Marta Macošková
Tie večné hodiny
Z bytu o poschodie vyššie sa ozývajú tiché kroky. Byt nad nami preto nie je bez života, ale život v ňom je roky studený a smutný. Je niečo po šiestej hodine ráno.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Aké len vedia byť ľahké a silné, rána, ktoré nie sú zaťažené na sľuby a želania. Lístie lesa Zoznam autorových rubrík: čo priniesla jar, Nezaradená, besné zákony, kým sa pehy vyšantia, artefakt, viete, vlak do neznáma, lastovičky v hmle
lastovičky v hmle
Marta Macošková
Vietor stíchol, keď si odišiel...
Poznal si ma vôbec? Odpoveď na otázku, akú úlohu sme to na seba prevzali, nehľadám už niekoľko rokov. Vravieval si, že si sme veľmi podobní. Vždy som sa na to hnevala. Nechápala som, ako nás môžeš porovnávať. V pouličnej kaviarni rozvoniavali čerstvo zomleté kávové zrnká rôznych odrôd, zmes sypaných bylinkových čajov; šípky, ibištek, mäta, šalvia, vstrebávam známe vône. Prítomný pokoj dotvára šum rozhovorov zaplnenej miestnosti nadmieru spokojných hostí, úsmev ľudí pohodlne usedených v gauči a na stoličkách, tlmené svetlá, akoby som počula spev zberačky z kávovej plantáže kdesi v Guatemale.
Marta Macošková
Dopriať si chvíľu pokoja
Nájsť si tiché miesto, kde nie je nutné zo slušnosti udržiavať rozhovor, potrebuje z času na čas každý. Je dôležité byť v kontakte so sebou samým. :)
Marta Macošková
Keď vtáčiky veselo štebocú, stromy začínajú farbisto oživovať svet
Poďte sa ponoriť do vôní prebúdzajúcej sa prírody. Koniec pracovného týždňa zavŕšiť prechádzkou, ktorá nie je zastavaná prekážkami a nemá vyhradené tempo. Zahnať možno trochu šedé myšlienky ako pozostatok sychravej zimy. Poďte si zaslúžene oddýchnuť. Pridajte sa. Ste vítaní. :)
Marta Macošková
Smútok v rannej električke
Ešte stále sa snažím sústrediť na to pekné a dobré, čo v nás, ľuďoch, je. Vidieť viac svetla, keď ho práve býva najmenej. Po dlhšej dobe sa vo mne ozvala túžba odviezť sa rannou električkou. V dni ako tieto, keď mám pocit akéhosi smútku.
Marta Macošková
Smejo v potravinách
Vždy ju vyzerám, keď sa blížim k pokladni. Nevadí, že sa kvôli tomu treba postaviť do dlhšieho radu. V tom supermarkete nepracuje dlho. Ale je veľmi šikovná.
Marta Macošková
Náš vlak teraz úplne spomalil
Aký máš deň, vidím už vo dverách. Snažíš sa usmiať. Okabátiť ma úsmevom, ktorý dobre poznám, sa Ti ale nepodarí. Vtedy Ťa chcem objať najsilnejšie, ako viem a dlhšie nepoľaviť. Poviem iba: Mamiii, poď.
Marta Macošková
Splynúť
Po tieto dni som vďačná za chvíľu samoty, kedy sa počas hodín ticha, ktoré si teraz môžem dovoliť, netreba zapájať do rozhovorov a odpovedať na zvedavé otázky. Keď sa ešte pred zotmením ocitám v zimnej krajine, mám čoraz intenzívnejší pocit, že sa vo mne ozýva čosi, na čo som dlho čakala, čomu zatiaľ neviem nájsť meno.
Marta Macošková
V novembri
Počas hodín strávených pri rieke pod lesom sa opäť raz vraciam k voňavému septembru, k prvým zafarbeným listom, k pováľaným jablkám v opustených záhradách. Vraciam sa k studeným večerom koncom októbra, sedíme pri ohnisku, pozornosť upriamujem na zvuky vychádzajúce z hory, zvuky triedim, nebojím sa, napriek stopám medveďa, ktoré sú príliš čerstvé, sedíme pri ohnisku, kým sa dá.
Marta Macošková
O vampoch a urieknutí
Červenú šnúrku ako ochranný náramok som ešte neskúšala, ale všimla som si, že o ňu ľudia preventívne javia záujem. Pátrajú po pôvode urieknutia, upínajú sa na silu mágie, a najmä v bezútešnom období života, z ktorého nenachádzajú východisko, vyhľadávajú pomoc veštíc a liečiteľov.
Marta Macošková
Funkcia zmyslov
Hra má tiež svoju históriu - ako všetko. Už v starých aztéckych kódexoch sú boh svetla a boh tmy vyobrazení pri hre futbalu. Povinnosťou mexických vládcov bolo pozorovať súhvezdie Veľkého voza, ktoré Aztékovia poznali ako ihrisko hviezd. Moderný futbal vraj vznikol z eskymáckej loptovej hry. Mala podobné pravidlá, s tým rozdielom, že si miesto trávnika a ľahkých futbalových dresov, treba predstaviť kožuch rozhodcu a pohyb na ľade. Svet hier je veľmi starý. Večer sme sa k jednej hre vrátili. Futbal to však nebol.
