Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Stanislav Krištofík

Stanislav Krištofík

Bloger 
  • Počet článkov:  2 342
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vyskusal som si v zivote tolko dobreho i zleho, ze mi moze zavidiet aj Hrabal. Vzdy som zostal optimistom. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Súkromné

Meteorológia naša... aj úsmev je nám treba!

Stanislav Krištofík

Meteorológia naša... aj úsmev je nám treba!

Je to hlboký a úprimný povzdych plný rozčarovania nad prítomnosťou slovenskej meteorológie o ktorej som bol bytostne presvedčený, že jej úroveň, alebo lepšie povedané, jej vysoká kvalita je celkom nespochybniteľná a to vlastne už od čias, keď som ako poslucháč na výške začal chápať jej základy. Bolo v tom vždy voľačo až neuveriteľne osobné, profesor Krýzl, čo meteorológiu, teda vlastne iba základy tej vedy prednášal, vždy nám, študentom, dokumentoval nielen svoje presvedčenie o dôležitosti tejto vednej disciplíny, o jej spoznateľnosti a predovšetkým možnostiach predvídavosti ľudí, dovidieť „jej pod sukne“ a verili sme mu na slovo! Podľa jeho výkladu, ak meteorológ urobil predpoveď počasia so zlým výsledkom, mal k dispozícii zlé údaje od informátorov, alebo, a to ho robilo vinným, zlyhala jeho múdrosť! Iná výhovorka vlastne ani nie je k dispozícii a presne takto som sa to naučil akceptovať.

  • 7. jún 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 187x
  • 9
Poškriepme sa...

Stanislav Krištofík

Poškriepme sa...

Poznáte to, také typicky našské, ako sa hovorí a je vlastne celkom jedno, čo je meritom takejto príležitosti, lebo je to svojim spôsobom naozaj ako národný šport. Kamarát s nekamarátom, náš s cudzím, pravičiar s ľavičiarom, alebo veru aj iba jeden s druhým, tak akosi celkom náhodne, ale výnimky sú však aj v tejto sfére. Spor sa rieši dôkladne a zásadne na verejnosti aj vtedy, ak vlastne ani niet o čom, lebo to, čo obhajuje jeden, aj ako úplnú márnosť, s tým nesúhlasí ten druhý. A čo je na tom ešte horšie, je potom fakt, že ich hlas aj tak nikam nepríde a vlastne ani na verejnosti nič nepočuť. Presne to ma napadlo vo chvíli, keď sa zvyšok poslaneckého klubu SaS, teda to biedne torzo okolo Richarda Sulíka dalo počuť, že veru oni nepodporia návrh SDKÚ DS, aby sa kraje nazývali župami.

  • 6. jún 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 138x
  • 2
O kontrole nekontrolovateľných

Stanislav Krištofík

O kontrole nekontrolovateľných

Je to svojim spôsobom naozaj zvláštne a paradoxné, ak niekto pracuje v špeciálnom výbore nášho parlamentu pre kontrolu celkom špecializovanej ustanovizne a pritom nemá absolútne žiadne právomoci – ani iluzórne, pre výkon takejto povinnosti zásadné, ba štatútom komisie už v názve dané! Zaváňa to tou našou špecialitou – princípy Kocúrkova na Slovensku nie sú iba predmetom záujmu spisovateľov s ponukou beletrie a dramatickej produkcie s obsahom irónie a sebakritiky vlastnej smiešnosti, ale čuduj sa svet, veru aj reálneho života a potom to dokazuje, koľko banálnych nedostatkov našu činnosť vo verejných veciach správy štátu sprevádza a robí nás smiešnou komunitou. To slovíčko som použil zámerne, ako nepodarenú zámenu určenia zodpovednosti, lebo uznajte, napísať akurát v tomto prípade národ je svetovou hanbou, hoci žiaľ, je to aj tak pravda!

  • 5. jún 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 149x
  • 2
Konečne niečo skvelé!

Stanislav Krištofík

Konečne niečo skvelé!

