Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Michal Kravčík

Michal Kravčík

Bloger 
  • Počet článkov:  633
  •  | 
  • Páči sa:  9x

Presadzujem a podporujem agendu „VODA PRE OZDRAVENIE KLÍMY“. Jej cieľom je posilnenie environmentálnej bezpečnosti prostredníctvom zodpovedného prístupu v ochrane prírodného a teda i kultúrneho dedičstva. Napĺňanie agendy, založenej na prijatí novej, vyššej kultúry vo vzťahu k vode, môže na Slovensku vytvoriť viac ako 100 tisíc a v Európe vyše 5 miliónov pracovných príležitostí. Zoznam autorových rubrík:  PovodneHladujúci potrebujú voduKlimatická zmenaVODA zrkadlo kultúryhttp://s07.flagcounter.com/morNová vodná paradigmaKošiceSpoločnosťhttp://moje.hnonline.sk/blog/4

VODA zrkadlo kultúry

Výzva na spoluprácu obnovy ubolenej a doráňanej krajiny.

Michal Kravčík

Výzva na spoluprácu obnovy ubolenej a doráňanej krajiny.

Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa nám nedarí spravovať krajinu tak, aby sme mali viac tolerancie i úcty k sebe navzájom. Sme v kŕčoch, je medzi nami dusná až agresívna atmosféra. Najevidentnejší prejav agresivity vidieť v politike. Všetci cítime, ako narastá napätie v spoločnosti. Len akosi nevieme nájsť cestu z bludiska agresivity, intolerancie a vzájomnej neúcty. Najradšej by sme sa utopili v lyžičke vody. A zrejme aj s vodou to súvisí. Vieme dobre, ako sa správa človek, ktorý je dehydrovaný. Viac podlieha emóciám a je viac agresívnejší. Zavodniť ľudský organizmus vodou znamená návrat k racionálnemu správaniu.

  • 19. máj 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 020x
  • 12
Voda nad zlato

Michal Kravčík

Voda nad zlato

Voda poráža zlato i ropu na poli akcií spoločností zviazaných s týmito komoditami, uviedli Hospodárske noviny [1]. Voda bude už v krátkej budúcnosti oveľa dôležitejšia, ako najcennejší kov, či ropa. Prečo ceny akcií obchodníkov s vodou rastú? Nuž jednoducho preto, lebo zásoby sladkej vody na planéte Zem klesajú. Z toho pramení aj celosvetový tlak na privatizáciu vodných zdrojov. Mať vplyv na komoditu, ktorá rozhoduje o existencii človeka, predsa len môže byť „dobrým" základom na veľké zisky. Prečo zásoby vodných zdrojov na kontinentoch klesajú? Je možné zastaviť pokles zásob vodných zdrojov? Na obidve otázky existuje pomerne jednoduchá odpoveď. Tí, ktorí s vodou obchodujú však nepotrebujú, aby pospolitý ľud vedel odpoveď na spomínané otázky. Potrebujú proste, aby čím viac ľudí bolo závislých na obchode s vodou.

  • 21. apr 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 957x
  • 18
Odmietam byť šedou masou

Michal Kravčík

Odmietam byť šedou masou

V tejto našej krajine funguje všetko inak, ako v krajinách so silnou občianskou spoločnosťou a s minimálnou mierou korupcie či klientelizmu. Ak by sme chceli hodnotiť úsilie akéhokoľvek mladého ambiciózneho človeka žiť, pracovať a napĺňať svoje sny na Slovensku, bez zázemia známych či spriaznených ľudí, má len minimálnu šancu uplatniť sa. Je extrémne málo príbehov na Slovensku, ak vôbec sú také príbehy mladých ľudí, ktorí sa bez rodinných, či iných barličiek prepracovali tam, kde ich vzdelanie a odpovedajúce schopnosti mali prirodzene dotlačiť. Naopak, poznám až priveľa takých mladých ľudí, ktorí vyštudovali na Slovensku a išli pracovať do zahraničia práve preto, že tu po nich ani pes neštekol. Rovnako poznám príbehy mladých ľudí, ktorí získali finančnú podporu zo zahraničia, aby mohli pracovať na Slovensku a pritom sa stávajú terčom nepriazne tých, ktorí si teplé chlieviky nadobudli vďaka rôznym „špecifickým" barličkám.

