Emília Katriňáková
Čiperná ženička v Košiciach
... alebo kam siaha ľudská originalita...
Jednoducho ja. Zoznam autorových rubrík: Panoptikum, Občasník ženy, Občasník matky, Občasník manželky, Čo ma páli, Spomienky, Súkromie, Viera
Tento príbeh mi porozprávala mama. Je o ľudskej naivite, dôvere, pomoci blížnemu...
Nepoužívala som eurokalkulačku často. Iba občas, pri väčších sumách. Snáď raz za mesiac. Aj tento mesiac som ju chytila do rúk.
Citujem denník Pravda zo dňa 25.4.2009, strana 12. Ja sa im - rodičom - nečudujem. Čudujem sa novinárom. Neviem, koľkí z vás zachytili správu o Lacovi Ščurkovi, hokejistovi, ktorý s Košicami získal titul majstra. Občas sa snažím vžiť do mysle novinára. Ako uvažuje? Čo chce ľuďom sprostredkovať? Fakty? Čísla? Pocity? Senzáciu? Skúšal sa niekto z novinárov vžiť do role rodičov? Aké sú ich pocity? Sotva sa dopočujú o tom, že ich syn niekoho zabil a už im na dvere klope novinárska úderka a žiada komentár? . Nepoznám Laca. Poznám jeho rodičov.
Všade počúvam, že prevencia je najdôležitejšia. Preventívne prehliadky včas odhalia a môžu úspešne liečiť choroby. Som žena a preto ma zaujíma hlavne gynekológia.
Videla som film Lovec draků (slovenský variant je Majster Šarkanov). Veta z nadpisu je práve z filmu. Vo mne sa oživili spomienky...
Ešte v januári som kupovala chlieb a platila euromincami. Predavačka si skúmavo prezerala mincu, ktorú som jej podala. "Takú som ešte nevidela..." A dostala som malé školenie o tom, že si mám dávať pozor na falošné peniaze. Ešte dodá, že ma pozná a že ja by som ju určite nepodviedla.
Tesco, dnes podvečer. Deti sa hrajú pri vrtulníku, ktorý nefunguje. Sledujem ako prší a manžel vykladá nákup. Zrazu sa ku mne pritmolí upravená Rómka. "Mladá pani, môžem sa Vás niečo opýtať?" Pozriem sa na ňu unavene. "Jóój, vy máte krásne oči." (lichotí mi). "Môžem Vám vyveštiť z očí? Máte ich úprimné, nie falošné." "Ledaže z gule!", ironicky odpoviem a sledujem deti. "Ja Vám vyveštím z očí. Dobrý a šťastný život máte. Taký spokojný..." (To dobre viem aj sama...)"Ale dávajte si pozor, zlatá pani, neprajníci na Vás striehnu..." (Hm, neprajníci?...)"Kolegovia z práce Vám závidia. Závidia ako sa Vám darí..." (Hej, iste... kolegovia)a bola by pokračovala, keby neprišiel manžel a neposlal ju veštiť inam. Má to ale jeden háčik. Som na rodičovskej dovolenke. Kolegov nemám. Kto mi teda závidí? Manžel? Deti?
V poslednej dobe vnímam veľa sťažností na naše zdravotníctvo. Na úplatných lekárov, na nepríjemný personál. Myslím si, že treba hovoriť aj o pozitívnych momentoch a ľuďoch. Trochu neskoro, ale úprimne.
Všimla som si ho už, keď som tlačila v daždi kočiar a ponáhľala sa do škôlky vyzdvihnúť prvorodeného. Keď sme sa vracali, stále tam bol.
Mala som problém. Synovi sa pokazil zips na vetrovke. Bola som za opravu ochotná zaplatiť akúkoľvek sumu.
Tento článok vznikol ako reakcia na diskusiu k môjmu článku Sme bezcitní.
Nemôžem mlčať. Je mi smutno z toho, akí sme bezcitní. Ako dokážeme komentovať a vtipkovať na úkor cudzieho nešťastia.