Presadzujem a podporujem agendu „VODA PRE OZDRAVENIE KLÍMY“. Jej cieľom je posilnenie environmentálnej bezpečnosti prostredníctvom zodpovedného prístupu v ochrane prírodného a teda i kultúrneho dedičstva. Napĺňanie agendy, založenej na prijatí novej, vyššej kultúry vo vzťahu k vode, môže na Slovensku vytvoriť viac ako 100 tisíc a v Európe vyše 5 miliónov pracovných príležitostí. Zoznam autorových rubrík: Povodne, Hladujúci potrebujú vodu, Klimatická zmena, VODA zrkadlo kultúry, http://s07.flagcounter.com/mor, Nová vodná paradigma, Košice, Spoločnosť, http://moje.hnonline.sk/blog/4
Písať v čase dažďa o suchu sa môže zdať kontraproduktívne tak, ako písať o tom, že kravy dokážu zachrániť svet. Veci by sme však mali prepájať nie len medzi povodňami, suchom a živinami, ale aj vtedy, keď máme pocit, že nás neohrozujú ani povodne ani suchá, či degenerejúci svet.
I have long wondered whether even write a post about a tornado in Oklahoma. I was dissuaded from writing by the constant questioning and ridiculing of presented views and also by disgusting fabricated stories sent to those, who allowed me to reach out and got to know my views on problems and solutions related to water. Never mind. There is also a large group of people who need to know the different opinions to find their way to the objective truth. Also, the interest of an unnamed media on my opinion, whether similar weather events may also occur in Slovakia, motivated me to write this paper.
Nesadia stromy, ale zadržujú vodu. Lebo vedia, že zadržaná voda v krajine naštartuje procesy obnovy vegetácie i života všetkého druhu. Nadácia Cuenta Los Ojos v spolupráci so spoločnosťou Waterock (v preklade vodný kameň) používa na výstavbu hrádzok, hrádzi i gabiónov výlučne miestny materiál, ktorého je tu neúrekom. Kameň. Výsledky procesov obnovy krajiny v boji proti suchu a záplavám evidentne potvrdzujú získané poznatky o zvyšovaní biodiverzity. Tieto poznatky prezentovali zástupcovia nadácie sa Vodnom samite pôvodných obyvateľov Ameriky v mestečku Eagle Butte v Južnej Dakote (http://www.indianz.com/News/2013/009747.asp). Keďže v tejto chvíli nemáte možnosť si odskočiť na US - Mexické hranice, kde sa projekt úspešne už niekoľko rokov realizuje, ponúkam krátku prechádzku po zrealizovaných objektoch.
Dlho som rozmýšľal či vôbec napísať príspevok o tornáde v Oklahome. Od napísania ma odrádzalo sústavné spochybňovanie, zosmiešňovanie prezentovaných názorov aj s nechutným posielaním vymyslených historiek tým, ktorí si dovolili ma osloviť a spoznať moje názory na problémy i riešenia, súvisiace s vodou. Nevadí. Existuje tiež veľká skupina ľudí, ktorá potrebuje poznať rôzne názory, aby si našla cestu k objektívnej pravde. K napísaniu príspevku ma tiež motivoval záujem nemenovaného média o názor, či podobné prejavy počasia sa môžu vyskytovať aj na Slovensku. Novinár nevedel, že som na americké pomery pomerne blízko smrtiaceho tornáda. V Eagle Butte, kde sídli Kmeňová rada Siouxov Rieky Cheyenne v Južnej Dakote. Na Vodný summit pôvodných obyvateľov Ameriky do Eagle Butte ma pozvala Univerzita Južnej Dakoty, aby som prezentoval skúsenosti z revitalizácie poškodených častí krajiny na Slovensku (http://www.indianz.com/News/2013/009747.asp).
