Súkromné | blog.sme.sk

Od chvíle, keď sa Petr Nečas dal presvedčiť, vývoj udalostí a okolností spätých s funkčnosťou jeho kabinetu ho k takémuto rozhodnutiu spoľahlivo priviedol – že do rúk prezidenta Miloša Zemana podá osobne svoju demisiu, dostal som ako keby exkluzívnu hádanku. Ako sa zachová hlava českého štátu, lebo je to jeho právomoc, ako a čo sa udeje, predovšetkým v akej podobe a aký to bude mať finálny scenár, lebo názory všetkých zainteresovaných sa od seba naozaj radikálne odlišovali. ODS, TOP 09 a Lidem, čo je politické zloženie jeho odstupujúceho kabinetu sa dalo počuť, že v kresle premiéra navrhuje ako zástupcu Miroslavu Němcovú s tým, aby kabinet kontinuálne pokračoval v práci, opozičná ČSSD, KSČM a Veci verejné prezentovali jednoznačné stanovisko - mimoriadne parlamentné voľby a z Hradu sa čím viac tým rozhodnejšie šírila prezidentská vôľa vymenovať vládu odborníkov.

26. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Stanislav Krištofík

Slovenské špeciality

Ak predpokladáte, že reč bude o našich kulinárskych či gastronomických výnimočnostiach musím vás sklamať, kdeže, žiadna bryndza, nijaké korbáčiky a už vôbec nie voľajaká voňavá živánska, ale voľačím celkom špecifickým je pre nás spolunažívanie väčšinového národa s menšinou, ktorá je dnes označovaná ako rómska a nezabudnuteľne ako cigánska, aby sa nič nemohlo akože pomýliť. Je to naozaj problém hodný záujmu všetkých, lebo predsa len je to predovšetkým o úrovni života veľkého množstva obyvateľov Slovenska, o prezentácii štátu vo svete z pohľadu socializácie života všetkých spoločenských vrstiev a pochopiteľne aj o tom, čo všetko by už malo ako hanba nás všetkých definitívne zaniknúť. Aby sme si rozumeli, spoločnosť sa naozaj usiluje, dlhodobo, no žiaľ ako keby iba formálne a naoko, lebo žiadna z avizovaných reforiem nikdy neprerástla do podoby skutkov v životnej praxi a nie je to ináč ani v súčasnosti, hoci už sa výhrady medzinárodnej scény stali viac ako výčitkou.

25. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
16

Stanislav Krištofík

Učím sa rýchlo, pozor!

Ak budete hádať, kto sa presne na tento spôsob samochvály prezentuje prezradím vám, že prekvapujúco akurát ten člen vlády, čo sa ešte včera rezortu ktorý riadi rozumel presne tak, ako hus pivu, lebo čo už, Martin Glváč, minister obrany Slovenska vojakom nikdy nebol. A pochybujem, že sa na vojačikov voľakedy dávno aspoň hrával, lebo ako sa povie, dnes na to vôbec nevyzerá! Teda jeho motorika je skôr hodná pohodlného piknika a dovolím si pochybovať, že by ho toľko „márneho pohybu a inej fyzickej aktivity“ boli lákali, ale ako vidieť, predsa mu len tá hra na vojakov teraz zachutila. Stal sa voľačím ako najvyšším generálom, to viete, moc a napriek všetkým nedostatkom ktorými disponuje, už sám o sebe prestal pochybovať! Čomu včera nerozumel, na to je expert a vyniká predovšetkým v tých spravodajských hrách, kde je klamstvo a kamufláž to najdôležitejšie na svete. Svojmu premiérovi kontinuálne dokazuje, že sa stal jeho naozaj dobrou a spoľahlivou voľbou.

24. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Stanislav Krištofík

Vyvlastňovanie sa stáva hitom

No povedzte, kto by to bol povedal, takýto historický relikt v uplatňovaní moci štátu voči súkromníkom už vyzeral byť celkom zabudnutou aktivitou, lebo naozaj nie je o čo stáť! Aby bolo jasné, je viac ako pochopiteľné, že filozofia ľudskej mysle a správania sa jednotlivca naozaj nemusí korešpondovať so želaním či plánmi štátu či niektorej jeho zložky a potom je v ponuke jasný konflikt záujmov, ale aby sa to všetko riešilo tak jednoznačne, ako to pri svojom nástupe k moci v minulom storočí u nás zaviedla vláda komunistov, to už je celkom iste poriadny anachronizmus diktátu celkom nekultúrnej a všetko zneužívajúcej moci. Vyvlastňovanie, ten zimomriavky a strach vyvolávajúci terminus technicus bol zaklínadlom vtedy dávno, keď sa osobné vlastníctvo stalo prekliatím osudov obyčajných občanov a dôkazom, že štát je celkom všetko a ako vidieť, dožíva sa to ako princíp riadenia vecí verejných recidívy, síce prekvapujúcej, ale tohto systému vládnutia viac ako prirodzenej.

23. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

Stanislav Krištofík

Nášmu športu ruže nekvitnú

Svoju pôvodnú profesiu a najväčšiu životnú preferenciu, či priamo osudovú lásku života, teda šport v celej šírke pojmu toho pomenovania už naozaj dlhšie hodnotím ani nie tak podľa celkovej úrovne, ako som bol privyknutý a ako to predpokladá vyštudovaná špecializácia vzdelania, ale iba tak, občasne, keď ma na niečo pozitívne upozorní voľajaký výsledok nášho nadaného športovca. A tak sa teším zo Sagana, susedia už takmer rok vidia pri mojich dverách na chodbe plagát s jeho fotografiou víťaza v etape, je tam aj obrázok Dobrých anjelov, teda košických basketbalistiek, čo tak naozaj ani nie sú naše dokonalé dámy a smútim, ak sa stane voľačo z tej horšej ponuky – ak zlyháme, a to je žiaľ, oveľa častejšie. Naozaj dávno, keď sa v školskom systéme objavili športové triedy ako možnosť špeciálneho vzdelávania, dal som do toho celkom všetko zo svojich možností a teraz neuveriteľne trpím, ako sa školský rezort devastoval, ba vlastne celkom zničil a žiaľ, moje presvedčenie akurát v tejto veci je skalopevné!

22. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Stanislav Krištofík

Veľký reformátor

Presne takýto prívlastok dostane do výbavy svojich vlastností celkom iste každý, kto sa voľačím naozaj radikálnym zapíše do análov zmien v zabehanom chode vecí kdekoľvek, v celej šírke ľudských povinností či potrieb a akurát teraz je to aj na Slovensku v celkom „žeravej ponuke“! Slovensko, ako krajina moderných podôb života si už privyklo aj na tieto revolučné aktivity, od roku 1989 bolo tých radikálnych zmien v živote spoločnosti naozaj veľa a naozaj hodných pomenovania reforma, no to, s čím teraz vyrukoval minister vnútra z vlády premiéra Fica a strany Smer Róbert Kaliňák, s názvom - reforma veľkých okresných úradov, to je neuveriteľný podvod. Malo by to dostať meno znovuzrodenie štátnej moci v systéme 72 okresov Slovenska - návrat, recidíva, obnovenie socialistickej správy vecí verejných vlastne všade, kde už sme sa naučili odbornosť klasifikovať a špecifikovať viac ako samozrejme.

21. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3

Stanislav Krištofík

Ako v najhoršom sne

Utorok 18. jún roku 2013 sa do análov parlamentu Slovenskej republiky zapíše celkom neuveriteľným spôsobom, lebo tajná voľba generálneho prokurátora prebehla podľa scenára vládnucej strany Smer, napriek protestom a veru aj umelo vytvoreným prekážkam opozície absolútne nekorektne a ak to mám pomenovať iba jedným výrazom, tak celkom nedemokraticky. Tak ako pred novembrom 1989 sa o veci rozhodlo podľa priania vládnucej ľavice, bez účasti celej opozície, ktorá sa usilovala zo všetkých síl spoločnosti pripomenúť, ako to v demokratickej spoločnosti prebiehať má, podľa zvyklostí a v tomto prípade aj podľa litery zákonov, no všetko márne, vôľa strany Smer sa ukázala byť nezlomná. Napriek všetkému, lebo zamyslite sa, to tak akosi povinne, aby si generálneho prokurátora jedna strana navrhla a sama si ho aj zvolila, to tu ešte nikdy nebolo!!!

20. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Stanislav Krištofík

Rómske reformy tu akože sú...

Ten optimizmus a elán, s akým do svojho druhého vládneho mandátu vykročila strana Smer bol dobre zinscenovaný – stal sa hitom toho najlepšieho možného štartu absolútneho víťaza parlamentných volieb, naozajstnou oslavnou kantátou pripravovaných zmien vo všetkom, čo pravicový kabinet zanedbal, pokazil, alebo obišiel a ak si dobre spomínate, tak hlavný part v tejto „orchestrálnej produkcii“ dostali rómske reformy pod taktovkou ministra vnútra Róberta Kaliňáka, so sólovým partom „multiinštrumentalistu“ Petra Polláka, splnomocnenca vlády pre rómsku problematiku a všetko to dostalo požehnanie premiéra ako vládna priorita. Veru tak, lenže ako to už býva akurát pri takýchto bombastických produkciách, nič sa nedeje, aktivity sú celkom nulové – teda tie, čo oficiálne patria vláde a splnomocnencovi - a domáca politická scéna, záujmy občianskej verejnosti a pozornosť medzinárodných spoločenstiev dostali dôkazy, že to všetko bolo iba predstieranou aktivitou.

19. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Stanislav Krištofík

Dohoda je to vtedy, ak...

Jasné, má to pokračovanie – ak sa zmluvné strany podpíšu pod spoločne vypracovaný dokument, kde je to celkom jednoznačne konštatované v podobe zmluvných podmienok a tie sa samozrejme dodržiavajú! Takáto písomnosť máva naozaj mnoho podôb, vždy je doplnená o rôzne dodatky a výnimky, ale jej podstata by mala byť vždy zárukou toho, že takýto dokument je spoločne dohodnutý postup. A ešte raz teda to, jasné, ale tak to už býva, že dohody vlastne niet! História ľudstva je plná dôkazov, že vierolomnosť podpísaných a zaväzujúcich sa je samozrejmá presne v tej chvíli, ak sa v ponuke výhod objaví benefit, čo má hodnotu nielen dobre viditeľnú, ale predovšetkým prakticky využiteľnú a to dohodnuté je o ničom. V našej všednosti politického života je to predovšetkým hodnota podpisov na dohode Smer a sociálni partneri a potom tie, čo podmienili vznik Ľudovej platformy.

18. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Stanislav Krištofík

To v Česku je ako praktické cvičenie

Ako sa hovorí, najlepšie je všetko raz vidieť než stokrát počuť a ak to máme v ponuke ako praktické cvičenie, lebo súčasný stav spravodajských médií je voľačo neuveriteľne presvedčivé a preukazné, potom to považujem za osobnú skúsenosť. Prežíval som to od samého začiatku ako voľačo exkluzívne predovšetkým preto, že aj politické špičky Česka sú iba ľudia so starosťami, sklamaním a trápením, ba až životnou tragédiou a keď som videl v priamom prenose z parlamentu smutnú postavu premiéra Nečasa, a vychutnal si reakcie opozičných lídrov a atmosféru, čo ku mne prúdila z Čiech, oficiálne spravodajsky i neoficiálne kamarátsky, cítil som sa ako priamy účastník celej udalosti. Zainteresovaný, lebo súčasné politické spoločenstvo čo tvorí vládu je mi sympatické, vďaka mnohým svojim aktérom je celkom iste demokratickou zložkou spoločnosti a všetko som akceptoval ako istotu, že nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch.

17. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Stanislav Krištofík

Radšej Madej ako On, lebo...

