Elektronik, ktorý sa zamiloval do divočiny a ako východoslovenský chmurnik predpovedá počasie na každý víkend Zoznam autorových rubrík: Slovenská divočina, Môj priateľ Skúkam, Drevorubači a poľovníci, Stromy, Na hranici zdravého rozumu, Súkromné, Nezaradené
Vlci, medvede, sovy, salamandry, fúzače, ďubníky, tesáre, orly, mnohonožky, stonožky, vretenice, bystrušky, motýle, húsenice, jašterice, vážky, huby, machy, limby, slizovky, lykožrúty, smreky, jarabiny, zemoleze, chvostoskoky, pavúky, to všetko vezie koráb uprostred Tatier. Tým korábom sú rezervácie Tichá a Kôprová dolina, ktoré unášajú na veľkých vlnách lesohospodárskej potopy zvieratá, rastliny, plazy i vtáky ako archa Noemova.
Základným problémom Slovenska nie sú prejavy súčasnej hospodárskej krízy, rast HDP, dopravné problémy, rastúci počet rozvodov, klesajúca pôrodnosť alebo nebodaj stav životného prostredia. Základným problémom Slovenska je stav vzdelania jeho obyvateľov.
Včera na výjazdovom zasadaní vlády premiér Fico vyhlásil: . „Je tu nebezpečenstvo, že Tatry vyschnú len preto, že sú tu radikálni ochrancovia, ktorí nechcú umožňovať vstup do tohto prostredia a prijímanie zásadných opatrení.“ Klamal.
Slnko je nebezpečne nízko nad obzorom. Na Popov verch mi chýba posledných sto metrov a ja ako obvykle starecky dychčím. Škvrny posledného letného slnka, ktoré sa predralo cez buky, javory a bresty, v korunách ktorých už začína jeseň, sa neustále menia, ako keby boli produktom starodávneho kaleidoskopu. Potrebujem sa vydýchať a tak chvíľu oddychujem, za nesúhlasu Skúkama, ktorý sa nakoniec vydáva na hrebeň Bukovských vrchov sám.
Dážď sa lial z olovenej oblohy takým spôsobom, že lepšie pomenovanie ako poľske „šikavica“ sa na tento prejav prírody ani nedá vymyslieť. Stúpal som bočným hrebeňom Čergova mokrou trávou k niekoľkometrovému krížu osadenému priamo na hlavnom chrbte posledného slovenského jedľovobukového mohykána. Na hrebeni bolo vedľa kresťanského kríža prírodné peklo. Pavučina do biela rozžeravených bleskov vytvárala v „šikavici“ záclonu za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani tvorcovia Matrixu. Vystúpal som až na hlavný hrebeň. Vedel som síce, že skúška, ktorú mám zapísanú v indexe z mojej „alma mater“ FEL ČVUT Praha pod exotickým názvom „Impulsní silnoproudové výboje“ ma nezachráni, ale či stúpať alebo klesať dole je uprostred búrkového mraku skutočne jedno.
Modráčiky sú pekné modré motýle. Väčšina z nich má húsenice, ktoré majú medovú žľazu, z ktorej vylučujú sladkú tekutinu. Mravce po nej šalejú ako Slováci po borovičke. Ak poznáte rozchodník, môžete si niekedy všimnúť, že je často obsypaný mravcami. Ak sa pozriete pozornejšie, tak určite uvidíte prírodného krčmára - húsenicu modráčika rozchodníkového.
Kedysi dávno, na veľkom cirkevnom koncile v juhofrancúzskom Clermonte, pápež Urban II vyhlásil, že v auguste 1096 začnú križiacke výpravy. Bolo ich spolu nakoniec osem, smerovali do východných oblastí Stredomoria a ako ukazujú udalosti z tejto oblasti z posledných rokov, nič nedosiahli, skôr naopak. Kríž sa ale v Stredomorí uchytil a po viac ako deväťsto rokoch sa vracia do strednej Európy. Križiaci prichádzajú zo Stredomoria k nám.
Ano, hovoril som to. Áno, hovorím to už dlho. Včera sa to stalo a vôbec ma to neteší. Bežné magdalénske dažde, posledné medardove kvapky stiekli z holorubne vyrúbaných svahov Čergova a v tobogane plnom storočnej vody zabili dvoch ľudí. Možno by bolo lepšie povedať, že tých nevinných ľudí nezabila voda, ale neobmedzená ľudská hlúposť, ľahostajnosť a tuposť.
Toľko mieru na území ovládanom ministerstvom obrany nie je nikde na svete. Americkí hipies to v šesťdesiatych rokoch nedotiahli tak ďaleko ako Mišo Kaščák, ktorý dostal v Pohode takmer tridsaťtisíc mladých i starých, mužov i ženy na betónovú plochu určenú pre vojenské bombardéry.
Štát je organizovaný tak, aby vyrábal buldozéry, chemikálie a vrtuľníky, ktoré tie chemikálie rozprašujú. Zastupujem skupinu ľudí, ktorí zistili, že to nie je dobré robiť vždy a všade. A pri obrane svojej krajiny objavili, že slová sú pre konfrontáciu s mocou veľmi neefektívnym argumentom. Prešli sme k činom. Naše činy začali ohrozovať moc a jej zisky. A tak som sa stal nepriateľom štátu. Podal na mňa trestné oznámenie.
Každý si predstavuje peklo inak. Dante Alighieri, ho pred sedemsto rokmi maľoval vo svojej Božskej komédii ako les so šelmami, predpeklím a rôznymi pekelnými regiónmi, odstupňovanými podľa miery hriechov jeho obyvateľov. Ak by žil Dante dnes, tak by v celom jeho pekle lietali vrtuľníky striekajúce pesticídy a jeho trojhlavý Satan by rozhadzoval všade okolo seba žlté a sivé konzervy s nápisom Agent Orange a Zyklon B.