Marta Macošková
Starká a dievča na lavičke jesene
Bolo sychravo a hmlisto, navyše, všetko nasvedčovalo tomu, že začne opäť pršať. Počasie ma však neodradilo, a v takom zvláštnom nutkaní až napätí som opustila priestory studeného bytu. Lákalo ma byť vonku, niekam ísť, hocikam, nemať cieľ, túlať sa nevedno kade, nepoznať čas návratu. Taký deň pre seba, celkom voľný deň. Po prechádzke v zalesnenom parku som kúpila kvety, koreňovú zeleninu, bylinky, hlavolamy a podušku.
Marta Macošková
Sherlock Holmes
Netušila som, aké veľké prekvapenie, aké zadosťučinenie chystá slovenská televízia, nám, všetkým priaznivcom Sherlocka Holmesa. Videli ste prvý diel?
Marta Macošková
Knižnica v batôžku a príbehy dievčat od kolovrátka
Keď ustala ťažká robota v hore a na poli, skôr než stromy zaobalil prvý mráz, konáre už skrývali zárodky púčikov na ďalší rok. Keď slnko v novembri už od únavy nedovidí na zem a srnce zhadzujú svoje malé parožie, tak včely sa vzájomne zahrievajú v zimných chumáčoch vo svojich domčekoch. Usilovní gazdovia, zameraní na drobné práce okolo domu, opravovali náradie, chystali čižmy, vozy, kone, aby sa vychystali na jarmok a večer - pri svetle petrolejovej lampy stružlíkali varešky, lyžice a hračky. A slobodným dievkam sa pri výšivkách rozžiarili oči, lebo nastal ich čas. V duchu si pripravovali lístočky s menami mládencov, farebné stužky, sukne a krpce do tanca.
reklama
Marta Macošková
Pavol Dobšinský: Rozprávky, čo potešia unavené oči
Odkaz Pavla Dobšinského je zvečnený v knihách a pamätiach. Rozprávky, ktoré po dlhé roky svojej životnej záľuby zbieral a zapisoval, boli inšpiráciou pre mnohých filmových tvorcov, preto rozprávky z kníh dostali pôvodnú televíznu a filmovú podobu.
Marta Macošková
Rozprávkar pod svietnikom zabudnutej knižnice
Stretli sme sa oveľa skôr. Asi sa to nemohlo začať inak, než v priestoroch detskej izby, lebo práve v nej prebiehali moje nezvyčajné literárne začiatky. Nezvyčajné, lebo sa odohrávali najmä po večeroch a pod posteľou. Zašitá som sa tam krčila, schovaná, ako pehavá myš v pelechu, aby svetlo z baterky nezobudilo moju malú sestru. Boli to knihy zo studnice ľudových múdrostí v rozprávkach od Pavla Dobšinského.
Marta Macošková
Ľudové rozprávky z chalúpok, polí, lesov
Z hôr sa kedysi k poľom niesli čudesné spevy, šepot, zalykavé hlasy. To víly, pôvabné lesné bytosti, vábili onakvých mládencov. Mládencom najskôr počarovali lahodne zvonivým spevom, aby ich neskôr umorili pri tanci. Vravielo sa, že z rybníka pod leknovitými listami, veľkými ako lopúchy číha drobný zelený figliar - vodník. V opustenom mlyne poblíž zurčiacich vôd mátalo nejaké to zlovestné strašidlo. A každý les mal svojho ducha i piadimužíka - trpaslíka. Vraj bársaký chotár má kdesi zakopané dukáty a groše, lebo lakomí gazdovia a prostopašní zbojníci si v skalných puklinách i v dutinách stromov poschovávali poklady. Nejedno ošumelé miesto píše tajomným mlčaním svoju históriu, lebo čierna zem ledačo po tie stáročia skrýva.
Marta Macošková
Jeseň
Na severnej pologuli si sa začala 23. septembra. Zahýrila si sa farbami, preto som Ťa prostredníctvom listov rozposlala do rôznych kútov zeme. Občas, keď si vďaka hmle nevidím na špičku nosa, mám pred sebou obraz Pochmúrny deň. Netuším prečo. Vidím hrozivé súmraky a rozbúrenú vodu. Zmráka sa. Blíži sa ničivá búrka. Na obraze je skupinka sedliakov a obrezávajú stromy v zúrivej temrave. Autor obrazu, Pieter Bruegel, zachytil dramatický kontrast tieňov a drsnosť severskej zimy. A potom na ten obraz zabudnem a výjav, ktorý hmla spôsobí, sa vždy rozplynie ako sen.
Marta Macošková
Dieťa na ceste z temnoty
Prvý najdôležitejší vzor dieťaťa je rodič. Si poviete, čo už len tá môže vedieť o vzťahu rodiča k deťom, veď toto dievča žiadne deti nemá a žiadne nevychovala. Pravda. Je to vari výlučná zodpovednosť za jeho vývin, čo pociťuje rodič k svojmu dieťaťu? Je to neha, objatie, vôňa čistoty, čo sa nám vybaví? Keď privriem oči, vidím práve toto, rovnako vidím väzbu na celý život, lebo v živote človeka má rodina svoju atmosféru. Neopakovateľnú a nenahraditeľnú.