Superlatívy tak trošku nemám rád, ba mám strach vždy vtedy, ak svojou optimizmus a obdiv vzbudzujúcou príťažlivosťou evokujú nadšenie na hranici nezaslúženej fantázie a prísľubov lepšej budúcnosti vlastne pre všetko z priestoru - ľudského šťastia je k dispozícii málo a práve preto ma úvodník a prvá dvojstrana denníka SME v pondelok urobili šťastným. Dôvodom je, že avizovaný seriál SME v Kecerovciach dal nielen široký priestor na spracovanie rómskej problematiky predovšetkým prednostne, ale ucelene a bez akýchkoľvek výhovoriek a podmienok, no predsa len tak, aby v tom bolo cítiť mimoriadnosť takéhoto zámeru, odvahu redaktorov denníka, lebo to bola pre nich osobná skúsenosť žiť v prostredí, ľudí vlastne nehodnom a konečne na vlastnej koži prežiť, v priamej ponuke a so všetkými dôsledkami, čo všetko je rómskemu etniku na hraniciach ľudskej dôstojnosti prirodzeným jestvovaním vraj v kultúrnej spoločnosti.

  • 4. jún 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 178x
  • 4
Verejná mienka a naše médiá

Stanislav Krištofík

Verejná mienka a naše médiá

Prvá júnová nedeľa si problematiku všestranného skúmania prieskumov verejnej mienky a veru aj širokú škálu jej ovplyvňovania vybrala celkom iste programovo do scenárov svojich politických talkshow, čo sú v podobe zabehaných spravodajských relácií v ponuke dlho, pravidelne a celkom širokospektrálne, lebo čím ďalej tým viac sa eskalujú rozdiely súperiacich politických strán v kontexte s voličskými preferenciami. Idú regionálne voľby, blížia sa veru aj tie prezidentské a spravodlivo – presne v tejto sfére spoločenských aktivít a činnosti súkromných agentúrnych spoločností, zaoberajúcich sa prieskumom verejnej mienky, nie je všetko jasné pravidlami a povinnosťami, ba veru ani nie obchodnými záujmami, lebo aj tie sú v tom kšefte doma, takže bolo treba viac informácií. Stalo sa a malo to potom viac ako logické pokračovanie aj v inom rozmere!

  • 3. jún 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 180x
  • 5
Absencia rozhodnutí, ale klebetí sa!

Stanislav Krištofík

Absencia rozhodnutí, ale klebetí sa!

Do volieb nového slovenského prezidenta je svojim spôsobom naozaj ďaleko, čaká nás ešte leto a jeseň roka 2013 a potom veru aj zima a tá až do marca 2014, keď už to bude realitou, ale naša nedočkavosť, tak som pomenoval očakávania celej spoločnosti, už dávno prerástli do sféry prvoradej pozornosti. Jasné, je to dané skutočnosťou, že hoci si už budeme voliť svojho štvrtého prezidenta, ak nebudeme rátať to extempore v priebehu druhej svetovej vojny, ešte sme nemali šťastie mať na čele štátu osobnosť, ktorú by Slovensko akceptovalo ako voľačo viac než formálnu reprezentáciu štátu. Tým prezentujem fakt, že v tom nie je jednoznačná úcta, obdiv a už vôbec nie láska k voľakomu tak dôležitému, ako je vedúci predstaviteľ krajiny. Už dlho sám seba presviedčam, že je to celkom iste dané nielen nedostatkom vhodných osobností na výkon tejto štátnickej úlohy, ale veru aj charakterom našej súčasnosti, ktorá je natoľko národ traumatizujúca, že na voľajakú nadstavbu hľadania ozajstných hodnôt vlastne ani niet času, lebo chlebové starosti všetkému dominujú.

  • 2. jún 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 134x
  • 7
Kto na to má, ten rozhoduje!

Stanislav Krištofík

Kto na to má, ten rozhoduje!

