Ľuboslava Šusteková
Brokolicové placky
Brokolicu môžete len milovať, alebo nenávidieť. Nič medzi tým asi neexistuje. Ak ju niekto nemá rád, je zbytočné ho za každú cenu presviedčať o opaku.
Som človek stojaci nohami pevne na zemi, napriek tomu chcem byť natoľko naivná, aby som znovu a znovu uverila v spravodlivosť dnešného sveta. Zoznam autorových rubrík: Podnikanie na Slovensku, Súkromné
Brokolicu môžete len milovať, alebo nenávidieť. Nič medzi tým asi neexistuje. Ak ju niekto nemá rád, je zbytočné ho za každú cenu presviedčať o opaku.
Skôr než všetko stíchne a tajomné kúzlo Vianoc naplní naše domácnosti, my ženy sa ešte musíme vybúriť pri upratovaní a pečení, treba obrátiť bežnú všednosť hore nohami.
Smutný návrat po roku na miesto, o ktorom som si začínala myslieť, že sa stane mojim obľúbeným. Vďaka ľuďom, ktorí tu žijú, vďaka vôni živice, vďaka najtmavšej tme, akú som kedy videla, vďaka ručiacim jeleňom.
Tento rok je výnimočný, ešte si taký nepamätám. Napriek suchému letu si užívame až priveľa darov prírody a to i takých, čo by som nepredpokladala.
Nie je to často, nie je to o prežití, základom úspechu je navodiť si správnu atmosféru a hlavne odstrániť z kuchyne osobu pravidelne sa tam vyskytujúcu - manželku...
Niečo dobré na desiatu, k raňajkám, alebo mňamka na zahryznutie k poháru vína. Na to všetko sa hodí tento recept.
Každý strom, každá lúka na stráni je náš vzácny liek, spieva sa v jednej dosť dobrej piesni. V tých slovách je kus pravdy.
Ústa od malín, poškriabané lýtka, roztrhané tepláky, preháňať sa po rúbani, alebo len tak ležať v tráve a počítať oblaky, to sa dnes nenosí.
Zažili sme socializmus. Boli sme spokojní, lebo mnohí sme netušili, že svet môže vyzerať inak. Sľubovali nám komunizmus, ktorý mal byť dosiahnutím maximálneho blaha, ale zrazu prišla demokracia a mnohí zostali zaskočení.
Šišky? Nieeéé.... Šušky? To už vôbec nie.... Funky? Oh, noóó .... Fánky, obyčajné fánky našich starých materí.
Chlieb - bežná základná potravina. Pšeničný, ražný, biely, tmavý, každému z nás chutí iný. Upiecť dobrý, chrumkavý chlebík je však hotová alchýmia.
Jesenná príroda, hra farieb presvietená poslednými lúčmi hrejivého slnka. Trvalo to krátko, ale o to intenzívnejšie.
Aj Tatry majú svoju odvrátenú tvár. Poľskú. Je úplne iná ako tá naša. Je oveľa majestátnejšia, nedostupnejšia a myslím, že Poliaci si ju oveľa viac strážia a vážia, ako my tú našu.
Milujem naše Tatry, ale vzhľadom k tomu, že si ich pamätám v pôvodnom stave, tak to čo ich postihlo pred 13-timi rokmi, odsúva moje túlanie viac na východ. Tu nám ešte niečo zostalo, hlavne cestovný ruch veľmi
Už som tu dnes druhýkrát a neviem sa k vám dozvoniť, kričí z chodby kamarát, ktorý prichádza na návštevu. Zovrelo mi hrdlo, nedokážem ho poriadne privítať.
Mali ste niekedy psa? Ak nie, nič si z toho nerobte, ani ja som ho nechcela a napriek tomu som mala. Život je zvláštny. Privanie vám to, o čo vôbec nestojíte a keď sa s tým naučíte žiť, tak vám to nemilosrdne zoberie.
skonštatoval manžel a ďalej ma vláčil po cestách-necestách, kam ani divá zver nezablúdi. Kde by sa tu vzal, veď je máj. Treba zájsť na lúky, májovky hľadať,
31.marec - deň v kalendári, na ktorý túžobne upieram pohľad už od januára. A potom si všetci klienti podajú žiadosť o odklad a ja budem čakať ďalšie 3 mesiace... ale to som sa už prebudila.
celé ráno si pospevovala moja vtedy štvorročná dcéra, vyobliekala si plisovanú suknicu, obula sandálky a postavila sa na priedomie, kde začala nedočkavo pózovať.
Každá z nás potrebuje svojich domácich pomocníkov. Tým, že ich máme získame čas na seba, rodinu, priateľov. Dosť podstatné pri tom je, aby fungovali. Ale čo ak sa rozhodli, štrajkovať?