Ľudia z hornej Torysy veľa krát pripomínali pánom z Bratislavy, že v ich území nie je vhodné stavať priehradu. Lebo je deravé! Nestačilo argumentovať suchými dolinami, ktorých sa voda stráca a inde vyviera, ani dierami do zeme. Odborníkov nenapadlo dať do súvisu unikátny prameň vo Vyšnom Slavkove a jaskyne. No povedzte, koho by napadlo hľadať jaskyne vo flyši, keď všetci svorne tvrdia, že tu má dažďová voda malú šancu vsakovať do pôdy a nie to ešte do geologických štruktúr. Akosi sa pozabudlo vysvetliť pôvod prameňa o výdatnosti 70 sekundových litrov. Geológovia povedali, že územie je vhodné na výstavbu priehrady a hotovo. Na to im stačilo zhodnotenie starých geologických máp, ktoré údajne tvrdia, že v území sa nenachádzajú žiadne jaskynné priestory ani zosuvné priestory.
Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa nám nedarí spravovať krajinu tak, aby sme mali viac tolerancie i úcty k sebe navzájom. Sme v kŕčoch, je medzi nami dusná až agresívna atmosféra. Najevidentnejší prejav agresivity vidieť v politike. Všetci cítime, ako narastá napätie v spoločnosti. Len akosi nevieme nájsť cestu z bludiska agresivity, intolerancie a vzájomnej neúcty. Najradšej by sme sa utopili v lyžičke vody. A zrejme aj s vodou to súvisí. Vieme dobre, ako sa správa človek, ktorý je dehydrovaný. Viac podlieha emóciám a je viac agresívnejší. Zavodniť ľudský organizmus vodou znamená návrat k racionálnemu správaniu.
Včera som sa zúčastnil na konferencii „Súčasný stav a východiská protipovodňovej ochrany v SR" vo Zvolene. Úvod konferencie som zmeškal a nestihol som prezentáciu Oľgy Majerčákovej z SHMÚ na tému „Ak je vody priveľa". Ostatné prezentácie som poctivo odsedel a ponúkam svoj pohľad na to, aké sú trendy v ochrane pred povodňami na Slovensku.
Takéto bleskové povodne s bahnotokom, ako postihli v ostatnom čase Slovensko, budú v budúcnosti častejšie a ničivejšie. Nesúvisí to s globálnym otepľovaním, ale jednoducho s poškodením krajiny. Taktiež silné búrky s intenzívnym lejakom, ktorý sa vylejú na malú plochu, sú výsledkom poškodenia krajiny a nie vplyvom globálneho otepľovania. V minulosti sa jav bleskových povodní na Slovensku nevyskytoval. Prvý krát takýto typ povodne sme zaznamenali v júli 1998. Na riečke Svinka sa vtedy v povodňovej vlne utopilo 50 detí. Správy o hororových príbehoch bleskových povodní, ktoré sme v minulosti dostávali zo zahraničia, sú už aj realitou Slovenska. Vedecká komunita vidí príčinu vzniku bleskových povodní v globálnom otepľovaní. Ja to vidím v poškodzovaní krajiny. Ponúkam vlastnú interpretáciu vzniku bleskových povodní.
Mimovládna organizácia Ľudia a voda v spolupráci so Združením obcí Ondavka a s finančnou podporou Európskej únie z programu LIFE+ realizuje projekt „Ozdravenie klímy vo vysušených oblastiach Slovenska pomocou hydro-klimatickej obnovy." Cieľom projektu je modelovo metodicky a technologicky rozvinúť takú revitalizáciu poškodených častí krajiny, ktorá prispeje k zmierneniu povodňových rizík, rizík zo sucha a klimatickej zmeny. Zároveň posilní biodiverzitu, zodpovednosť komunít za integrovanú ochranu vôd a vytvorí pracovné príležitostí s rozvojom lokálnej ekonomiky.
Uhorský zákon XII/1894 o poľnom hospodárstve a poľnej polícii sa venoval hradeniu strží a výmoľov. Na vymletých a vymletím ohrozených územiach bolo možné zakázať pasenie dobytka čiastočne alebo úplne. Úrady mohli nariadiť potrebné ochranné opatrenia, prípadne zalesnenie týchto území. Zákon rovnako ukladal zalesniť existujúce pusté územia ... ktoré sú vhodné na zalesnenie a iným spôsobom ich nemožno rozumnejšie využiť. Ak by zainteresované strany, napríklad príslušný statkár, nevykonali úradom nariadené opatrenia v určenej lehote bez prijateľného odôvodnenia, mohli byť potrestané opakovaným peňažným trestom do 200 korún. Mesačný plat úradného lekára vtedy bol 175 korún.