Posledný májový deň roku 2013 sa celkom iste natrvalo zapíše do našich dejín ako pamiatka na potvrdenie tejto poučky, alebo lepšie, dejinného ponaučenia adresovaného každému, kto by snáď váhal nad takouto celkom nespochybniteľnou istotou reálnej moci. Poznáte to spoľahlivo zo všedného života ľudí v spoločnosti, najlepšie to vidíte v jednotlivých rodinách, lebo to, žena Xantipa, muž pod papučou, alebo diktátor a vládca zvrchovaný a žena utláčané nebožiatko, ba priamo otrokyňa sú príklady takejto nadvlády veľmi preukazné a hoci by v demokratickej spoločnosti voľačo na tento spôsob už celkom iste nemalo byť v ponuke, opak je pravdou. Veď uznajte, je vôbec možné, že v štáte, kde prívlastok demokratická správa vecí verejných má byť jedinou normou všetkého nájdete opak? A predsa je to akurát tak!

  • 1. jún 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 158x
  • 3
Je jeden svet a predsa...

Stanislav Krištofík

Je jeden svet a predsa...

Som si istý, že mnohí z vás si to pokračovanie básničky, spojenej s  propagáciou socialistického spoločenstva na zemeguli z čias, keď ho stvoril a pevnou rukou riadil Sovietsky zväz pamätajú – a predsa dva sú svety. Bolo to naozaj názorné a presvedčivé, bolo vlastne vylúčené, aby sa takáto klasifikácia vecí neuznávala či obchádzala a malo to jednoznačne dokumentovať fakt, že čo je preferované z pozície moci zvrchovanej, to je axióma a hotovo! Už dávno si uvedomujem, že súčasnosť riadenia našej domoviny má čím ďalej tým viac presne takúto podobu, uzurpuje si ju víťaz volieb 2012 strana SMER a Jana Lašáková, predsedníčka jeho poslaneckého klubu v slovenskom parlamente to ako inováciu onoho - víťaz berie všetko - zmodernizovala do podoby – naša väčšina odzrkadľuje volebný výsledok, iné to naozaj nebude!

  • 31. máj 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 166x
  • 4
Uniformovanosť nie je pre demokraciu samozrejmosť

Stanislav Krištofík

Uniformovanosť nie je pre demokraciu samozrejmosť

Politik, povedal by som klasického typu, s pevným svetonázorom a celkom iste skvelou mravnou i vedomostnou kapacitou, ba naviac, ešte aj vekom patriaci k tým, čo preferujú výhradne korektnosť v medziľudských vzťahoch ma pri rokovaní parlamentu prekvapil. Jozef Mikloško, s ktorým som mal aj osobnú česť rokovať pri rozhodovaní ešte federálnej vlády, voľakedy po roku 1991, keď v nej zastával funkciu podpredsedu a verte mi, nemal to ani vtedy jednoduché! Aj vtedy bola reč o deťoch a mládeži, presne ako aj teraz, hoci je obrovský rozdiel v podstate problému, lebo poslať do vojnovej Namíbie kontingent detí, čo nám tu zanechal ako pozostatok internacionálnej pomoci socializmus, alebo usilovať sa o zavedenie školských uniforiem, je naozaj obrovský rozdiel. Predovšetkým v zodpovednosti a v tom, čo všetko treba použiť ako argument na presadenie svojho názoru a v takomto kontexte sa mi jeho návrh zaviesť uniformy do našich štátnych základných a stredných škôl vôbec nepozdáva.

  • 30. máj 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 154x
  • 3
O podstate vecí

Stanislav Krištofík

O podstate vecí

Zdanlivo všeobecná problematika posudzovania čohokoľvek, kde je potreba odhaliť dôležitosť racionálnosti, výhodnosti, dobrej perspektívy a bezchybnej funkčnosti s dobrými, prakticky skontrolovateľnými výsledkami, predovšetkým celých systémov riadenia krajiny, patrí k základným povinnostiam vlády. Znie to priveľmi ako fráza, ale je to v každodennej ponuke pre verejnosť, lebo presne takto sa dozvedáme o všetkom, čo sa štátu darí a kde to škrípe a všetky tie brífingy, tlačové besedy a vyžiadané, plánované či mimoriadne správy sú toho najlepším dôkazom. A rovnako tak dôležitá je potom aj reakcia kontrolných mechanizmov takýchto spravodajských povinností a všetci vieme, že akurát vtedy dostaneme ten správny prehľad o tom, čo robí vláda dobre, ako sa jej kde darí a naopak, kde nás všetkých zavádza a klame! Nuž a akurát to sa tejto ľavicovej a socialistickej vláde – jednofarebnej a s nikým sa o zodpovednosť nedeliacej – naozaj darí!

