Jozef Mikloško

Jozef Mikloško

Bloger 
  • Počet článkov:  286
  •  | 
  • Páči sa:  50x

Mám tri na štvrtú minus dva rokov (bŕŕŕ), 54-tí rok ženatý, štyri deti, dvanásť vnukov, troch pravnukov. Do r.1989 som bol vedec - matematik, potom politik, poslanec, prorektor, publicista, veľvyslanec v Taliansku (2000-2005), spisovateľ, závislák na FB. Od r. 2005 som dôchodca, vydavateľ najmä vlastných kníh (7), hudobno-dramatického CD-čka Ona, Ono a On, predseda Združenia kresťanských seniorov Slovenska. Pravidelne športujem, počúvam klasiku a rád sa smejem. Zabudol som, že od 11.3.2012 som sa stal poslancom NR SR a od 6.3.2016 som sa stal zasa slobodný človek, ktorému nedávno vyšla ôsma kniha: Ludia a doba -z môjho života (MarenčinPT). Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Zoznam článkov blogera

Reklama je navoňaná zdochlina

Jozef Mikloško

Reklama je navoňaná zdochlina

Reklama je nutná, bez nej nič nepredáte. Ak knihu, budúcu Nobelovu cenu, nebudete propagovať, nik ju nekúpi. Reklama by mala byť vtipná, inteligentná a etická. Nie hlúpa, nemorálna, pre pavlovových psov. Takáto núti ľudí do bulímie vecí, ktorá končí ich anorexiou. Produkuje výrobky a spotrebiteľov, "otrokov umelo vyvolaných potrieb" (Pavol VI.) Nadpis článku vymyslel autor plagátov firmy Benetton, taliansky fotograf Oliviero Toscani, ktoré využívali aj súcit na komerčné účely – zastreleného zablateného chorvátskeho vojaka, ťažko pracujúce deti v treťom svete, kačku plávajúcu na naftovom koberci. Štvrtkové vydanie denníka Corriere della Sera má v Taliansku miliónový náklad. Jeho príloha „Ja žena“ má asi 350 farebných strán na kriedovom papieri. Rád by som si z nich niečo prečítal,ale – nedalo sa.

  • 25. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 474
Tri Červené Čiapočky a dve staré mamy

Jozef Mikloško

Tri Červené Čiapočky a dve staré mamy

Po vážnych blogoch sa v rámci PR budem venovať dráme. Nasledovná story, ktorú som prežil vo funkcii poľovníka, sa dostala aj do učebnice slovenčiny 5. triedy – jedná sa teda o klasiku. Som rád, že sa o nej dnes učí, tomu, kto to presadil a aj autorovi kresby Viktorovi Csibovi, som dlžný fľašku! Odporúčam, aby si blog prečítali aj gymnazisti, môže to byť aj maturitná otázka. Moja sestra Helena bola všestranný talent, mama ju naučila aj štrikovať. Rozhodla sa, že si upletie sveter, po každom riadku si merala, či jej pasuje. Keď to išlo pomaly, rozhodla sa, že z toho bude vesta, neskôr to zmenila na šál. Keď o mesiac to malo aj od šálu ďaleko, navrhol som jej, aby urobila muf na zips. Urazila sa, naštrikované vypárala a začala pliesť nový sveter. Keď sa to blížilo k mufu, všetko vypárala, lebo jej nevychádzali očká...

  • 20. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 41
Keď prišiel veľvyslanec, boli tam dvaja somáre

Jozef Mikloško

Keď prišiel veľvyslanec, boli tam dvaja somáre

17. januára 356 zomrel v egyptskej púšti vyše 100 ročný muž, svätý Anton, opát, jeden z najznámejších pustovníkov v dejinách cirkvi. Pokladá sa za zakladateľa mníšstva, už za života ho mali za svätého. Ako mladý osirel, rozdal majetok chudobným a odišiel na púšť Tebaide. Žil osamote, nevyhýbal sa pomoci prenasledovaným kresťanom a dišputám na obranu viery. Mnohí sa u neho radili, aj cisár Konštantín. Bol priateľom a ochrancom zvierat. Vraj, keď nemal čo jesť, predával svojho somára, ľudia ho kupovali, ale vždy mu ho vrátili. V Taliansku je patrónom asi 70 miest, zasvätených má veľa kostolov. V predvečer jeho sviatku sú slávnostné sprievody, na námestiach pália vatry, ľudia sa veselia, jedia staré jedlá a pijú domáce víno. V deň slávnosti, 17.1., je všetko hore nohami: napr. v r. 2004, neďaleko Ríma, v mestečku na kopci Marano Equo, „festa“ prebiehala takto:

  • 17. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 62
Giulio Andreotti má dnes 90

Jozef Mikloško

Giulio Andreotti má dnes 90

V svojom živote som mal možnosť neraz sa stretnúť a diskutovať s klasikmi talianskej politiky: Amintore Fanfanim, Emiliom Colombom, Robertom Formigonim, Flaminiom Picollim, Angelom Bernasolom, Francescom Cossigom a hlavne s Giuliom Andreottim. Starostlivo si odkladám zápisy z týchto rozhovorov, aj ich listy a venovania v knihách. Dnes 90-ročný Giulio Andreotti je stále činný v politike. Je populárny, často ho vidno v televízii, dáva rozhovory novinám, má prednášky, promuje knihy. Je múdry a vzdelaný,chodiaca encyklopédia politiky a histórie 20. storočia. Rozpráva bez papiera, zaujímavo a vtipne. Pravidelne píše do Corriere della Sera a iných novín. Je šefredaktorom mesačníka „Tridsať dní“, napísal veľa kníh. V r. 1985 získal prestížnu literárnu cenu Bancarella za knižku „Videl som to zblízka“. Držiteľom tejto ceny, udelovanej od r. 1953, bol aj Hemingway, Pasternak, Ryan a Ecco. Z príležitosti Andreottiho narodenín som načrel do svojich spomienok.

  • 14. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 564x
  • 22
Dnes už neuveriteľný zločin

Jozef Mikloško

Dnes už neuveriteľný zločin

Keď sa na obzore črtal „obrodný proces 1968“, v Československu slovenské Štb dirigované komunistickou stranou vykonalo v ďalšom opísaný zločin. Ako tisícky iných, aj tento zostal zabudnutý, nevyšetrený, nepotrestaný a nerehabilitovaný. Týkal sa Zoltána Zacharu, rodáka zo Zlatých Moravciach, po vojne žijúceho v Ríme a zomrelého po utýraní Štb v novembri 1966 v Nitre.

  • 12. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 117
Také PF ste ešte nečítali!

Jozef Mikloško

Také PF ste ešte nečítali!

Na rozhraní rokov som dostal veľa želaní. Zvlášť ma zaujalo jedno, ktoré som dostal až dnes, na oktávu Nového roku. Poslal mi ho brat František, nie assiský, ale nitriansky, mladší o osem rokov. Autor textu nie je známy, vinš dostali spolu s manželkou Janou z Moravy, je adresovaný: Všetkým priateľom na povzbudenie v roku 2009.

  • 8. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 50
Traja vedci z Perzie a Humboldtova nadácia

Jozef Mikloško

Traja vedci z Perzie a Humboldtova nadácia

Pred 2000 rokmi žili v krajine, v dnešnom Iráne, mágovia, ktorí miesto toho, aby robili užitočné veci, študovali astronomické spisy. Nemali ďalekohľady, počítače ani internet, ich výskumné možnosti boli veľmi obmedzené. Okolie ich považovalo za čudákov, manželky im vyčítali, že doma nepomáhajú. Napriek tomu sa vášnivo venovali svojej záľube.

  • 6. jan 2009
  • Páči sa: 1x
  • Prečítané: 0x
  • 17
Programové prehlásenie a inventúra nového blogera

Jozef Mikloško

Programové prehlásenie a inventúra nového blogera

Rok s osmičkou sa skončil,nič revolučné sa nestalo. Dni sa prekĺzali ako zrnká ruženca, v euro-ošiali som tiež navštívil banku. SBS-kár pri vchode si ma nevšímal, iba sa rehotal, skoro mu pištol vypadla. Pod pultom čítal Prísne tajné - ako sme boli malí. Podpísal som sa mu a ďalej ho nerušil. Tento inventúrny blog, dva dni po termíne, je akýsi divný, vyzerám v ňom ako Truhlík. V tomto roku sa preto budem menej venovať minulosti, viac sa smiať a písať dobré správy, napr. blogy o zabudnutých ľuďoch, netradičné predstavenie známych osobností, napr. pápeža Benedikta XVI., blogy o radostiach a starostiach seniorov, spisovateľov a vydavateľov, o reklame a vymývaní mozgov, o unikátnej knihe procesu s templármi, o možnostiach nadácie A. von Humboldta, o súvise fatimských udalostí so Slovenskom, o športe, aj o tom, ako brat cvičil na husle, sestra bola Červená čiapočka a ja majiteľom Bambína - Fiatky 126. Ako to však nakoniec dopadne, vie iba Bob Dylan v Blowing in the wind.