Ak si niekto osobuje právo rozhodovať o tom, čo je proti platným predpisom a nemá oporu v zákonných normách, ten si zaslúži viac ako veľa negatívnych prívlastkov. Ten najmenej odsudzujúci má podobu nerozumie veciam, nevie čo činí, častejšie sa o takomto postupe hovorí ako o nekorektnom a nezákonnom presadzovaní svojej vôle a v tom najhoršom prípade to všetko dostane podobu konštatovania – na zákony kašle, robí si iba to čo chce a potrebuje, chová sa ako diktátor. A aby nebol celkom smiešny, potom sa na verejnosti problémom s tým spojeným skôr vyhýba než stojí v prvej línii diskutérov a presne to je štýl premiéra slovenskej vlády Róberta Fica. Všetko vymyslel a zosnoval, vie, že pravdu mať nemôže a preto vo verejnej diskusii bude o veciach diskutovať Róbert Madej, s prepáčením, osoba takéhoto zástoja nehodná.

17. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Stanislav Krištofík

Je ťažké byť sudcom

Rozhodovať o vine či nevine ľudí je voľačo také komplikované, že osobne by som si na to nikdy netrúfol. Nenašiel by som odvahu, lebo predsa len, v spolužití rovnocenných sa stať voľakým, čo má viac právomocí rozhodnúť, vyniesť verdikt a spôsobiť, že v zmysle spoločenských úzusov sa môj verdikt stane rozsudkom, čo zmení v živote ľudí hierarchiu hodnôt a realitu bytia, to je predsa len priveľká zodpovednosť, ba vidina voľačoho človeka nehodného a priznávam sa – právnikom som sa nikdy stať nechcel. Celkom iste nie preto, že by som štúdium považoval za voľačo ťažké či zložité, to naozaj nie, alebo že by som pochyboval o neschopnosti pochopiť, o čom príslušný spor pred súdnym senátom je a o čom a podľa čoho sa rozhoduje, to tiež nie, ale vedomosť, že podľa svojej logiky a predovšetkým spôsobu myslenia a empatie v ňom vyslovím rozsudok, to je pre mňa úloha skôr pre bytosť z celkom iného rozmeru bytia!

16. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Stanislav Krištofík

Národy o vás, páni prezidenti

Je to vlastne celkom prirodzené, ak sa spoločnosť v príslušnej krajine interesuje o svojich vrcholných reprezentantoch v čo najširšom zábere hodnotenia, lebo je celkom samozrejmé, ak sa všetko dobré, správne, spravodlivé a najradšej veru aj krásne a závideniahodné v takomto hodnotení spája do jedného celku. Poznáte to, je to pre ľudí na celom svete prirodzený postoj stotožniť sa s voľačím, čo je potvrdením dokonalosti a celá krajina dostane potom akurát takýto prívlastok a žiaľ, častejšie ako by to bolo žiaduce je to samozrejme aj naopak! Slovensko je v tomto ohľade tak trošku krajinou, čo ako keby potvrdzovala výnimky, naši reprezentanti v histórii boli naši a vlastne ani neboli, lebo spomínajte, kto z tých kniežat, kráľov či cisárov bol naozaj náš a potom, o čosi neskôr, ako to bolo s prezidentmi, kto dá za ktorého dnes ruku do ohňa a súčasnosť nie je veru o nič lepšia. A pre spravodlivosť, hoci už sme konečne tak samostatným právnym subjektom, že náš prezident je naozaj náš, tak začnem hovoriť najskôr o tom v Česku. Uplynulo mu sto dní v úrade a čo už, k dokonalosti má aj on naozaj ďaleko!

15. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Stanislav Krištofík

To naozaj tomu veria?