  • 29. máj 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 139x
  • 2
Už sme to tu mali, ale...

Stanislav Krištofík

Už sme to tu mali, ale...

Veru tak, mali, naozaj dávno, presnejšie vtedy, keď tu bol čas podobný tomu dnešnému, lebo valec z Idky v podobe mocnárstva HZDS nivočil mladú slovenskú demokraciu na mnoho spôsobov a podôb a napokon sa ten experiment so spájaním predovšetkým volebného potenciálu opozície skončil úspešne – diktatúra Vladimíra Mečiara a jeho verných jednoducho zanikla. Síce nie celkom jednoznačne a už vôbec nie jednoducho, ani pre hlavných aktérov toho zjednocovania sa, ale ako sa hovorí, účel posvätil prostriedky! Po prvý raz sme tu mali pravicovú vládu, svoju životaschopnosť dokazovala na tri razy v jednom záťahu a ak sa obzriem, tak to naozaj nebol ten náš najmárnejší spôsob bytia. Je fakt, že jednota záujmov bola podložená predovšetkým spoločnou potrebou skončiť s ľavicovou správou republiky a  rozdielov v názoroch na svet, ak to smiem takto povedať bolo naozaj veľa, ale aj tak, koniec mečiarizmu odštartoval viac pokroku pre všetkých.

  • 28. máj 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 138x
  • 10
Bolo to viac ako smutné

Stanislav Krištofík

Bolo to viac ako smutné

V nedeľu od rána smoklilo, teda presnejšie, to je moja klasifikácia keď prší skôr cez nedefinovateľné vlhko než priamo voľajaké kvapky a keď som sa predsa len rozhodol vyštartovať k tradičnému rozohriatiu sa pred nedeľným cvičením, obliekol som si šuštiakovú súpravu, čo si pamätá naozaj lepšie roky mojej výkonnosti. No napokon nič nepomohlo. Náladu mi to nezlepšilo, lepšie som sa necítil ani po Piatich samurajoch a sprche a dokončovanie obeda na tom jednoducho nezmenilo ani len čiaročku, hoci som naozaj nič nepripálil a ani mi nič nevykypelo. Zlá predtucha, zrejme to bude takto smutné celý deň a keď to teraz mám uzavrieť, už s odstupom času, nemýlil som sa. Ponuka politiky v televíznom vysielaní, čo je moja dobrovoľná úloha diváka v domácej ponuke troch spoločností, ma sklamala vari ešte viac, než to smutné nebo. Jednoducho katastrofa a tak všetko voľajako celkom zjednoduším, aby to nebolo boľavé a smutné pre všetkých!

  • 27. máj 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 146x
  • 6
Tak toto nás veru vôbec nectí

Stanislav Krištofík

Tak toto nás veru vôbec nectí

Ak by sme mali o sebe samých, o tomto národe, o tejto spoločnosti hovoriť vždy iba aktuálne a pravdu, bol by to celkom skromný register povinností a naozaj iba máličko z nich by patrilo k voľačomu akceptovateľnému, čím samozrejme upozorňujem na naše klady a prednosti, dobré vlastnosti či charakteristiku toho, čo zo Slovákov robí národ vážených hodnôt a vlastností. Traduje sa naša pohostinnosť, pracovitosť, veľkorysosť a zmysel pre spravodlivosť, prirodzená úcta k hodnotám a veru aj skromnosť, takže by sme mohli byť sami so sebou celkom spokojní, ale... No veď to, je v tom priveľa výnimiek, účelovo zatajených a celkom profesionálne bagatelizovaných, ale nič sa nedá robiť, z času na čas nám to voľakto pripomenie a potom to cítime ako pohanu a máme potrebu sa brániť. Akože, to nie je pravda, to na nás neplatí, tento maličký národ je celkom prirodzene prednostne humánnou spoločnosťou, čisté človečenstvo je našou prirodzenosťou! Takže otázka, rodáci, je to naozaj pravda!?