  • 28. mar 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 155x
  • 9
Mierime do pekla?

Michal Kravčík

Mierime do pekla?

Prečo sa voda míňa až tak rýchlo, že podľa prognóz OSN budú už v roku 2020 žiť na planéte Zem viac ako 3 miliardy ľudí v regiónoch bez vody? Aké zbrane pomôžu medzinárodnej bezpečnosti? Ako je možné, že rozsiahle regióny vysychajú, keď voda je obnoviteľný prírodný zdroj? Čo robíme pre to, aby povodia a ekosystémy nevysychali?

  • 19. mar 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 062x
  • 24
Nezáujem vodohospodárov, obchodníkov i politikov o zelenú vodu

Michal Kravčík

Nezáujem vodohospodárov, obchodníkov i politikov o zelenú vodu

Profesia vodohospodár sa historický odvíjala od potreby zabezpečovania dostatku vody pre človeka, prírodu, potraviny, priemysel i energetiku. Práve energetické využívanie vody je ukážkou toho, ako je potrebný vyrovnaný vodný režim potokov a riek. Ten je závislý od dobrej kondícii zadržiavania dažďovej vody v ekosystémoch krajiny. Najvyššia energetická účinnosť malých, či veľkých vodných elektrárni je na tých potokoch a riekach, z povodí ktorých čo najmenej dažďovej vody odteká priamo po zemskom povrchu. Takéto podmienky na Slovensku však možno existovali pred niekoľkými storočiami. Vtedy nebola poškodená krajina a väčšina dažďovej vody vsakovala do pôdy a pomaly cez pramene vytekala do potokov a riek.

  • 17. mar 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 783x
  • 7
Dajme šancu ľuďom obnovovať zdevastovanú krajinu

Michal Kravčík

Dajme šancu ľuďom obnovovať zdevastovanú krajinu

V septembri 2007 sme v Bratislavskom Pálffyho paláci, prezentovali publikáciu a koncept Nová vodná paradigma - Voda pre ozdravenie klímy. Skupina slovenských a českých odborníkov na vodu, ekológiu i prírodu ponúkla verejnosti dovtedy málo vnímaný a podceňovaný vplyv vody na klímu. Svet bol zaskočený, že z maličkého štátu, z ktorého sa zväčša očakáva akceptovať rozhodnutia veľkých a mocných, sa zrodil koncept, ktorý ponúka východisko ako bezbolestne a efektívne riešiť nielen dostatok kvalitnej vody pre ľudí, potraviny i prírodu, ale aj pre ozdravovanie klímy so štartovaním skutočne reálnych predpokladov pre prosperitu a ekonomický rast ktorejkoľvek komuníty, regiónu i štátu. Tomu konceptu súčasní lídri sveta hovoria moderne zelený rast.

  • 15. mar 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 914x
  • 9
Príbeh o tom, ako si zdevastovali krajinu a teraz ju obnovujú

Michal Kravčík

Príbeh o tom, ako si zdevastovali krajinu a teraz ju obnovujú

Povodie Darewadi v indickom štáte Maharasthra trpí nedostatkom zrážok (450 mm ročne). Najnižší zrážkový úhrn v povodí bol zaznamenaný v roku 1972, kedy zrážky sotva dosiahli 70 mm. Čo tomu predchádzalo? Odlesnenie a nesprávne hospodárenie na poľnohospodárskej pôde postupne premenilo krajinu na polopúšť. Potoky vyschli, dažde sa takmer vytratili. Poľnohospodárstvo pre nedostatok dažďov s ťažkosťami dokázalo uživiť miestnych ľudí. Obyvateľstvo odchádzalo do miest.