Malebná obec Matysová v povodí rieky Poprad zažila nejedno prekvapenie s vodou. Naposledy v lete 2011. Povodňová vlna vtedy prehĺbila dno koryta potoka až tak, že sa začali zosúvať brehy a padať podmyté piliere mostov na miestnom potoku. Jedinou šancou predísť pri najbližšej povodni zosuvom brehov a prepadnutiu mostných pilierov do potoka, bolo dvihnúť celé dno. Samospráve obce sa to pod vedením starostky Ivety Dzubriakovej-Kundrátovej aj podarilo. A to veľmi rýchlo. Postavené hrádzky priamo na potoku v intraviláne obce sa už pri prvej povodni zaniesli a začali plniť stabilizačnú funkciu svahov i mostných pilierov. Náklady na revitalizáciu boli 50 tisíc eur. Na realizácii projektu dostalo na pol roka prácu 10 miestnych nezamestnaných. Ak by sa to riešilo klasickou reguláciou potoka, akú ponúkajú vodohospodári, stálo by to viac ako pol milióna eur a obec by čakala možno aj niekoľko rokov, kým by prišla na rad investičného programu Slovenského vodohospodárskeho podniku.
V piatok 3. mája sa objavili prvé letné prívalové dažde na Slovensku. Očakávalo sa, že projekty protipovodňovej prevencie, pomôžu ochrániť obce pred lokálnou záplavou. Stalo sa. V dvoch obciach, v ktorých sa realizovali projekty protipovodňovej prevencie vznikol dôkaz, že revitalizácia krajiny má zásadný vplyv na prevenciu pred povodňami. V Hlohovci na Považí a v Smižanoch na Spiši. Vplyv zrealizovaných protipovodňových opatrení zo spišskej obce Smižany budú k dispozícii v najbližších dňoch. Teraz ponúkam príbeh z Hlohovca.
Úmorná kritika expertov, odborníkov a vedátorov zrealizovaných protipovodňových opatrení nepadá na úrodnú pôdu. Príroda ich názory akosi neakceptuje. Pre príklad rozporu vedeckého a teda teoretického poznania a reality bežných procesov môžeme zájsť do malebnej obci Zázrivá na Orave, ktorá patrí do povodia rieky Váh. Rieka Váh je smutne preslávená zanesenými priehradami, postavené v industriálnom socialistickom období, keď sa myslelo viac na veľkolepé diela bez starostlivosti o krajinu. A tak sa začal príbeh poškodzovania lesopoľnohospodárskej krajiny s rozoranými medzami. Odštartovalo sa odplavovanie zeminy, štrku i kameňov vodnou eróziou, čím sa začali napĺňať postavené priehrady, až ich napokon zaniesli.
Dnes sa preháňajú prvé letné búrky na Slovensku. Okrem ľudí, dažde testujú aj zrealizované protipovodňové hrádzky. Napriek úmornej kritike expertov, odborníkov a vedátorov, zrealizované protipovodňové opatrenia prinášajú osoh ľuďom i prírode. Počas povodne priteká do obce čistejšia voda, zbavená sedimentov, lístia i konárov. Ako je to možné? Nuž tak, že každé z opatrení si niečo nechá. Do doliny priteká povodňová voda zbavená plávajúcich, či unášajúcich eróznych častíc, sedimentov, konárov, či lístia. A tak sa v obci neupchávajú priepusty, mostíky, či lávky a ako voda do dediny pritečie, tak aj odtečie. Takto to bolo dnes aj v obci Dunajov na Kysuciach po silnom lejaku. Spokojní sú všetci, občania obce, ich vedenie i zhotoviteľ revitalizačného projektu. A tí, ktorí donekonečna to kritizujú? Snáď sa začnú venovať užitočnejšej práci, ako nezmyselne kritizovať to čo funguje. Pozývam na krátku prechádzku protipovodňových opatrení obce Dunajov, ktoré zdokumentoval Ing. Pavol Šuty z Ekostavu Oščadnica.