  • 26. máj 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 143x
  • 0
Špehúni, či skôr iba odpad a špina?

Stanislav Krištofík

Špehúni, či skôr iba odpad a špina?

Svojim spôsobom je to veru už dlhý čas priemerného ľudského života – to mám na mysli tú jeho etapu, keď sa v novembri 1989 začala odpočítavať jeho spravodlivejšia podoba, než tá dovtedajšia, pod vedením komunistov a mohol som sa aj verejne zamyslieť nad tým, čo všetko bolo príčinou mojich dovtedajších problémov. Bolo to ľahké, lebo v praxi som dostal nálepku nepriateľ socializmu, presne takto to klasifikoval ten, čo školstvu vtedy akurát na tej potrebnej úrovni šéfoval a veľmi rýchlo som sa dozvedel, že celkom iste celý môj spôsob života a postoje voči moci monitoroval niekto, kto dostal hanlivé pomenovanie agent či spolupracovník štátnej tajnej bezpečnosti. Z uverejnených zoznamov som sa potom dozvedel, kto to bol, celkom konkrétne a fakt, že to dodnes nie je vyriešený problém a odhalená tajnička dokumentuje dnešná hanba v súvislosti s vojenskými tajnými službami. Ako vidieť, na našu spoločnú škodu a práve preto je správne o tom všetkom hovoriť.

  • 25. máj 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 175x
  • 4
V strane Smer je to striedavo oblačno, ale...

Stanislav Krištofík

V strane Smer je to striedavo oblačno, ale...

Ak má niekto možnosti urobiť jednoducho všetko, čo urobiť musí, alebo nebodaj chce, potom je najčastejšie v ponuke možnosť, že presne tak sa aj stane! Od volieb spôsobených pádom vlády Ivety Radičovej sa všetko u nás, predovšetkým v rezorte legislatívnych procesov a priameho riadenia vecí verejných usporiadalo tak, že presne tento model správania sa máme v ponuke naozaj preukazne a jeho vnútorný obsah je svojim spôsobom málo príťažlivý a už vôbec nie korektný.

  • 24. máj 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 145x
  • 5
reklama
Je to normálne?

Stanislav Krištofík

Je to normálne?

Otázka viac ako nástojčivá, svojim spôsobom spochybňujúca logiku vecí, no v súčasnosti ju Slovensko prežíva naozaj širokospektrálne, lebo ju počúvame jednoducho všade tam, kde je stret záujmov podobou života zainteresovaných a zodpovedných, kde sa riešia veci spojené s riadením štátu, kde je v ich pozadí priamo zneužívanie zákonov a účelové rozhodovanie, ba čo ako to znie neuveriteľne, kladieme si ju aj vtedy, ak sa zamýšľame nad konaním a iniciatívami predstaviteľov špičkovej politiky a priamo riadenia štátu. Takmer vždy je to v polohe kontroverzie – čo tvrdia jedni, to druhí popierajú a nám všetkým ostatným v ruke zostane povestný Čierny Peter – hanba na veľa spôsobov a škoda na majetku i na cti celej republiky.

  • 23. máj 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 146x
  • 2
Regióny, župy, samosprávne kraje či radšej nič!

Stanislav Krištofík

Regióny, župy, samosprávne kraje či radšej nič!

Presne takto si musíte položiť otázku, na ktorú čo najskôr začne hľadať odpoveď premiér Róbert Fico a dôvod je celkom jasný – vraj sme sa ako národ nezžili s ich fungovaním a kto by si myslel, že to bol výrok na voľajakej odbornej konferencii o správe štátu, musím ho opraviť! Takúto štátnickú múdrosť prezentoval na zjazde odborového združenia KOVO v Piešťanoch a ak budem iba trošku sarkastickým komentátorom takéhoto výroku pripustím, že to bolo adekvátne a zodpovedajúce, už celkom nič „múdrejšieho“ tam na 100 % povedané nebolo! Presne to sa na rokovanie odborového spolku hodí, lebo aj tak je to vždy v podobe spoločná pieseň, jednota na večné časy a ak by sa dalo, tak potom by nebolo od veci, aby sa odborári odborne „starali“ nielen do právomoci strany SMER, samosprávy, ale čo najviac aj tých regionálnych úradov, lebo podľa nášho premiéra by sa v nich mal nájsť dostatočný priestor aj pre štát!

