Leopold Böttcher
Pohľad z okna
Medzitým už zažali lampy a mohol som sledovať len siluety ľudí.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Súkromné
Leopold Böttcher
Dáma v klobúku
Na námestí to premenádovalo jedna radosť. Paleta farieb všade naokolo, a ak by som mal štetec, mohol by som za jazdy namiešať akýkoľvek odtieň. Ale ako je potom možné, že mohla kráčať uprostred tej záľahy ľudí?
Leopold Böttcher
Karči
Dnes som stretol známeho ešte z univerzitných štúdií. Povedali sme si, čo sa pri takých stretnutiach hovorí. Stál pri ňom chlapík, ktorého som nepoznal a ktorého mi nepredstavil.
Leopold Böttcher
A uprostred sedí usmiaty muž
Ulice boli plné ľudí, hláv, pliec, chrbtov, lakťov, bol júnový večer, slnečný, dýchal som pred sebou horúci vzduch, boleli ma nohy, chodidlá som mal spálené dlhou chôdzou, akoby som chodil po žeravých uhlíkoch, uvedomoval som si bolesť stehien, a krížov, moje ťažké telo si chcelo oddýchnuť.
Leopold Böttcher
Josefov večne teraz
Idem uličkami popri obchodoch a krámikoch. Potom vojdem do kaviarne Chez Michel a nájdem si voľný stôl. Zapálim si cigaretu a objednám si kávu s minerálkou.
Leopold Böttcher
Vábenie staršej krásavičky
Na tanečnom parkete sa hmýrilo množstvo ľudí. Na jeho okraji akýsi dedinčan so širokými črtami tváre dupotal nohami v rytme hudby.
Leopold Böttcher
Chlapík vecička
Stál som oproti dverám, preto som si hneď všimol, keď sem vstúpil menší muž, asi štyridsaťročný, ale s tvárou dieťaťa, aké sa občas vyskytujú.
Leopold Böttcher
Dáma v žltej izbe
Chvíľu sa prevaľovala, až sa napokon posadila opretá o čelo postele. Objala sa rukami, akoby chcela zakryť svoje prsia, ale skôr sa mi zdalo, že sa niečoho obáva.
Leopold Böttcher
Dievča kráčajúce a čítajúce knihu
Nie je zvyčajné, aby išlo dole Michalskou takto sklonené krásne dievča.
Leopold Böttcher
Osamelý
Sedel v kresle. Ruky na operadlách. Jedna noha predsunutá. Videl na temeno hlavy. Mohlo patriť komukoľvek.
Leopold Böttcher
Dievča s čiernymi vlasmi a dekoltom na červenej blúzke s odhaleným
pravým prsníkom v čipkovanej podprsenke v autobuse 39
Leopold Böttcher
Hojdačky
Kto sa náhle postaví, pretože je zvedavý, čo sa odohráva za oknom v záhrade, ten pozvoľna vstupuje do života.
Leopold Böttcher
Zastávka
Na Floriánskom námestí vystúpila z električky. Bol to smiešny a ľútostivý pohľad ako nemotorne schádzala schodíkmi. Ledva sa udržala na nohách.
Leopold Böttcher
Odchýlení
Blesk akoby sa šmýkal po obvode šošovky, pretože zažiaril nad námestím s dlhočiznou vežou kostola, ktorá z diaľky vyzerá akoby sa ohýnala nad parkom medzi dvoma zakrivenými ulicami. Spustil sa lejak. V trme-vrme malého mesta počas letných trhov sa ľudia utekajú skryť, ozýva sa krik. Stánky s pouličným predajom postavené v dlhých radoch strácajú jasné kontúry a z diaľky počuť sled uplakaných tónov zvonkohry. Fúka silný vietor.
Leopold Böttcher
Fúzatý muž
Stál na brehu a rozťahoval ruky, akoby chcel objať celý svet. Zazíval s ústami dokorán, a prevetral, čo tam ostalo zo včerajška. Nechcelo sa mu umývať si zuby, ešte nie, pomyslel si. Popreťahoval si telo, ako to robia vrcholoví športovci pred tréningom.
reklama
Leopold Böttcher
Polovičné pookriatie
Keď ma mesto svojou zatiahnutou oblohou a chladom prinútilo k tomu, aby som pridal do kroku, po tom, čo som už privykol na obchádzanie tiel smerujúcich za svojim cieľom, keď mi toto mesto nástojčivo vymedzovalo moju trasu, vtedy, akoby som - s akou ľahkosťou - odhodil za seba uplynulý deň.
Leopold Böttcher
Letargia
Muž je na prechádzke v parku. Má oblečený frak a na hlave cylinder. Tvár mu nevidno, pretože kráča v smere pohľadu. V aleji pozoruje lúče slnka. Sú jednotlivé a tvoria akoby struny na harfe. Je nadšený, keď nimi prechádza, rozozvučia sa, zároveň počúva svoju chôdzu, chrapšťanie kamienkov na chodníku a kĺzanie chladivého vánku.
Leopold Böttcher
Vaše bezočivé správanie je neodpustiteľné
U Maximiliána som vypil kávu a potom som pomaly kráčal bočnými uličkami na Primaciálne námestie, kde mala byť predvedená Beethovenova symfónia Eroica. Chcel som sa vyhnúť tlačenici, a tak som sa postavil ďaleko od pódia na ktorom hráči orchestra práve ladili nástroje – z reproduktorov sa ozývali nesúrodé zvuky, ktoré zvyčajne oznamujú začiatok koncertu. Keď dirigent po burácajúcom potlesku, osvetlený množstvom reflektorov dvihol taktovku, dav postupne stíchol.
Leopold Böttcher
Čiara
Nakreslil som čiaru. Ceruzou som na stenu nakreslil čiaru. Už dlho som ju chcel nakresliť.
Leopold Böttcher
Starý muž ma naučil hľadieť na kostolnú vežu
Stmievalo sa. Pri starej vodnej pumpe džavotali deti. Púšťali vodu, pili z podložených dlaní, striekali okolo seba a vzápätí bežali ozlomkrky preč. Zabočil som do tmavej uličky.
