We are just like the wine flies- created and destroyed from nothing. Zoznam autorových rubrík: Kultúra, San Francisko 2009, Montenegro 2011, Pyreneje a Toulouse 2012, O ľuďoch, Španielsko 2014, Na ceste, Sociálne, Na vypísanie, S Alicou, Surreal, Zen, Súkromné, Nezaradené
Z okna hľadím na ďalšie mačky, pyšne pochodujúce po susedných plotoch, ale aj po strechách budov. Počas splnu cítia aj neexistujúce ryby, namaľované iba na omietkach budov. Nič ich pritom neodradí, ani dážď a jeho ťažké kvapky dopadajúce na jemnú srsť vyhriatu od vyležaných diek pri bytových radiátoroch.
V električkovom vozni splavujem Dunaj. Rieka je divná a divoká ako fúzy zákerného námorníka, ktorý mi leje na kolená horúcu čiernu kávu a nahlas sa rehoce
Bicyklujeme krajinou, pomedzi nevysoké pahorky posiate terasovitými políčkami, príliš strmými, aby na ne niekto zasial semä, a predsa sa odtiaľ zberači vracajú domov s košmi plnotučných bobúľ. Hrozno naberá na sile, rastie ako plod v bruchu ženy a narodí sa až vínom, ktoré nám po večeroch podáva pán Hans.
Zabili drobného striebrotepca lup odnesli civilizovaným ženám.
Bol to žltý gumený medvedík na vandrovke, celý zafúľaný, ale vyzeral spokojne. Rozprával nám príbeh o šialenom chlapcovi, ktorý mučí tisíce jeho druhov silnou žiarou z reflektora. Vraj ich celé noci fotografuje a nakoniec, nakoniec im odhryzne hlavy...
Pri cestách stoja obrovské zhrdzavené ryby, pomníky ukazujúce náhodné smery chvostmi. Mýty tvrdia, že existujú od počiatku vekov, no my objavíme ich stvoriteľa. Čudáka žijúceho vo veži obrastenej zhrdzaveným železom.
Trolejbusár napráva tykadlá svojho hybridného dopravného prostriedku. Oblečený v čiernej košeli a v nohaviciach vyžehlených na puky.
Sú pochovaní nad sebou v zamurovaných výklenkoch. Z ich niekdajších identít zostali len mená a dátumy vryté do mramoru a stuhnutej hliny.
Oceán v noci vypľúva fosforeskujúce živočíchy, ktoré namiesto žmurkania pulzujú a pŕhlia, dokonca sa pŕhlením aj smejú a plačú.
Navliekla na seba oranžový sveter prepletený hustým červeným vzorom. Bol akýsi neforemný, na pleciach dobre nesedel, no nemohla prestať na seba hľadieť v zrkadle. Rozmýšľala, aký príbeh má za sebou, prečo ho dotyčná osoba nechcela...
Mliečne nebesia vypršali. Na lúky, polia, domy a človeka. Dáždnik povstal v obrodení svojho zmyslu. Celkom sám pre seba.
Škrupule roztrieštené tupým kladivom, no s o to väčšou silou, chcú byť opäť vajcom. Bijú na poplach svojho znovuzrodenia bez sliepky. Aby vajce bolo prvým stvorením.
Nakoniec aj tak chválim umelé svetlo žiarovky, ktorá mi svieti v noci pod nohy, aby som nezakopla. Za rohom sa skrýva prešibanec, zlodej v cylindri.
V nedeľu večer sa v priestoroch divadla Meteorit ukončil štvrtý ročník festivalu Nu Dance Fest.
Na ulici Market street vybehne zo zanedbaných priestorov bývalého obchodu so skladom, s výkladom príležitostne prelepeným všakovakými výplodmi fantázie, strapatý a prešedivený pán Luis v šedom saku.
Sedí na rozheganej drevenej stoličke na rohu ulíc Haight a Ashbury. Pred sebou má menší stolík a usilovne ťuká to písacieho stroja. Tento chudý Afroameričan je chrlič básní na počkanie.
V ten deň havrany vyplašili samé seba, navzájom, zhŕkli sa v nepravidelnom, preskupujúcom sa kŕdli.
V Jayovom dome sa našli naozaj všelijaké excentrické kúsky. Ohnivé okuliare pre Zuzku či latexové nohavice pre Ivu.
Mark Twain sa vyjadril, že najhoršia zima je leto v San Franciscu. Zdá sa, že mal pravdu a štyria Slováci si idú užiť najchladnejšie ale za to najfarebnejšie leto v doterajšom živote.
