Mária Malinová
Slnečné hodiny pod súmrakom
(podľa seba a plávajúcich brvien)
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Súkromné
Mária Malinová
Už len tŕne
Dnes je to rok, čo sem píšem. A tak som si prešla svoje články, ktoré si pamätám, že mám stále rada a ktoré mám chuť sama si po sebe prečítať. Našla som ich len šesť a ostatné by som mohla vymazať.
Mária Malinová
Vtedy na západe
Práve som videla časť relácie Supermodelka. A tento článok zachytáva čisto len moje pocity z toho, čo som videla.
Mária Malinová
Mnohym zenam chyba sila!
A az teraz som pochopila, co ja mam proti krestanom. Iste to bude mnohych zaujimat. Ktorym takato otazka napadla skor ako mne, lebo ja som to tak nevnimala, ze nieco proti nim mam. Ale inym sa tak zdalo.
Mária Malinová
V skutočnosti je to len taký ornament ako meno
Dostala som v lete CD-čko. Akýsi Francúz spieva. No, prečo som tak nepozorná, že nevnímam kto?
Mária Malinová
Pripomenula si mi
ako sme my upravovali náš novy pozemok okolo domu. Iní to robili ručne a nám prišli stroje, zarovnávať, dosýpať, znovu vyrovnávať, potom sme hnojili... a susedia boli už strašne zvedaví, čo takého veľkolepého si tam zasadíme, či sad, či hrozno ako susedia a stále nám chodili hovoriť, že oni to sami len ručne! O to viac boli zvedaví na výsledok, keď také móresy a my sme si tam na obrovskú plochu a ešte k tomu vo zvláštnom tvare a nie podľa pravítka zasadili dobre odolnú trávu na behanie! Skoro odpadli ako zle sme to využili. A sadiť kvety som chodila zaručene len keď susedka bola v práci, lebo vždy mi pribehla rozprávať, že to nesadím rovno a ako ona tomu rozumie, lebo ma na to aj školu. Musela som si sadiť potajomky krivo, keď sa mi to tak páčilo, len ako na lúke a nie v sadovníckom podniku. Ani pred domom som nemala nič rovno.
Mária Malinová
Poblúznená labuť
Keď vidím reklamu, poviem si, aký je život krásny. Nikde špina, všade lesk fantázie a nenútené efekty. Pripomína mi to aj virtuálny svet, kde sa tak nádherne zatvárajú dvere, bez akéhokoľvek škripotu.
Mária Malinová
Viera ako tepelná izolácia
Božie zákony, keďže sú dokonale, pôsobia samočinne. Nemusí do nich Boh zasahovať a dopĺňať ich dokonalosť. To by znamenalo, že neboli alebo nie sú dokonalé, keby do nich musel zasahovať, aby nás ich „samočinnou a dokonalou spravodlivosťou nenechal v štichu“. – To je prvé vysvetlenie, ktoré sa mi páči ako vysvetlenie ich dokonalosti. Ak sa nám niečo nepáči, len z nevedomosti, keď nevieme ako oni pôsobia.
Mária Malinová
druhý partner učitel
Zrovna včera som napísala článok k téme o narastajúcom násilí u deti. Podnietil ma k tomu veľmi dobrý článok od Jozefa Červeňa. Niekto si mysli, že to sa deje asi len na Luníku IX a to už môžete vidieť na bežných školách.
Mária Malinová
Bohužiaľ, ešte stále je to na päťku!
Dysgrafia, tento problém poznám na sebe, aj ako učiteľka a dokonca ešte dve moje deti zdedili tuto poruchu po mne.
Mária Malinová
Takže teraz som si mnohoraký smútok aj ospravedlnila
Rozmýšľala som nad týmito tvojimi vetami: Ale keď držíš prvý raz to malé telíčko, tak máš predsa iné pocity. Tiché. A taktiež ma napadlo pri pohľade na našu malú, že no, a mám splnené. Už ma môže vystrieť. V tomto sa , Maria, nutne líšime, že už veci beriem skôr z opačného konca, že už sa dívam skôr opačnou stranou ďalekohľadu. A nie je to nejaké lamentovanie, ale blíženie sa k pokoju. Keď si držala vnučku.
reklama
Mária Malinová
Bez patentu na vieru
Ja nepíšem o viere, lebo nie som mních a ani farár, takže mne nemusíte vôbec veriť.
Mária Malinová
Osobný rozsah
Už sa snažím pozerať na udalosti bez hodnotenia dobré – zlé, lebo s odstupom času mnohé zle môžeš označiť ako dobre a naopak.
Mária Malinová
Prvá nádherná zostala poslednou
Slovo čistá sa používa v zmysle ako jednoznačná, teda v slovnom spojení čistá erotika by malo ísť o jednoznačnú erotiku. Podľa čoho spoznáte jednoznačnú?
Mária Malinová
O kráse
Viete, ako si ja predstavujem krásu? Nie ako na ceste, že stíhate vnímať, čo vidíte, nebo nad hlavou a krajinu ďaleko, ale ako keď sa po ceste zastavíte na nádvorí náhodného hradu, v nejakej krčme, kde sa ľudia veselia ako každý deň, čo tam boli, pri hudbe, ktorú si nikto nevšíma, uprostred roznášania pív. Zrazu sa na ňu zapozeráte a pre vás kypí životom. Úplne obyčajná, pre vás zrazu krásna, nezvyčajná prostredím ako to nikto nevidí. To, čo ledva aj vy zbadáte, jej úsmev, plné ruky práce, penu na stole, pobehujúcich psov a pocit v duši, že čo keby tu ste tak boli doma?
Mária Malinová
Prádlo medzi skalami
To sme boli na Monsserate. Vyliezli sme skoro na najvyšší kopec a odtiaľ sme sa pozerali na mravcov v údolí. O nič významnejšie, než keď náš syn ležal tvárou na schodoch a študoval naozajstné mravce ako zliezajú jeden schod.
