Milujem cestovanie, cudzie krajiny, streetfood, jedlá, čaj, Turecko, Blízky či Stredný východ, Indiu, JV Áziu, Taliansko, Sicíliu, fotografovanie, písanie...no jednoducho CESTOVANIE!!! Mal som sen precestovať celý svet, zdvihnúť sa a ísť, zastaviť sa na miestach po ktorých túžim a nadýchnuť sa ich atmosféry a tak som si povedal, že nebudem len snívať, ale budem žiť svoje sny...Nájdete ma na mieste, kde sa venujeme nielen skvelému jedlu, ale kam píšem aj svoje postrehy a cestovateľské články:www.streetfoodhunters.com Autor cestopisu "Tisíc a jeden čaj. Príbehy z Hodvábnej cesty" - https://www.streetfoodhunters.com/tisic-a-jeden-caj-pribehy-z-hodvabnej-cesty/ Zoznam autorových rubrík: Maďarsko, Stredná Ázia - Hodvábna cesta, Grécko s batohom 2007, Káhira - Istanbul 2008, Čarovná Perzia 2008, Central Asia, Iran 2009, Južný Kaukaz 2010-2016, Turecko, Irak 2010, Turecko, Severná Európa - Pobaltie, Maroko, Monako, Taliansko, Blízky Východ - Stredný Východ, Sicília, Francúzsko, Anglicko - Škótsko, Benelux, Blízkovýchodné dobrodružstvo, Španielsko - Portugalsko, Grécko, Ukrajina, Rusko - Bielorusko, Irak, Nemecko - Rakúsko, Malta, Tunisko, Čechy a Morava, Cyprus, India, Nepál, Bhután, Juhovýchodná Ázia, Arábia, Balkán, Egypt, Madagaskar 2015, Transsibírska magistrála 2016
Navštívil som ďalšiu krajinu. Pre mňa doteraz známu len z obrázkov, z kníh a z rozprávania. Získala si ma azda všetkým - od malých architektonických detailov v Dionýzovom divadle, cez nádhernú Akropolu až po jedlo. A práve o jedle je tento nasledujúci príspevok...
Barcelona nieje len hlavným mestom Katalánska, ale predovšetkým mesto plné krásy. Krásnych budov, kostolov, ulíc a v neposlednom rade aj ľudí. Mesto má svoju neopakovateľnú atmosféru, ktorá človeka doslova pohltí a ten stratí pojem o čase. Čas však v tomto prípade prestáva byť dôležitý. Stačí mať otvorené oči a pozerať čo sa deje vo vnútri mesta s menom Barcelona...
Posledný blog o Maroku je venovaný prírode. Tá marocká je veľmi pekná. Človek tu nájde asi všetko čo hľadá. Každý si vyberie podľa toho čo má najradšej. Či sú to vysoké kopce pohoria Atlas, piesočné duny Sahary, jazerá, vodopády, úzke riečky hĺbiace kaňony alebo cédrové lesy. Celá príroda sa preniesť nedá, ale prostredníctvom pár fotiek sa dá preniesť do tejto krásy...
Krajinu netvoria len jej obyvatelia, ale veľmi dôležitým prvkom spoznávania je domáca kuchyňa. Tá marocká je výborná. Najtypickejším a najznámejším jedlom z marockej kuchyne je tajine. Keď má človek šťastie na vynikajúci tajine, tak má túto chuť zapísanú v pamäti ešte po dlhú dobu...
Prinášam zopár fotografií ľudí z Maroka. Obyvatelia tejto krajiny sú veľmi milí a radi pomôžu. Niekedy môžu pripadať otravne, no to sú najmä obchodníci snažiaci sa niečo predať a zarobiť. Keď sa cez to človek prenesie zistí, že títo ľudia sú priateľskí a radi sa s cudzincom porozprávajú pri šálke výborného mätového čaju. Sú to práve ľudia, ktorí tvoria najväčšiu časť marockej mozaiky, bez ktorej by Maroko nebolo Marokom. Jeden malý úsmev dokáže prelomiť aj veľkú rečovú bariéru a ľudia si spolu rozumejú aj bez slov...