  • 2. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 123
Je Boh vždy vážny alebo prejavuje aj humor?

Jozef Mikloško

Je Boh vždy vážny alebo prejavuje aj humor?

Na túto otázku P. Seewalda kardinál Ratzinger v r. 2000 povedal: „Myslím si, že má veľa humoru. Niekedy dá človeku aj malý šťuchanec: počuj, neber sa až tak vážne.“ Už pred 60 rokmi sme v Nitre vedeli, že je to pravda. Pri miništrovaní sme sa netvárili iba vážne, ako by sme mali zápal pľúc. Dnes to majú miništranti ľahšie: prídu, stoja, občas pomôžu a odídu. Za našich čias to bolo zložitejšie. Texty sme museli vedieť v latinčine, aj keď sme im nerozumeli. Pri štúdiu latiny sme na dvere napísali: „Nevyrušovať, učíme sa miništranciu.“ Rodina chodila po špičkách, nemuseli sme pomáhať, nehnali nás do úloh. Najrýchlejšie sme sa naučili Amen, to tam bolo aspoň 10x. Na otázku Dominusvobiskum bolo treba aspoň 5x odpovedať Etkumspiritutuo. Horšie to bolo s dlhým Konfiteorom a kratším Suscipiatom. Aj keď sme si ich 10x prečítali, nič sme si nezapamätali. Vyskúšali sme teda, kto je z bratov silnejší. Keď sestra počula, že sa po latinsky bijeme, zavolala mamu, ktorá povedala Amen a museli sme ísť utierať riad.

  • 29. dec 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 891x
  • 170
Dar letu divých husí

Jozef Mikloško

Dar letu divých husí

Mnohí z nás ako deti boli veľmi nadaní, mali budúcnosť pred sebou. Koľkí sa však dočkali skutočného naplnenia a uznania svojho talentu? K. Paustovskij napísal, že kto si zachoval pohľad dieťaťa na svet aj v dospelosti, stáva sa básnikom. Prečo je tak málo básnikov, prečo tak málo ľudí číta básne? Exupéryho Malý princ sa sťažoval, že dospelí nevedia, čo je dôležité, lebo dôležité je očami neviditeľné. Ich reč je prameňom nedorozumenia, nikdy nie sú spokojní tam, kde sú. Pestujú 5000 ruží a nenachádzajú to, čo hľadajú, aj keby to mohli nájsť v jednej. Keď sa stretnú, rozprávajú o politike, športe, autách, koľko kto zarobí, zje – sú spokojní, že spoznali rozumného človeka. Nikdy nehovoria o hviezdach, pralesoch, ďalekých krajoch, zaujímajú ich len číslice a peniaze, zaoberajú sa iba sebou, najradšej počúvajú chválu na seba, kupujú všetko, ale nakoľko priatelia nie sú na predaj, nemajú ich. Kedy a prečo ľudia stratia dar letu divých husí: vedieť sa diviť, netradične myslieť, trpezlivo a vytrvalo ísť za svojim cieľom? Nasledovné „spytovanie svedomia“ nám snáď pomôže zistiť pravdu.

  • 27. dec 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 30
Vianoce v muničnom sklade

Jozef Mikloško

Vianoce v muničnom sklade

Na sedemdesiate Vianoce namiesto úvahy o dnešnom čarovnom večeri, keď srdce každého človeka zmäkne akousi tajomnou silou, spomeniem rečou tých časov dávne Vianoce v rokoch 1961, 1965 a 1966, keď som sa stretol – s bolesťou. Na Vianoce v r.1961 som bol štvrtý mesiac na vojne. Ako 22-ročný učiteľ som sa ocitol počas kubánskej krízy na 760 dní v bojovom útvare, plnom drilu a surovostí. Vianoce 1965 mi pripomínajú nečakanú smrť dcéry Moniky, ktorá sa chvíľu pred pôrodom - nenarodila. Už o rok s ňou na cintoríne ležala aj moja 54-ročná mama.

  • 24. dec 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 27
Mária

Jozef Mikloško

Mária

Dnes sme v kostole počuli historku, ako sa pred dvetisíc rokmi žena menom Mária dozvedela, že bude matkou. Sú jej zasvätené mnohé katedrály a kostoly, slávni skladatelia o nej skomponovali vrcholné skladby, jej obrazy a sochy sú v hlavných galériách sveta, básnici a spisovatelia jej venovali veľa diel. Mária, Meri Jam – milovaná Pánom, je dnes asi najrozšírenejším menom planéty. Prečo je tomu tak?

