Nemusíme žiť tak, ako sme žili do včera. Nedržte sa zaužívaných návykov, a tisícky možností vás budú pozývať do nového života. Christian Morgenstern Zoznam autorových rubrík: Bútľavá vŕba, Luna na každý deň, Ľudia nášho mesta, Nezaradené
Stanislava mesiac čo mesiac čakala, že menštruácia sa zmierni, mesiac čo mesiac čakala, že „jej“ dni budú také, na aké bola zvyknutá. Po siedmich mesiacoch márneho čakania, v deň svojich narodenín, sa rozhodla konať. V práci si vypýtala štyri hodiny náhradného voľna a išla si vypočuť ortieť nad svojim ženským telom.
Po nežnej revolúcii sa veľa zmenilo, pribudlo nehy na miestach, kde mohla byť nežne zakrytá (napr. na internetových serveroch, ktoré nevedia nájsť kľúč od cudnosti a denne servírujú hladným očiam všetkých vekových kategórií polo nahé ženské telá ako generiká a ubudlo lásky, šťastia a porozumenia v rodinách, tam, kde aj steny volajú o pomoc.
Na prvý pohľad sa zdá táto otázka úplne zbytočná. Veď odpoveď je jasná. Predsa všetky. Ale je to naozaj tak? To, že obyvateľstvo, média, ale aj politické spektrum považuje lekárov za štátnych otrokov je vlastne už dávno jasné, iba sa to tak tvrdo nedefinuje. Dnes som napríklad zachytila komentár k problému platy sestier od jednej prostodušnej žienky: - nech páni doktori robia o hodinku viac a bude po problémoch, veď sú beztak drahí... , blažená neinformovanosť. Jednoducho nabádajú vedenie nemocníc, aby ešte viac zneužívali prácu lekárov, porušovali ešte hrubšie Zákonník práce, ale aj ústavné právo na primeranú odmenu za prácu.
Ide údajne o „zodpovedných“ veriteľov, ktorí klientov vedú k tomu, aby sa zbytočne nezaväzovali, preto im poskytujú „kvalitné“ služby. Predajnou komoditou sú finančné prostriedky, ktoré nikdy nikto nemal v živote dosť. Alebo sa niekto hlási? Ak áno, pokojne si založte nebankovku, určite bude hneď prvý rok prosperovať. Po založení ju stačí právne ošetriť, administratívno-personálne zabezpečiť a môžete sa pustiť do práce. A kdesi tu stojí výkonný personál týchto spoločnosti, zatiaľ budem hovoriť o dvoch pozíciách: obchodný zástupca a riaditeľ alebo vedúci obchodnej skupiny. Obchodný zástupca pracuje na živnosť, teda na vlastnú zodpovednosť a riaditeľ ako zamestnanec je pod ochrannými krídlami zamestnávateľa. Poďme kruh alebo obchodný vzťah uzavrieť klientom.
V roku 1991 Organizácia spojených národov pre vzdelanie, vedu a kultúru vyhlásila 3. máj za Svetový deň slobody tlače. Podľa článku 19. deklarácie ľudských práv by sloboda médií mala byť pre každého samozrejmosťou. Je to naozaj tak? Z môjho pohľadu nie, ale ak by som mala hodnotiť prácu novinárov, prostredie a podmienky, v ktorom pracujú, sú zrejmé na Slovensku lepšie, ako v mnohých iných štátoch. Držme všetkým palce, aby sloboda tlače a ich osobná pri výkone práce bola zabezpečená na sto percent.
Opíšem dve príhody správania sa predavačov, predavačiek a prístup majiteľov k zákazníkovi. Obe sa stali v meste Spišská Nová Ves.
Písala ďalšiu žiadosť, ani nevie, ktorú v poradí. Mechanickým pohybom spustila tlač, vypísala obálku, nalepila známku a pripravila list na jeho ďalšiu púť začínajúcu v oranžovej schránke dobrých i zlých, radostných i bolestných, oznamov, predvolaní, upomienok... . Spomenie si na kávu, opäť zapína gombík, pre zmenu ostáva pri ňom stáť a nemo sleduje stúpajúcu páru, inač by si kávu nezaliala a možno by to bolo lepšie. V poslednom čase ju akosi často pobolieva srdce a ona nevie, či z nedostatku lásky alebo prebytku čarovnej chuti kávy.
Sedela sama so sebou s pohľadom upretým pred seba v obývačke, pôsobiacej prázdno. Prešla si niekoľko krát prstami do vlasov, príjemnej zmeny. Umyla si ich tónovacím šampónom a oni sa jej odmenili. Olemovali jej tvár leskom mahagónu a ľahko dopadali na ramená. Uvedomovala si ich vlnitú dĺžku a tešila sa. Omladla najmenej o päť rokov, hoci v duši mal smútok letisko. Ešte aj ruky mi starosťami zvráskaveli, pomyslela si v duchu. Sedela ďalej a myšlienky sa naháňali. Každá bola ťaživá a ona sa pred nimi vliekla pomaly sťa dvojhrbá ťava na púšti. Nedali jej spať, smiať sa... .
Mám pred sebou dve knihy, jedna má názov Zlaté mušky a druhá Zákonník práce. Rozhodujem, ktorú zobrať do rúk prvú. Zlaté mušky? Váham, rozhodujem, ktorá ma viac poteší, poučí... . Beriem do rúk poučnú (asi som málo vzdelaná) a kladiem si otázku, prečo som málo vzdelaná a prečo Zákonník práce? Odpoveď poznám: je mi veľmi ľúto, že nie som zdravotná sestra. ... keby som ňou bola, každý deň by som sa modlila za všetkých poslancov, ktorí v júni minulého roka schválili minimálnu mzdu zdravotným sestrám (... alebo balila kufor, aby som nemusela žiť v republike, kde sa porušujú zákony, len tak hučí).