Rabat predstavuje hlavné mesto Maroka. Samotné mesto je veľmi zaujímavé a rozdelené na dva svety. Ten prvý je plný moderných domov, kancelárii a budov. Druhý, zaujímavejší predstavuje starobylú Medinu dvíhajúcu sa nad riečkou Bou Regreg a Atlantickým oceánom, ktorá si žije svojim vlastným životom.
Najväčšie a najľudnatejšie mesto Maroka. To charakterizuje dnešné mesto Casablanca. V preklade znamená biely dom. Meno dostalo mesto od Portugalcov, ktorý sa snažili miesto získať. Arabský názov mesta je Dar el-Beida. Hlavnú dominantu mesta predstavuje mešita marockého kráľa Hassana II.
Marakéš je pojem pod ktorým si množstvo ľudí predstaví Maroko. Je to mesto, ktoré každého vtiahne do svojej neopakovateľnej atmosféry. Táto červená perla je označovaná ako brána k juhu a je hlavným strediskom Berberov v krajine. Práve tu sa v centre mesta nachádza známe námestie mŕtvych Jamma-el-Fna ponúkajúce nezabudnuteľné každodenné divadlo.
Sahara. Často skloňované slovo v štátoch severnej Afriky. Vďaka piesku sa štáty s hranicami menia na púštnu krajinu bez konca. Do Maroka zasahuje Sahara na východe, kam sa vetrom pomaly presúva z Alžírska. Práve vietor vytvoril na marockej strane krásne prírodne úkazy. Reč je o piesočných dunách Erg Chebbi v oblasti Merzouga. V oblasti nieje len piesok, sucho a slnko akoby sa mohlo zdať, ale aj pár malých dediniek plných života.
Fez patrí k najvýznamnejším marockým mestám. K najväčším lákadlám patrí stredoveká medina Fés el-Báli, vďaka ktorej sem prúdia ľudia z celého sveta. Jej 9000 uličiek pôsobí ako dokonalý labyrint, ktorý skrýva množstvo zaujímavých vecí. Práve tu sa totiž môže človek stretnúť s už skoro zabudnutým remeslom ručného farbenia kože. Neďaleko starého mesta stojí krásne zdobený kráľovský palác.
Mesto Meknés patrí k štvorici marockých miest, ktoré sa pýšia prívlastkom kráľovské. O jeho rozvoj sa zaslúžil významný vládca Moulay Ismail (1672 - 1727), ktorý povýšil mesto na svoju rezidenciu a zostal tu už navždy. Po jeho smrti bolo vystavané mauzóleum. Patrí k najkrajším stavbám tohto druhu v krajine. Okrem iného dal vybudovať hradby dlhé 20 kilometrov. V nich stále stojí známa brána Bab el-Mansour, ktorá akoby sa časom ani nezmenila...
Volubilis. Kedysi známe rímske mesto v Severnej Afrike, dnes už len pôsobivé ruiny pod patronátom UNESCO. Spoločne s vykopávkami mesta Lixus patria k dvom najvýznamnejším archeologickým lokalitám v Maroku. Mesto leží na severe krajiny neďaleko kráľovského mesta Meknés. Svoje najvýznamnejšie obdobie Volubilis zažíval v rokoch 42 až 285, kedy bol hlavným mestom rímskej provincie Mauretania Tingitana. V 3.storočí sa začali množiť útoky Berberov, okolo mesta boli vystavané hradby, no aj napriek tomu začalo upadať, až sa Rimania stiahli do Tingisu, dnešného mesta Tanger.
Turecká kuchyňa patrí k najlepším na svete. Ponuka jedál je veľmi rozmanitá. Tak ako patrí k poznávaniu krajiny príroda či ľudia, patrí k tomu aj spoznávanie a ochutnávanie domácej kuchyne a neznámych chutí. S jedlom sa človek stretne skoro všade. Najväčším problémom je čo si vybrať z veľkej ponuky, keď človek chce skúsiť všetko. Dôležité je len jedno. Nebáť sa skúšať a ochutnávať! Veď kde inde chutí kebab lepšie ako v samotnom Turecku?