  • 21. dec 2008
  • Páči sa: 1x
  • Prečítané: 0x
  • 35
Cirkev na Slovensku a fara budúcnosti

Jozef Mikloško

Cirkev na Slovensku a fara budúcnosti

Diskusia k môjmu minulému blogu bola zaujímavá, ale vzhľadom na predsudky, ba až nenávisť voči katolíckej cirkvi, aj útočná a nekvalifikovaná. Nemožno byť expertom v téme, ktorú poznám z náboženstva v základnej škole,z čítania bulváru, či niekoľkých protináboženských brožúrok. Opíšem teraz môj pohľad na problémy cirkvi na Slovensku. Cirkev - hierarchia a laici, mala a má v našej histórii nezastupiteľnú úlohu. Pochopiť túto históriu nemožno bez uvažovania úlohy cirkvi v nej. Počas stáročí urobila najmä na poli vzdelania, kultúry, zdravotníctva a sociálnych vecí veľa. Som a budem jej verným členom, mám ju rád, aj preto ju niekedy kritizujem.

  • 16. dec 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 330x
  • 262
Žiadosť o rehabilitáciu

Jozef Mikloško

Žiadosť o rehabilitáciu

Včera bol Deň ľudských práv, 60. výročie Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Je to najvýznamnejší dokument OSN, opierajúci sa o prirodzené právo a morálku. Vyhlasuje rovnosť ľudí, ich dôstojnosť, právo na život, voľný pohyb, vlastnenie majetku, slobodu myslenia, prejavu, svedomia a náboženstva, právo na sociálne zabezpečenie, na prácu, vzdelanie, kultúru, rodinu deklaruje za prirodzenú a základnú jednotku spoločnosti. V r. 1948 si ľudstvo po útrapách 2. svetovej vojny uvedomilo, že len návrat k morálke a hodnotám mu zabezpečia mier a prosperitu. Svojho času som ako podpredseda vlády pre ľudské práva našiel v predvianočnej pošte list, v ktorom sa na mňa obracal občan H. Veľký so žiadosťou o rehabilitáciu. Po revolúcii bolo veľa oprávnených žiadostí o rehabilitáciu, táto však bola mimoriadne zaujímavá. Súvisela s 28.decembrom, pôvodne som ju chcel až vtedy zverejniť. Na radostnú atmosféru Vianoc si však nechám inú tému a žiadosť o rehabilitáciu pána Veľkého uverejním teraz:

  • 11. dec 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 155
Európa 8.12.2008, hodnoty alebo záujmy?

Jozef Mikloško

Európa 8.12.2008, hodnoty alebo záujmy?

Budovanie Európy ma dlhú históriu, ktorá sa zavŕšila 25.3.1957, na sviatok Zvestovania Pána, keď v Ríme podpísali zmluvu medzi šiestimi štátmi o Európskom hospodárskom spoločenstve. Tým sa začal proces integrácie, ktorého zakladateľmi boli kresťanskí demokrati De Gasperi, Adenauer, Schuman a Monet. 29.10.2004 vialo na rímskom Kapitole 25 zástav, ktoré reprezentovali 450 mil. občanov Európy. Podpis Ústavnej zmluvy sa uskutočnil zasa v sále Oraziov a Curiaziov. Pod sochou Inocenta X. liberáli a socialisti presadili vypustenie zmienky o kresťanských koreňoch Európy. Neúspešnými referendami Francúzov a Holanďanov sa projekt Európy pribrzdil. Podobný osud má aj Lisabonská zmluva, ktorú 13.7.2007 podpísali zástupcovia 27 štátov EÚ v Lisabone. Po ratifikácii štátov má vstúpiť v platnosť pred voľbami do EP v júni 2009. 13.6.2008 však zmluvu neschválilo Írsko, EÚ teraz hľadá riešenie tejto situácie.