  • 22. máj 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 142x
  • 0
Zodpovednosť ako s.r.o.

Stanislav Krištofík

Zodpovednosť ako s.r.o.

Je to naozaj zvláštna zhoda okolností, ako vynaliezavo sa ministri vlády Róberta Fica vyrovnávajú s problematikou vlastnej zodpovednosti súvisiacej s výkonom funkcie a hoci sme už naozaj privykli na variabilnosť takejto ponuky, lebo premiérom počínajúc, jeho námestníkmi Kaliňákom a Kažimírom pokračujúc, s odbočením do rezortu zdravotníctva, kde to pani ministerka Zvolenská „zvláda rovnako vynaliezavo a dalo by sa povedať elegantne“, napriek všetkému, alebo spravodlivosti, hoci právnik dušou i telom Borec je predsa len ako keby hanblivou persónou, sa tentoraz v dokonalosti celkom nedostižnej predviedol minister našej obrany Martin Glváč. Ako sa povie, v predstihu, ešte to nemá ako problém podobu Damoklovho meča nad vlastnou hlavou, ale predsa len, neuškodí, ak sa všetko čo najskôr verejnosti predstaví ako kauza, čo sa jeho osoby vôbec nedotýka!

  • 21. máj 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 150x
  • 0
Nedeľné obzretie sa

Stanislav Krištofík

Nedeľné obzretie sa

Ako sa povie, privykol som, vždy v nedeľu v čase obeda svoj voľný čas položím na oltár lepšej osobnej informovanosti v slovenskej politike a jej peripetií, čo je dnes v pravidelnej ponuke našich televíznych spoločností RTVS, TA3 a Markíza. Vystriedalo sa v nich viacero nádejných moderátorov, ešte viac bolo tých, pre ktorých mal tento chlebík naozaj pritvrdú kôrku na ktorej si vylámali chrup svojej odbornosti a imidžu pre verejnosť a práve teraz prežívame obdobie, keď je všetko v tomto ohľade v podobe – je to spoľahlivá a seriózna ponuka. Napriek všetkému, to treba doložiť naozaj jedným dychom, lebo RTVS a jej zázemie je s dnešnou mocou prepojené naozaj mnohými putami a zväzkami, čo sa nedajú vysvetliť len tak jednoducho ako prirodzený chod vecí, ešte horšie je na tom vari TA3, ktorej majitelia nie sú považovaní za nezávislých občanov a ak som si na samý koniec nechal hodnotenie Markízy, jej meno spochybňuje nielen prílišná komercia a jej zásady, ale aj konkurenčný boj o miesto na trhu.

  • 20. máj 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 143x
  • 0
Prekliatie či iba osud

Stanislav Krištofík

Prekliatie či iba osud

Ten titulok pre spravodlivosť doplním ešte o jeden dôvod, čo je v svojej podstate vari tým najdôležitejším, lebo znie neuveriteľne dramaticky ba až vulgárne – nevyhnutnosť. Veru tak, správa o tom, ako sa ľudia z reality tohto sveta „strácajú“ svojim skonom je hodnotená celkom jednoznačne podľa toho, koho sa takáto informácia dotýka, predovšetkým z prostredia či priamo z priazne takejto persóny a pocity, ktoré sú sprievodným znamením tých, čo tu zostanú, sa potom stávajú nielen spomienkou, žiaľom, smútkom či priamo zúfalstvom, alebo aj ľahostajnosťou a nevšímavosťou – to podľa toho, kým bol ten čo odišiel ich srdcu i duši a finálnym produktom všetkého emocionálneho úsilia pozostalých sa stáva nekrológ. Najčastejšie iba osobný, je v mysli vari na večné veky ako spomienka, ale aj v médiách a potom sa stáva majetkom všetkých, takže pamiatka mŕtveho dostane reálnu podobu.

  • 19. máj 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 161x
  • 0
SkryťZatvoriť reklamu