  • 4. mar 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 958x
  • 24
Ak sa zákon odkloní od zámeru robiť dobro, stráca záväznú moc

Michal Kravčík

Ak sa zákon odkloní od zámeru robiť dobro, stráca záväznú moc

Pokračujeme v prezentácii výsledkov dotazníka ohľadom Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR v rokoch 2010-2012. Starostovia obcí zapojených do programu odpovedali na otázky, ktoré vyjadrovali argumenty zástancov i odporcov projektu. V čase písania tohto príspevku sa organizátorom prieskumu z Nadácie na podporu občianskych aktivít (NPOA) vrátilo vyplnených viac ako 200 zo 488 zaslaných dotazníkov. Príspevok bol publikovaný v Obecných novinách 26. februára 2013. S láskavým dovolením redakcie novín, ponúkam príspevok aj čitateľom môjho blogu.

  • 4. mar 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 786x
  • 6
Hustá urbanizácia miest mení mikroklímu a ohrozuje zdravie ľudí

Michal Kravčík

Hustá urbanizácia miest mení mikroklímu a ohrozuje zdravie ľudí

V polovici januára v hlavnom meste Indie dosahovali teploty sotva 3 stupne. Je to najnižšia nameraná teplota v meste za históriu sledovania. Pred začiatkom monzúnov v máji sa teploty v Dillí šplhajú až k 45 stupňovej hranici. V rozpálenom meste, v ktorom žije 18 mil. ľudí, je neznesiteľná horúčava, ktorá traumatizuje celé mesto. Všetci s nádejou čakajú na monzúnové dažde, aby ich ochladili. Ak monzúnové dažde v meniacej sa klíme neprichádzajú, trauma sa predlžuje. Preto sa Indická vláda zaoberá výskumom Inštitútu energie a prírodných zdrojov, ktorý tvrdí, že megamestá, ako sú Dillí či Mumbai, sa stali mestské tepelné ostrovy so značne rozličným podnebím, ako majú vidiecke oblasti, kôli nekontrolovanej urbanizácii.

  • 3. mar 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 185x
  • 8
Ten, kto robí dobré, je bitý a ten, kto robí zlé, je velebený!

Michal Kravčík

Ten, kto robí dobré, je bitý a ten, kto robí zlé, je velebený!

Pred mesiacom som mal možnosť stráviť istý čas v Slovenskej Volovej v údolí riečky Ondávka pri Humennom. V katastri obce sa odohrala dráma, ktorej stopy vedú do čias kolektivizácie poľnohospodárskej krajiny. Hlboké rokliny pod poľnohospodárskou krajinou priam vyrážajú dych. Na prvý pohľad by človek aj uveril, že tieto erózne rokliny pochádzajú z dávnych čias. Podrobnejším preskúmaním terénu a vegetácie dospejeme k poznaniu, že je to z čias budovania svetlých zajtrajškov.

  • 13. feb 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 253x
  • 19
Čo tak opäť viac robiť na poli a v lese ako v montážnej dielni?

Michal Kravčík

Čo tak opäť viac robiť na poli a v lese ako v montážnej dielni?

Naši najstarší si nie raz zaspomínajú, že ľudia za ich mladosti síce boli chudobní, ale šťastní. Pravdepodobne aj preto, že celý život pracovali na pôde. Nový vedecký objav Chrisa Lowriho z Coloradskej Univerzity hovorí práve o tom. Práca s pôdou človeka upokojuje a má pozitívny účinok na jeho psychickú kondíciu (http://tech.sme.sk/c/6687674/vedecky-stlpcek-praca-s-podou-znizuje-stres.html).

  • 3. feb 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 916x
  • 28
A vy na tom druhom brehu pestujte si nehu...

Michal Kravčík

A vy na tom druhom brehu pestujte si nehu...

Refrén Riša Müllera z pesničky Rieka v názve príspevku sa iste hodí k tomu, čo sa urodilo v obci Brehy pri Žarnovici v projekte revitalizácie krajiny. Rišo Müller v pesničke tiež spieva "prečo sme tak sprostí, že pálime mosty". Aj z toho dôvodu Juraj Tencer, starosta obce Brehy mi poskytol fotografie zo zrealizovaných protipovodňových opatrení, aby obnovil spálené mosty.

  • 31. jan 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 365x
  • 18
Horí Austrália? Budeme aj my!