  • 7. dec 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 336x
  • 20
reklama
Muž, populárny sedemnásť storočí

Jozef Mikloško

Muž, populárny sedemnásť storočí

Sv. Mikuláš, patrón detí, námorníkov, rybárov a manželstva je jedným z najznámejších a najpopulárnejších svätcov na svete. Ako je možné, že na mnohých veľkých ľudí histórie sa zabudlo, ale Mikuláša aj po 17 storočiach mnohí poznajú? Radosti nebude na svete nikdy dosť a kto ju dokáže vyčariť, najmä v srdciach detí, ten dáva svetu dary, ktoré prinášajú mnohonásobnú úrodu. Práve som sa vrátil zo stretnutia so svätým Mikulášom, ktoré pripravila v Bratislave učiteľka baletu Magda Tírová. Jej žiačky pred dvoma stovkami detí a pred sv. Mikulášom pekne zatancovali. Teraz, keď už deti spia, môžem prezradiť, že Mikulášom bol bratislavský herec Anton Baláž. Bol výborný, poznal históriu, vedel sa modliť, spievať a upútať deti. Keď povedal, že zomrel a je pochovaný v talianskom Bari, stŕpol som,

  • 6. dec 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 26
Svätá Rita a majstri sveta

Jozef Mikloško

Svätá Rita a majstri sveta

V nedeľu bola pred kostolom zbierka. Farár zabudol povedať jej účel, tak som sa naň opýtal babky s košíkom. Povedala mi, že zbierka je na Ritu, moju obľúbenú svätú. Toto meno vo mne vyvolalo mnohé asociácie, až potom som sa dozvedel, že nešlo o Ritu, ale o charitu. Pri recepcii v Palerme si všetci niečo šeptali a telefonovali. Prezident provincie sa mi ospravedlnil, že Palermo hrá vonku dôležitý futbal o postup do 1. ligy, stav je 1:1, čo je zlé. Zavtipkoval som, že tu môže pomôcť iba sv. Rita, patrónka beznádejných situácií. Povedal som: „Santa Rita, ora pro nobis!“ a sála zajasala. Palermo dalo gól, vyhralo 1:2 a bolo v sérii A. Vo finále majstrovstiev sveta 2006, keď o všetkom rozhodovali jedenástky a rozhodujúcu za Francúzov kopal Trezeque, požiadal som sv. Ritu ešte raz o pomoc. Trezeque kopol do žrde a Taliani týždeň oslavovali svojich gladiátorov. Rita isto vedela, akú radosť to v jej krajine vyvolá, iba náhodou sa zlatý pohár na oslave v Cirkuse Maximo nestratil. Kto je tá svätá, ktorá dokáže nemožné veci? Začal som o nej veselo, jej život, ktorý nebol len veselý, si zaslúži našu pozornosť a úctu.

  • 3. dec 2008
  • Páči sa: 1x
  • Prečítané: 0x
  • 17
Tata

Jozef Mikloško

Tata

Dnes sme vstúpili do Adventu - času očakávania a nádeje. Svetla v prírode bude ubúdať, svetla v našich srdciach by malo pribúdať. Po prvej sviečke prídu ďalšie a keď tmu rozoženie betlehemská hviezda, narodenie Dieťaťa bude predo dvermi. Dnes je aj Andreja, môj otec by mal meniny. O dva týždne začne storočnica od jeho narodenia. V Ríme som v tieto dni chodieval do nádherného kostola sv. Andreja v údolí, v jeho kaplnke sa odohralo prvé dejstvo Pucciniho Tosky.

  • 30. nov 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 14
Svätá Cecília a NKVD

Jozef Mikloško

Svätá Cecília a NKVD

V r. 2000 na odporúčanie saleziána A.Porubčina ma navštívila A. Reichlová a J. Stempelová s hudobnou skladateľkou L.A. Donskou z Jakutska, ktorá skomponovala hudbu muzikálu Kristus - slnko pravdy. Zháňali peniaze, aj scenár k hudbe. Návrh scenára som napísal, aj keď sa projekt neuskutočnil. 22.11.2008, na sviatok sv. Cecílie, som si na neho spomenul. Uvediem ho skrátený, je trochu čierno-biely, spomeniem aj jeho súvis s patrónkou spevákov a hudobníkov. Pri jeho čítaní si spomeňme na milióny obetí komunizmu, ktorým nepoznáme ani hroby.

  • 25. nov 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 28
Mama

Jozef Mikloško

Mama

Po blogu „Deti, vstávajte, ideme do kostola!“, ktorý vyvolal zaujímavú diskusiu, dovolím si spomienku na čas spred 50-60 rokov, keď sa náboženská výchova detí konala iba doma. Hnacím motorom nášho detstva bola mama Marta. Ako spomína Ivan Bunin: „... nech je navždy požehnané jej drahé meno. Vari tá, ktorej bezoká lebka a sivé kosti ležia teraz kdesi tam, ..., vari je to ona, čo ma kedysi kolísala na rukách?...“

  • 20. nov 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 19
reklama
SkryťZatvoriť reklamu