To, že Košice budú tento rok európskym hlavným mestom kultúry, vieme už tri roky. Aby sme na to nezabudli, pripomínajú nám to pútače a povylepované plagáty popri košických deravých cestách. Pompézny otvárací ceremoniál, so svojimi už doznievajúcimi aférami, máme tiež za sebou. Zdá sa, že najnovšie sa projektu zmocnili obchodníci na korze.
Najnovšie merania americkej kozmickej agentúry NASA dokazujú, že oxid uhličitý CO2 sa v zemskej atmosfére chová ako ochladzovač. Výsledky výskumného centra NASA Langley potvrdzujú, že až 95 percent škodlivých slnečných lúčov blokujú pred vstupom na zemský povrch skleníkové plyny CO2[1].Údaje sa získali sondovaním atmosféry pomocou širokopásmové emisného rádiometra, ktorý sleduje emisie, najmä CO2 a NO v horných vrstvách atmosféry. Ide o látky, ktoré sú považované za vinníkov otepľovania planéty. Šokujúci poznatok ostro odporuje základnej téze vplyvu skleníkových plynov CO2 na otepľovanie planéty Zem.
Grécky filozof Táles z Milétu tvrdil, že prvotný princíp všetkého je voda, ktorá má prirodzenú schopnosť stávať sa pevnou zemou (ľad) i plynným vzduchom (pary). Hlavným dôvodom, prečo pokladal Táles za pralátku práve vodu, bolo jeho poznanie, že voda je základná podmienka života človeka, všetkého tvorstva, rastlín, pohybu ovzdušia, života - pohybu prírody. Tálesov žiak Anaximandros túto teóriu odmietol. Podľa Anaximandra voda nemohla byť pralátkou, pretože z nej nemôže vzniknúť jej protiklad - oheň.
Voda poráža zlato i ropu na poli akcií spoločností zviazaných s týmito komoditami, uviedli Hospodárske noviny [1]. Voda bude už v krátkej budúcnosti oveľa dôležitejšia, ako najcennejší kov, či ropa. Prečo ceny akcií obchodníkov s vodou rastú? Nuž jednoducho preto, lebo zásoby sladkej vody na planéte Zem klesajú. Z toho pramení aj celosvetový tlak na privatizáciu vodných zdrojov. Mať vplyv na komoditu, ktorá rozhoduje o existencii človeka, predsa len môže byť „dobrým" základom na veľké zisky. Prečo zásoby vodných zdrojov na kontinentoch klesajú? Je možné zastaviť pokles zásob vodných zdrojov? Na obidve otázky existuje pomerne jednoduchá odpoveď. Tí, ktorí s vodou obchodujú však nepotrebujú, aby pospolitý ľud vedel odpoveď na spomínané otázky. Potrebujú proste, aby čím viac ľudí bolo závislých na obchode s vodou.
Priateľ Pjotr Topiňski z Poľska na jednom kysuckom stretnutí v roku 2003 povedal: „Vyženeš z krajiny wode, vyženeš peňonze i ľudzi". Na to som si spomenul počas pobytu v Indii. Tam som sa dozvedel, že keď India získala nezávislosť, zdevastovala lesy i poľnohospodársku krajinu až tak, že krajina vyschla a prestala rodiť. Krajina stratila vodu, prišla chudoba a ľudia odchádzali preč
Od vzniku Slovenska všetci politici sľubujú prosperitu, spravodlivosť, solidaritu, transparentnosť, prácu, čestnosť pri správe vecí verejných i istoty slušného a dôstojného života všetkým. Tak ako tieto sľuby zažiarili, aj tak zhasli. Neurobili nič užitočné pre občanov i Slovensko, iba ak sami zbohatli. Prečo to tak je? Lebo dôveru občanov paradoxne získajú hlavne tí, ktorí považujú krajinu za korisť volebných víťazov. Aj to je zárodok toho, že politici nehrajú fér. Posledný príklad neférovej hry politikov je z diskusie o nezamestnanosti.