„A ako sa máš ty?“ spýtala sa. „Ja sa mám zle.“ Odpoveď dávala zlú predtuchu. Tak dokonale poznala jeho myšlienkové pochody a skutky, že bolo ťažké, sa pomýliť. „Musím odísť na dva týždne, máme seminár.“
Želanie vychádza z predstavy človeka o niečom, čo urobí jeho život šťastnejším, lepším, krajším... . Ľudia si najviac želajú zdravie, šťastie a peniaze. Tri hodnoty, ktoré človeka poháňajú vpred, motivujú k ďalšej činnosti. Tieto slová zaznievajú pričasto, bohužiaľ bez uvedomenia ich hlbokého významu a spätnej väzby darujúcemu.
Dnešná doba je veľmi nepriaznivo naklonená zdravotníctvu a prednedávnom sa udialo niekoľko závažných chýb, vyprodukovaných parlamentom, prezidentom, vládou, ministerstvom zdravotníctva, ale aj samotnými zdravotníkmi, iba na hlavného vinníka sa akosi pozabudlo a tým sú zdravotné poisťovne. Výsledkom týchto skutočností (chýb) je kolabujúci zdravotnícky systém, ktorý nadobudne po 1. apríli globálny charakter. Jednoducho nebudú peniaze na prevádzku zdravotníckych zariadení a tentoraz v teréne, ako sa to zvykne nazývať, v prvom kontakte. Lekárom neostáva nič iné, ako najrozličnejšími cestami zabezpečiť finančné krytie nákladov na ambulanciu a mnohokrát sú tieto cesty úplne v rozpore so zákonom a bohužiaľ na úkor pacienta.
Vydávala sa z veľkej lásky, ale nebola taká veľká, aby vydržala celý život... , vlastne vydržala do tridsiatky a potom práááááskkkkkkkkkkk.
Pravidla sa zmenili 1. diel Prežili sme 22 rokov ťažkých rokov. Na začiatku boli sľuby, nádeje, sny... . Čím sme boli starší pribúdalo informácií, ktoré neveštili nič dobre, či sme sadli pred televíznu obrazovku, zobrali do rúk časopis, alebo stretli spolužiaka zo základnej. Reč sa vždy zvrtla na strach, paniku, nešťastia valiace sa svetom zo západu na východ, a naopak. V každej krajine nedostatok pracovných príležitostí, znižovanie počtu zamestnancov, zvyšovanie cien základných potravín, refinancovanie úverov, hypotéky na tridsať rokov života... tridsať rokov splácania, plnenia bankového konta niekomu inému. Strach vsadený do hlavy, každej bunky tela... na tridsať rokov... a vlasy si môžete trhať
že sa voľbám nebudem venovať, ale verte, nedá mi to... . Zvlášť po prečítaní blogu Zostávame, budeme bojovať ďalej!, ktorého autorom je Ján Slota, je to také silné, že to musím dať von.
Bože, kto je táto žena? Kde sme sa streli? Alebo mi len niekoho pripomína? Myšlienky tancovali spomienkový tanec, parket bol príliš malý. Pretancovala som sa od základnej cez strednú, nadstavbovú... . Vysokú nebolo treba. Dva roky (študovala som externe, keď odrástli deti) - príliš krátka doba, na to, aby sa ktorákoľvek spolu študentka zmenila na nepoznanie. Ale tá podoba... , hlas, výraz tváre, síce prázdny, ale veľavravný. Ukrytý bol v ňom pud života. Už vás niekto prenasledoval? Mňa áno. Spomienky, v ktorých som hľadala ju... .
... mení sa tma na svetlo. O víťazovi volieb nemohol nikto pochybovať, bol dávno istý. Zvíťazil Smer, lebo vie, kam má nasmerované. Som presvedčená, že víťazstvo Smeru nikoho nezaskočilo... , dokonca ani tipujúcich. Tí, ktorí dianie na slovenskej politickej scéne sledovali a milujú istoty, výsledok volieb a výhra tešila. Kto tip rozložil a nevsadil na istoty, bohužiaľ, musel sa zmieriť s prehrou. Výsledok zaskočil hádam len svojim priepastným rozdielom a to nielen lídrov ostatných politických strán, ale ja občanov.
Počuli ste slovo božie... , zvyčajne týmito slovami končí kňaz príhovor veriacim.Počuli ste slovo Pánovo... , zvyčajne týmito slovami... . Počuli ste výsledky volieb... , týmito slovami nás, občanov Slovenskej republiky, uvíta zajtrajšie ráno, moderátorky televíznych, rozhlasových relácií, týmito slovami nás, občanov SR, pozdravia so širokým úsmevom na tvári lídri jednotlivých politických strán.
Dnes som mal veľmi autentický rozhovor s jedným známym (dôchodcom), rozprával mi kamarát. Tak čo, pôjdeme voliť Fica? Samozrejme, ja som vždy iba jeho volil. OK, ako chceš, ale ja nebudem ten, čo bude platiť vaše istoty... . ??? Voľme predsa tých, ktorí nekradli a Fico tiež kradol, dodal som. Súhlasil, ale na záver kameňák - on zato nemohol!!!
1. septembra 2012 uplynie dvadsať rokov od okamihu prijatia hierarchicky najvyššieho právneho predpisu Ústavy Slovenskej republiky. Preambula Ústavy SR hovorí: My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území SR, v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi, usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity, teda my, občania Slovenskej republiky, uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave.
