armády do ruského zajatia, stal sa správcom veľkostatku na Kryme, po ruskej revolúcii vstúpil do československých légií a po nekonečnej ceste okolo celého sveta cez tri kontinenty a dva oceány sa po viac než štyroch rokoch vrátil živý a zdravý domov.

13. jan 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
19

Ján Sýkora

Ako železná päsť generála Čepičku narazila na otcovu oceľovú vôľu.

Existuje jedno krásne a výstižné slovenské príslovie, že jablko nepadá ďaleko od stromu. A podobne, ako niektoré rodiny dávajú armáde celé generácie verných a oddaných vojakov a fanúšikov ozdrojených síl, naša rodina dávala civilnému svetu celé generácie zarytých nevojakov a antimilitaristov, vyznačujúcich sa ráznym, zásadným a hlbokým odporom k akejkoľvek forme základnej vojenskej služby. Keďže z mojich predchádzajúcich vojenských príbehov je moja oddanosť a vrúcny vzťah k základnej vojenskej službe úplne očividná a zrejmá, je absolútne jasné, že i prístup môjho otca, povinne slúžiaceho za éry legendárneho generála Čepičku a jeho predĺženia základnej vojenskej služby z dvoch na tri roky, bol k nej úplne rovnaký.

12. jan 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 796x
17

Ján Sýkora

Ako sme na vojne majora Kohouta prilepili na stoličku.

Nikdy som nepochopil, prečo sa vojakom z povolania hovorilo lampasáci. Lampasy (široké prúžky červenej farby na miestach, kde na civilných nohaviciach boli bočné švíky), nosili len generáli. Vojaci z povolania mali na týchto miestach nohavíc len úzke červené všivky a preto sa im podľa mňa malo správne hovoriť všiváci. A našim najobľúbenejším všivákom, okrem jediného prípadu, keď si na nás bezdôvodne zasadol a museli sme sa preto rázne brániť, bol major Kohout.

11. jan 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
14

Ján Sýkora

Ako sme na vojne (ne)vyhrali súťaž „Za rudým praporem“.

Práve sa mi skončil vojenský prijímač, zložil som prísahu a prevelili ma do južných Čiech niekde k sídlu starých husitov - Táboru, kde sídlilo velenie Západného vojenského okruhu. Končil sa október 1984, po krásnom slnečnom babom lete prišli jesenné hmly a dažde a každému bolo jasné, že sa blíži Mesiac Československo – Sovietskeho priateľstva, vyvrcholením ktorého v našej Československej ľudovej armáde bola súťaž zvaná „Za rudým praporem“.

10. jan 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
20

Ján Sýkora

Ako sme na vojne opili nadporučíka Vinogradova.

11 mesiacov svojej vojenskej kariéry som strávil na maličkej samote s 34 domami a 1 kasárňami pre 600 vojakov. Náš malý odlúčený útvarček mal 10 vojačikov, 7 absolventov a 6 vojakov z povolania. Šlo o typických prepitých lenivých lampasákov, pre ktorých bola fľaška zmyslom života a ktorí vôbec netúžili tráviť dni svojho života v kasárňach buzerovaním vojakov základnej služby, ktorí na rozdiel od nich to mali iba za pár.

9. jan 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
11

Ján Sýkora

Ako sme na vojenskej príprave nepostrieľali nemeckých dôchodcov.

Najčestnejšou povinnosťou každého mladého muža bývala ochrana našej drahej socialistickej vlasti so zbraňou v ruke. Na západnej hranici ako supi striehli temné sily, vnútri štátu zase číhali zákerní reakcionári a len pevná hrádza predstavovaná našou Československou ľudovou armádou ich dokázala udržať na uzde. A podobne, ako predvojom našej strany s jej vedúcou úlohou bol Socialistický zväz mládeže, predvojom našej ľudovej armády boli vojenské katedry na vysokých školách, zabezpečujúce vojenskú prípravu vysokoškolákov.

4. jan 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Ján Sýkora

Ako som na vojenskej príprave organizoval darcovstvo krvi.

Kedysi pred rokom 1989 existovala pre všetkých chlapov povinná dvojročná základná vojenská služba. Vysokoškoláci však na rozdiel od ostatných neslúžili na vojne celé dva roky, ale iba jeden a namiesto toho druhého mali počas štúdia po dva roky vždy jeden deň v týždni vojenskú prípravu, na ktorej sa učili pochodovať, cvičiť so zbraňami a kopať zákopy. Účasť na nej bola priam nenávidená a každý študent bez výnimky si úporne hľadal akúkoľvek možnú zámienku, len aby sa z nej mohol nejakým spôsobom uliať. No a tak ma raz napadlo na to zašívanie sa využiť organizované darcovstvo krvi.

3. jan 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Ján Sýkora

Zoznam článkov blogera