Mária Malinová
Čo koho zaujíma jedna mačka!
Keď som mala možno päť rokov, možno sedem, proste bola som dieťa, čo v plavkach behalo v lete u babičky, mam taký hlúpy zážitok s výčitkou voči zvieraťu, mojou prvou výčitkou v živote voči zvieraťu.

Keď som mala možno päť rokov, možno sedem, proste bola som dieťa, čo v plavkach behalo v lete u babičky, mam taký hlúpy zážitok s výčitkou voči zvieraťu, mojou prvou výčitkou v živote voči zvieraťu.

Niekto by zas mohol povedať, že sa obúvam do katolíckej morálky. Ale mňa vôbec teraz nezaujíma len katolícka morálka, len taká bežná, rozšírená, čo je podľa vás správne a prirodzené? Bojovať o život za každú cenu – to sa považuje v morálke za dobre. Čiže byť proti potratom, nemrhať ničím oplodneným, za žiadnu cenu nepripustiť eutanáziu. Vtedy sme za život, za prirodzený život. Boh by si podľa mnohých neželal nič iné, len za každú cenu život udržať a nemrhať nim, žiadnym, ani v skúmavke.

Často premýšľam nad svojou prácou. Učím malé deti písať, čítať a počítať. Najradšej premýšľam už nad realizáciou konkrétnych hodín a plánujem. To ma vie tak pohltiť, že ma to v noci celkom preberie a potom neviem ani zaspať. Ale keď premýšľam, tak celkovo nad svojou prácou, často pochybujem, či som urobila dosť, či som vôbec dobrá učiteľka a čo som ešte mala urobiť a mohla urobiť a na čo nemám atď. Vždy sa mi zdá, že som ešte stále slabý učiteľ.

Dnes je to rok, čo sem píšem. A tak som si prešla svoje články, ktoré si pamätám, že mám stále rada a ktoré mám chuť sama si po sebe prečítať. Našla som ich len šesť a ostatné by som mohla vymazať.

Už dvakrát som si tu precitala článok o popradskom primátorovi, ktorého prvé manželstvo katolícka cirkev vyhlásila za neplatne, aby sa v druhom manželstve nedopúšťal hriechu.

Často bojujeme proti hanblivosti. Hanba je zbytočná a nemiestna. Hanbíme sa aj za hanbu. Snažíme sa na ňu zabudnúť.

Keďže som chorá, nevládzem písať, čo som začala. Nevládzem čeliť kritike za niečo, čo ma už nezaujíma. Vždy opisujem niečo, čo sa ma netýka, ako vták, ktorý lieta oproti a nikdy nie tam, kde má hniezdo. Tam sa len v húštine stratí.

Práve som videla časť relácie Supermodelka. A tento článok zachytáva čisto len moje pocity z toho, čo som videla.

Nezaujímam sa o štatistiky, či je to každá piata žena, ale o tie príčiny prečo. Keď si prečítate nejaký článok k tejto téme, tak z diskusii sa dozviete možno aj všeobecne prevládajúci názor, že preto, lebo si sama o to koleduje, pretože tie ženy to samé chcú už nesprávnym výberom partnera a ani nemajú záujem, aby im niekto pomáhal, pretože by sa opäť vrhli do takéhoto vzťahu, alebo čo chcú teraz po vlastnej blbosti? A potom sú tak celkom bez viny? Tak takéto asi názory o nich prevažujú vo všeobecnej mienke.

Nemala som nikdy tak zle predstavy o katolíkoch pred čítaním blogsme ako až potom. Keď som zažila na dedine nejaké nepríjemné zážitky s primitivizmom ľudí, napríklad že rozvedená žena je nemorálna alebo nemôže pracovať s deťmi ako nemorálny človek, nepripisovala som to ani tak viere ako asi primitívnemu prostrediu. Nezamýšľala som sa nad tým, nakoľko ich v ich názoroch ovplyvnila ich viera.

Na katolíckej viere sa mi konkrétne nepáčilo to, že nie je to viera pre všetkých ľudí, len pre tých, čo mali to šťastie v živote strafiť sa do jej spoločenských dogiem.

Ďakujem tým, čo mi odpovedali, keď som sa pýtala a ostatní mi len opäť potvrdili, že mi odpovedať na niektoré otázky nevedia inak ako nám všetkým známymi dogmatickými odpoveďami.

Keďže je na blogsme veľa katolíkov, chcem využiť možnosť spýtať sa ich na tieto konkrétne otázky tykajúce sa sexuálneho života veriaceho človeka.