Michal Kravčík

Horí Austrália? Budeme aj my!

Keď v roku 2010 na Slovensku intenzívne pršalo, Rusko postihli katastrofálne požiare. Vtedy vyplávali na svetlo božie rozhodnutia ruských politikov, ktorí schválili zákon na zasypávanie vodných plôch. Údajne preto, aby spriazneným developerom nezavadzala jedna vodná plocha. A tak padlo veľa vodných plôch za obeť politickému rozhodnutiu. Keď nebolo čím hasiť, spomenuli si na pozadie schváleného zákona. Teraz podobný úkaz zasiahol Austráliu. Neznesiteľné horúčavy a z toho vzniknuté požiare jasne poukazujú na to, že je niečo prehnité v hospodárení s vodou aj v krajine u protinožcov - podobne však aj v Amerike, Európe, Ázii či v Afrike. Katastrofálne sucho a požiare striedajú intenzívne lejaky a katastrofálne povodne. Prečo? Lebo princípy vodného hospodárstva kdekoľvek na svete sú postavené krátkozrako: Dnes hojno, zajtra hovno. Keď nám nebesá pridelía vody viac, tak ju čo najrýchlejšie posielame do mora. Ako keby zajtra sme ju už nepotrebovali. Prakticky sme pozabudli na to, že pre vznik požiaru je kľúčový index zavlaženia. A ten sa odvíja od stavu vody v krajine.

  • 9. jan 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 418x
  • 43
Projekt, ktorý Košiciam získal titul EHMK2013 Košičania nerealizujú

Michal Kravčík

Projekt, ktorý Košiciam získal titul EHMK2013 Košičania nerealizujú

To, že Košice skončia v hanbe kvôli projektu Európskeho hlavného mesta kultúry je neodškriepiteľný fakt. Dôvodom je nie len to, že od 1. januára 2013 sa mali v Košiciach uskutočňovať kultúrne a spoločenské aktivity európskeho formátu v objektoch, ktoré už mali byť zrekonštruované a nebudú. Verejnosť takmer nevie o tom, že Košice nerealizujú projekt vďaka ktorému získali titul EHMK 2013. A to nie je možné nazvať inak ako podvod. Súčasťou projektového návrhu v súťaži o titul EHMK 2013 bol projekt „Nová vodná kultúra", ktorá mala mestu, Slovensku i Európe ponúknuť inovatívne riešenia, ako ozdravovať klímu miest vodou. Košice získali spomínaný titul preto, lebo v Košiciach sa zrodil Košický protokol pre vodu v 21. storočí, čo Prešov nemal. Vo februári 2005 totiž Košický parlament schválil protokol.

  • 3. jan 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 732x
  • 8
Urob si vlastnú dažďovú záhradu a ozdrav si klímu v roku 2013

Michal Kravčík

Urob si vlastnú dažďovú záhradu a ozdrav si klímu v roku 2013

Málo ľudí na Slovensku si uvedomuje, že vysušené prostredie je práve preto, že dažďovú vodu kanalizujeme z prostredia, kde žijeme a tým jej neumožňujeme vsiaknuť a vypariť sa tam kde padne. V presušenom ovzduší pláva množstvo prachových i alergénnych častíc, ktoré vdychujeme do našich pľúc a zhoršujeme si svoj zdravotný stav. Najhoršie sú na tom naše deti, u ktorých sa to prejavuje častými respiračnými chorobami i alergiami. Toto je jedna z hlavných príčin, prečo v mestách rastie počet alergikov i astmatikov. A nemuselo by. Stačilo by zmeniť systém manažmentu dažďových vôd v intravilánoch miest a obcí a viac vody by sa vyparovalo do ovzdušia. Zvlhčený vzduch má totiž fenomenálnu vlastnosť čistiť vzduch tým, že každá prachová častica či peľové zrnko poletujúce vo vzduchu sa nabaľuje mikroskopickou časticou vody a následne padá na zem, lebo je ťažšie. Ak by pri každom dome na Slovensku vyrástla dažďová záhrada, ročne by sa cez rastliny zrecyklovalo možno aj 50 mil. m3 dažďovej vody. Mali by sme krajšie mestá a obce s lepšou mikroklímou, so zdravšími deťmi a možno, že by sme sa k sebe tolerantnejšie správali.