Takáto pochybnosť je celkom namieste, lebo v realite plynutia času, ak je reč o riadení spoločnosti a súčasne aj o politike a jej podobách, mlčať znamená voľačo zanedbať, urobiť chybu bez možnosti reparátu a dať si „na čelo vyraziť znamenie zrady, vypočítavosti či naivnej hlúposti“ a uznajte, to sa s voľačím tak dôležitým, ako je správa vecí verejných spájať nemá! Už sme sa to mali naučiť viac ako spoľahlivo, veď pluralitná spoločnosť s možnosťami ponúkať a presadzovať na verejnosti vlastný spôsob myslenia a hierarchie hodnôt je tu už od novembra 1989 v samozrejmej ponuke a nemal by s tým byť žiaden problém, no opak je pravdou. Jednofarebnosť parlamentu a veru aj vládneho kabinetu s dominanciou strany Smer si osvojilo všetkému vtláčať pečať svojej filozofie a dominuje osobný názor predsedu strany i vlády Róberta Fica a stalo sa to, čo je neuveriteľnou chybou – ako nákazlivá choroba to preniklo aj do pozícií všetkých opozičných subjektov. Sú za tým falošné a pomýlené názory jednotlivcov a žiaľ, aj váhanie či malá rozhodnosť ich vedenia.

14. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
13

Stanislav Krištofík

Rodina európskych štátov a my

Neviem ako ste prežívali rozpad Juhoslávie vy osobne, lebo predsa len to nebolo nič všedného a ani samozrejmého, bolelo to veru celý svet, tých obetí na životoch a strát akýchkoľvek ilúzií o vzájomnosti ľudí a príbuznosti národov bolo naozaj priveľa a mne všetko komplikovala predovšetkým taká „banalita“ akou bol fakt, že v Chorvátsku, Slovinsku a Srbsku som mal veľa kamarátov. Osobných, s kontaktom pravidelným, vtedy samozrejme predovšetkým písomným, spájali nás spoločné záujmy o šport a umenie, nezištne sme si pomáhali a hoci som presne vedel, ako je to v tej mne známej Juhoslávii usporiadané v hierarchii lásky, naučil som sa s tým nielen žiť, ale veru aj bez chýb sa orientovať. V Ľublani, Zagrebe, Koperi, Ankarane či Novom Grade, alebo hoci aj na Plitvických jazerách som Markoviča a Jovanoviča z Beogradu nikdy ani len nespomenul, lebo Srbák tam už vtedy nebol hodný byť na svete!

13. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Stanislav Krištofík

Poučné, odvážne a inšpirujúce

Presne takto som sa rozhodol pomenovať ten týždeň piatich odvážlivcov z redakcie SME, ktorý dobrovoľne prežili v Kecerovciach, čo je obec neďaleko Košíc s prevládajúcim rómskym obyvateľstvom, lebo svoj úmysel, realizáciou vopred určených povinností a úloh splniť program projektu s pomenovaním spoznať, pochopiť a veru aj hľadať východiská z neľahkých problémov ich všedného a vlastne neľudského spôsobu života už absolvovali. Každodenný vizuál na stránkach denníka, presvedčivý, aktuálny, komplexný a ak mám byť úprimný, všetko bolo iba celkom všedným zobrazením skutočnosti, ba nepreženiem ak pripustím, že napriek ambícii tak akosi zazvoniť na poplach, to bolo iba reálne opísanie biedy. Žiadna senzácia, ale asi práve preto to vyznievalo viac ako presvedčivo. Vo všetkom, čo je obsahom ich života a povinností, ale aj radostí a strastí a výsledok bol presnou mozaikou toho, čo zodpovedným uniká celkom trestuhodne, čo si nevšímajú a o čom si myslia, že robotu okolo problematiky stačí predstierať.

12. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
15

Stanislav Krištofík

Čo všetko môže, čo vlastne smie?

To verejné priznanie pred celým Slovenskom, čo premiér Róbert Fico vyriekol v relácii Markízy Na telo, v prítomnosti moderátorky Puškárovej a svojho spolubesedníka, predsedu KDH Jána Figeľa, bolo svojim spôsobom prekvapujúce. Svoje splnené životné krédo – dnes nás a parlament s nami nezastavíte znie v takejto podobe skôr ako voľačo plné zastrašovania a dirigizmu, ako vyhlásenie diktátu zvrchovanej moci a je mi už celkom jasné, že v strane Smer nemajú k dispozícii nielen schopný menežment, ale veru ani odborníkov na sociológiu a psychológiu, lebo voľačo na tento spôsob vlastnej prezentácie by ináč nemohlo prísť na svetlo sveta! Dôvod je jasný, už to tu bolo, celkom pochopiteľne to ako filozofia vládnutia v demokratickej spoločnosti pôsobí odpudzujúco a odstrašujúco, ale na druhej strane je jasné, že presne to je dôkaz potreby voľačo s tým urobiť, lebo história je svedkom zlých koncov v takto spravovanej spoločnosti.

11. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
10

Stanislav Krištofík

Očakávaná ponuka

Európsky kontinent je známy aj ako Starý svet, jeho dejiny poznáme naozaj dokonale, rovnako tak národy, čo tu žijú, nemajú žiadnu šancu voľačo pred inými ukryť či účelovo zmeniť a presne tak sa dá charakterizovať aj táto moderná doba, keď je ľudstvo ako obecenstvo v prvom rade kresiel, odkiaľ je na všetko vidieť spoľahlivo. Svet mnohorakých médií, dokonalá technika s prívlastkom elektronika 21. storočia a predovšetkým ľudia, pre ktorých je to pracovný nástroj a priestor, v ktorom realizujú svoje originálne predstavy nám všetkým ostatným to divadlo života priblížiť. Z času na čas sa potom stáva, že všetko dostane rovnakú podobu a obsah, lebo sa udialo voľačo také, čo sa nedá obísť a už vôbec to nezaregistrovať a tak bolo celkom jasné, že mnohorakosť diania na Slovensku sa zredukuje v dôsledku záplav v povodí Dunaja do podoby informačnej jednoty aj v televíznej publicistike.

10. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3

Stanislav Krištofík

Veľká voda v živote ľudí

Ak mám byť celkom konzekventným informátorom, tak by som mal začať faktom, že život na našej planéte Zem sa celkom iste zrodil vo vode praoceánov, že svoje historicky dôležité povinnosti sa pre ľudstvo spájajú s biblickou potopou sveta a potom pripomenúť aj mnoho múdrostí, čo vodu charakterizujú, učia nás ju pokorne akceptovať a podľa toho sa aj správať. To, že voda je základom všetkého života je nespochybniteľné, rovnako tak je jasné, že voda je dobrý sluha a zlý pán, veď aj to už sme sa na Slovensku naučili uznávať, ba s vďakou za zemepisnú polohu nášho štátu velebíme aj skutočnosť, že sme obrovskou zásobárňou podzemnej vody s dôležitým prívlastkom pitná. Tá povrchová voda, vo forme meteorologických zrážok, potom riav, bystrín, potokov, riek a ešte väčších vodných tokov, lebo Dunaj si už to meno veľtok zaslúži, už však nie je iba dobrom, lebo jej býva z času na čas k dispozícii viac, než to Slovensko zvláda!

9. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Stanislav Krištofík

Ja s tým nemám vôbec nič, verte mi...

Takáto reakcia nášho pána prezidenta ma vôbec neprekvapila, naopak, s blížiacim sa koncom výkonu jeho prezidentských povinností sa čím ďalej tým viac bude zamýšľať nad tým, aký vlastne bude ich koniec, čo mu história napíše do rubriky – Ivan Gašparovič bol – a koľko v tom bude napokon toho, čo sa dá nazývať pozitívne hodnotenie. A tak je tu celkom zákonite čas, keď začal bilancovať, lebo akurát hodnotenie vlastných činov a rozhodnutí je miskou váh pri záverečnej rekapitulácii voľačoho tak neobíditeľného, ako je výkon povinností prvého občana krajiny. V dvoch za sebou idúcich volebných obdobiach a veru sa ani nemusí obzerať aby zistil, že sa ani niet čím chváliť! Ako milovník športu na mnoho spôsobov až pridobre vie, že dodržiavanie predpísaných pravidiel a zmysel pre fair play je nevyhnutnosť záruk ľudskej cti a finálnych hodnôt každej osobnosti, no akurát tento ukazovateľ je v štatistike jeho doterajšieho života ako nepodarený diktát plný červených značiek „pravopisných chýb“. Povedal by som – je to vlastne jasná nedostatočná!

8. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
8