Turecko je nádherná krajina. Neponúka len krásu miest alebo archeologických lokalít. Je krásna vo všetkých smeroch. Svoju zásluhu na tom majú aj ľudia. Sú milí, usmievaví a z pier im často vyletí slovíčko Merhaba, ktorým radi začínajú konverzáciu. Ak človek ovláda aspoň niekoľko tureckých slovíčok či fráz sú ešte priateľskejší. Druhou neoddeliteľnou súčasťou je príroda. Príroda plná nádherných farebných kvetov a stromov.
Efez patrí k najvýznamnejším archeologickým lokalitám na svete. Niekde sa uvádza, že ide dokonca o najlepšie zachované mesto staroveku. Prvé mesto, ktoré vyrástlo na tomto mieste vzniklo už niekedy okolo 1000 pnl. Ako väčšina iných neskôr zaniklo, ale v 4.st pnl. bolo vystavané opäť. Veľmi významnú úlohu zohral Efez za rímskeho panovania, kedy bol prosperujúcim prístavom. Po čase sa prístav zaniesol bahnom, čím začal význam mesta upadať. Aj napriek tomu však Efez zohral významnú úlohu pri šírení kresťanstva. V rokoch 431 a 449 sa tu konali dva veľké cirkevné koncily.
Apolónov chrám (Apollo Tapinai), ktorý preslávil mesto bol založený už v 7.storočí pnl. Zhruba o 200 rokov neskôr patrilo mesto k popredným gréckym veštiarniam. Jeho súčasťou bol aj posvätný prameň. Chrám bol zničený Peržanmi, no o jeho obnovu sa postaral samotný Alexander Veľký. Celá stavba bola zhotovená z miestnych zdrojov, z mramoru, ktorý dovážali z oblasti jazera Bafa Gölu (asi 20km severne od mesta). V časoch najväčšej slávy mal chrám 108 stĺpov. Dnes z nich stoja len 3. Poslednú ranu zasadilo pamiatke ničivé zemetrasenie z roku 1493. Po ňom sa stalo miesto opusteným. Noví obyvatelia ho znovu objavili až v 18.storočí.
Pergamon. Ďalšia zastávka na mojej tureckej ceste. Pamiatky antického Pergamonu patria k najpôsobivejším pamiatkam z celého Turecka. Archeologické vykopávky sú zoskupené na dvoch miesta. Akropola a Asklepeion. V meste sídlili pergamonský králi. Práve v tejto dobe patrilo k najvýznamnejším strediskám vzdelanosti vo svete. V roku 133 pnl., potom čo posledný kráľ Attalos III. odkázal kráľovstvo Rímu sa stal Pergamon hlavným mestom rímskej provincie Ázia.
Sen, ktorý sa stal skutočnosťou. Toto vystihuje azda najznámejšie archeologické nálezisko na svete - bájnu Tróju. Nieje to len miesto plné vykopávok, ale aj príklad toho, že keď sa človek nevzdáva môže dosiahnuť aj to čomu iní neveria. Každý pozná príbeh Heinricha Schliemanna, ktorý skoro celý svoj život zasvätil hľadaniu a nakoniec aj nájdeniu tohto miesta o ktorom mnohí pochybovali.
Istanbul. Najväčšie mesto Turecka. Mesto rozkladajúce sa na dvoch kontinentoch - Európa a Ázia. Mesto plné krásy, ktorá sa dá vychutnávať dni, týždne ale aj roky. Nádherné mešity so štíhlymi minaretmi siahajúcimi k nebu sú vo farebnom kontraste s kvetinami a stromami vysadenými v parkoch. Vôňa korenia z trhu Misir Carsi. Grilované ryby na brehu Bosporu. Mesto plné histórie. Mesto plné pamiatok. Vynikajúci çay na nábreží Üsküdaru s výhľadom na Európu. Nezabudnuteľný pohľad z Galata Kulesi na zapadajúce slnko odrážajúce svoje lúče na vode. Sladká baklava v nočnom Maltepe. Mešita Eyüp. Chutný kebab v parku neďaleko Topkapi Sarayi. Jazdy ľodou medzi kontinentami. Sedenie pri mori s výhľadom na mešitu v Kadiköy. Blúdenie v malom mestečku s menom Kapali Çarsi......toto všetko a ešte kopa iného je Istanbul aký som zažil ja. Istanbul je však pre každého iný. Vždy je ale rovnaký v tom že je krásny a nezabudnuteľný. A taký ostane.