Kdesi veľmi ďaleko, v tichomorskom nedohľadne, leží Veľkonočný ostrov, Rapa Nui. Keď ho okolo roku 900 osídľovali Polynézania, našli tam príjemné podnebie a úrodnú pôdu. Ideálne podmienky pre poľnohospodárstvo umožnili počas najbližších 500 rokov prudký rozvoj polynézskej spoločnosti, ktorá mala na svojom vrchole okolo 15 000 obyvateľov. Raj na zemi sa zrútil, keď produkcia známych kamenných sôch moai pokračovala, bez ohľadu na zvyšujúcu sa spotrebu dreva potrebných pre ich transport a stavbu. Rúbalo sa stále viac a viac stromov, aby sa stavalo stále viac a viac krajších sôch moai. Až bol vyrúbaný posledný strom. Zmiznutie lesov spôsobilo vyhynutie rastlinných a živočíšnych druhov, sucho, eróziu pôdy, zánik úspešného poľnohospodárstva, rozpad sociálnych štruktúr, hlad a vojny. V roku 1877 žilo na Veľkonočnom ostrove 111 obyvateľov.
Bežal okolo mňa vlk dravý. Pôvodne by bežal okolo mňa vlk obyčajný, ale videl niekto obyčajného vlka? Veď všetci vlci sú draví, žerú, žerú, ŽERÚ a navyše slovo obyčajný je bohemizmus od obecný, povedali nedávno bratislavskí jazykovedci. Takže bežal okolo mňa obyčajný vlk dravý. Len tak. Obyčajne. Nad hrebeňom sa dvíhalo ťažké oranžové slnko a na tráve sa topil srieň zo studenej májovej noci.
Bobor je náš najväčší hlodavec, ktorý sa vo veľkej pohode rozširuje najmä pri Dunaji. Celý rok žerie kôru, vetvičky a lístie mäkkých drevín. Sem tam zotne strom, tak, aby mal čo žuvať, aj keď je zamrznutá vodná hladina. Slovenské bobry si spokojne žuvali topole a jelše, od Dunaja po Laborec, keď tu ako blesk z jasného neba priletela výzva Ministerstva životného prostredia a Greenpeace: Vyčistime si Slovensko.
Začalo to romantikou táborových ohňov, zapadajúcich sĺnc a kovbojov večne odchádzajúcich v diaľ. Malé svetielko v tmavej divočine panelákov, áut, a koncesionárskych poplatkov, ktoré za nás platili rodičia. Boli sme taká malá skupinka.
Pne neklamú. Svedčia o tom, že tu boli zrúbané stromy. Aj letokruhy na pňoch svedčia. O veku a živote stromu. A po tých letokruhoch môžete ísť dozadu. Proti toku času sa tak môžete dostať do doby, keď ešte nežili ani vaši rodičia, ani vaši prarodičia ani prarodičia vašich prarodičov. Ale obyčajné stromy z našich lesov už žili a rástli a odolávali víchriciam, snehu, mrazu. Pamätajú aj našu ľudskú históriu. Ako táto úplne obyčajná východoslovenska jedľa. Počítajme letokruhy.
V roku 1955 sa v Československu uskutočnil pokus. Armáda skrížila nemeckého ovčiaka a slovenského vlka. Vojaci chceli beštiálne zviera, ktoré zadusí každého narušiteľa socialistických hraníc. V roku 1965 sa pokus ukončil a začalo sa šľachtenie nového plemena. Československá Pohraničná stráž chcela získať odolné, vytrvalé a ostražité plemeno, ktoré by dostatočne zaisťovalo bezpečnosť západnej hranice Československa. Vojaci v mestách Libějovice, Grabštejn, Malacky, Volary, Cheb, Karlovy Vary spolu s chovnými stanicami Bratislavskej brigády Šamorín a Malacky pracovali na plné obrátky. V roku 1983 štvrtý a posledný krát krížili novovznikajúceho psa s vlkom. Vzniklo inteligentné plemeno, ktoré armáda vyradila zo svojich služieb.
Mali natiahnuť lano. Skutočne nechápem, prečo im to zakázali. Veď to bolo obyčajné lano medzi Slavkovským a Lomnickým štítom, po ktorom sa milovníci adrenalínových športov mali spúšťať ponad Malú Studenú dolinu na kladkách. Štyri kilometre jazdy s prevýšením 200 metrov rovno v srdci národného parku boli podľa autora projektu výborný nápad na zviditeľnenie Vysokých Tatier. Áno, bol to dobrý nápad. A tak som sa spýtal priateľa, ktorý už dlho plánuje ekumenicky spojiť lanom Pravoslávny Ikonostas a Evanjelickú Zakristiu, čo on na to. A on na to toto:
Tak som si v SME prečítal, že Slavkovský a Lomnický štít má prepojiť lano, po ktorom sa milovníci adrenalínových športov budú spúšťať ponad Malú Studenú dolinu na kladkách. Štyri kilometre jazdy s prevýšením 200 metrov rovno v srdci národného parku je podľa autora projektu výborný nápad na zviditeľnenie Vysokých Tatier. Plne s ním súhlasím. Pôjde o také zviditeľnenie, ako keby Česká republika dovolila realizovať napnutie lana v chráme sv. Víta, kvôli tomu, aby nemeckí turisti zažili v Prahe poriadny adrenalín.
Veterné kalamity v neprirodzených smrekových lesoch a následné prirodzené premnoženie lykožrúta je večným problémom lesníctva. Je to nielen problém, je to nočná mora, je to satanove dielo, ktoré je potrebné zničiť akýmkoľvek prostriedkom. Keď je to potrebné, tak aj atómovou bombou.