  • 30. dec 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 9 434x
  • 11
reklama
Inovácia po slovensky - zosmiešniť, pošpiniť a ideovo vytunelovať

Michal Kravčík

Inovácia po slovensky - zosmiešniť, pošpiniť a ideovo vytunelovať

Vláda v stredu schválila návrh výziev na predkladanie projektov pre malé a stredné podniky, ktorými sa má podporiť zamestnávanie mladých ľudí. Bude to stáť 225 miliónov eur a má sa tým vytvoriť „až" 1200 pracovných príležitostí. Podnikatelia sa zaviažu zamestnávať mladých ľudí na 3 roky. Ambíciou je dosiahnuť inováciu a nákup technológií pre efektívne zhodnotenie prírodných zdrojov so znížením negatívneho dopadu na životné prostredie.

  • 20. dec 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 962x
  • 6
Pred ôsmimi rokmi padli Tatry

Michal Kravčík

Pred ôsmimi rokmi padli Tatry

Veterná smršť, ktorá zasiahla Slovensko 19. novembra 2004, vyvrátila aj 12.500 hektárov lesa v Národnom parku Vysoké Tatry. O obnove i neobnove Vysokých Tatier sa popísalo kadečo. Jedným z projektov obnovy zdevastovanej prírody TANAPu je Vodný les Slovenskej sporiteľne. Občianske združenie Ľudia a voda v spolupráci so Slovenským skautingom zmobilizovalo viac ako 800 mladých ľudí z 26-tich krajín sveta, ktorí na Peknej vyhliadke pod Hrebienkom zrevitalizovali 42 hektárov vyváľaného lesa. V predvečer 8-ho výročia prírodnej katastrofy som sa vybral na prechádzku do Vodného lesa pod Hrebienok. Pozývam aj čitateľov denníka SME na jesennú prechádzku do lesa, v ktorom človek spolupracoval s prírodou pri jej obnove.

  • 18. nov 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 403x
  • 6
O kvalite života v Slovenskej republike na Hospodárskom klube

Michal Kravčík

O kvalite života v Slovenskej republike na Hospodárskom klube

Vyhlásenie skupiny siedmich členov združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub "O kvalite života v Slovenskej republike", adresované predsedovi vlády SR Robertovi Ficovi z 9. novembra 2012

  • 13. nov 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 248x
  • 8
Zodpovednosť občanov za vodu

Michal Kravčík

Zodpovednosť občanov za vodu

Napriek tomu, že všetci občania sú závislí na dostatku vody, nie sú zodpovední za jej stav v prostredí, kde žijú. Tento paradox spôsobuje, že o vodu sa občania začínajú zaujímať až vtedy, keď ich ohrozuje, alebo keď je jej nedostatok. Preto je potrebné naplno uplatniť princíp subsidiarity v ochrane, využívaní i obnove vody na úrovni vlastníka pozemku, katastra obce, regiónu i štátu, aby občanovi, komunite, regiónu i štátu sa jasne definovali zodpovednosti za stav vody, jej ochranu i obnovu v prostredí na všetkých úrovniach.

  • 28. sep 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 676x
  • 8
Koncepcia obnovy vody v perspektíve udržateľnej prosperity

Michal Kravčík

Koncepcia obnovy vody v perspektíve udržateľnej prosperity

Stojíme pred vážnym rozhodnutím v spôsobe využívania prírodných zdrojov. Stav vody v krajine a riekach potvrdzuje, že krajina je natoľko poškodená, že stratila schopnosť obnovy vody v nej. To je neudržateľný stav. Ak ľudstvo chce mať perspektívu, potrebuje mobilizovať všetkých ľudí na planéte Zem pracovať na plošnom zadržiavaní dažďovej vody a tým zabezpečiť dostatok vody pre ľudí, potraviny, prírodu a klímu.

  • 25. sep 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 617x
  • 33
SkryťZatvoriť reklamu