Marián Minárik-Častovský
Človek na rázcestí
Poviedka, ktorú vám dnes ponúkam vznikala veľmi dlho. V diskusii vysvetlím prečo.
Narodil som sa 25.marca 1939 v Častej ako večný optimista. Hoci som len obyčajný smrteľník, páči sa mi to, čo pánu Bohu: rastliny, kvetiny, zvieratá, ryby, vtáky, ľudia, lúky, stromy, zem, skaly, hory, oblaky, hviezdy, mesiac, slnko, voda, vzduch... Ja viem, je toho veľa, ale takí sme už my – optimisti. Zo všetkého však najkrajšia je žena. Tá sa pánu Bohu podarila k jeho vrcholnej spokojnosti. Potom už prestal tvoriť, celú nedeľu odpočíval a kochal sa pohľadom na jej krásu..... Zoznam autorových rubrík: Historky spod Častovskej veže, Poviedky, Moja poézia, Úvahy, Spomienky, Myšlienky, Nedeľná chvíľka poézie, Napadlo mi, Minipríbehy, Moja rodná Častá, Neznáme objekty, Príbeh s fotografiami, Výpisky z k níh, Šperky, Z ciest po zemskej guli, Spravodajstvo pod čiarou
Poviedka, ktorú vám dnes ponúkam vznikala veľmi dlho. V diskusii vysvetlím prečo.
Závisť je strašná slabosť, svojimi pavučinami vie opantať kohokoľvek...
Moje telo a moje vedomie – v akom sú vlastne vzťahu? Kde sa podeje moje vedomie, keď raz prestanem dýchať, keď srdce prestane pracovať a telo sa začne biologickým rozpadom meniť na neživú hmotu?
Moja poviedka o pamäti mojej mamy sa trochu viaže i k prichádzajúcemu predvianočnému sviatku sv. Mukuláša
Zamyslel som sa nad tým, akú významnú úlohu zohralo vo svete jablko.
Uverejňujem báseň na želanie neznámeho autora. Poprosil ma o to...
Informácia o mojom čine je krátka, no nechcem ju zverejňovať na titulke, pozrite si ju ďalej...
Keď sa ukladám k nočnému spánku, moja duša sa chystá na cestu. Na celú noc ma opúšťa, vôbec netuším, kade sa túla.
Vasilij Volkonskyj - mimoriadny a takzvaný diskrétny tajomník ruského prezidenta Putina - vstúpil do pracovne svojho šéfa s jediným výtlačkom akýchsi divných zahraničných novín. Prezident spozornel.
Neviem, či sa dostali aj k vám dva oznamy, ktoré sa mi dostali do rúk ešte začiatkom septembra. Rozhodol som sa zoznámiť vás s nimi.
Pani KUČEROVÁ mala kedysi v Častej obchod so všetkým možným tovarom. Prišla si tam raz čosi nakúpiť aj jedna babka zo susednej dediny. Pretože pani Kučerová práve čosi hľadala v sklade, obslúžila babku jej dcéra Editka. Babka nakúpila, čo potrebovala, zaplatila a pobrala sa na odchod. Chystala sa od dverí rozlúčiť sa pozdravom, ale Editka ju predbehla.
Správa o pobyte provokatéra Jaroslava Haška z Prahy (z českého Rakúska) v Častej (v slovenskom Uhorsku).
Nie, nesťažujem si na život. Nevravím, niekedy bolo ťažko, ale zväčša veselo. A či už bolo ťažko alebo veselo, všetko to mali na svedomí tie dve koťuhy, čo sa u susedov narodili, keď ja som mal iba päť rokov.
Na lavičke zvečera dievča slzy roní. Snáď stratilo frajera? Či sa oňho bojí?Pýtam sa jej: Povedz zlato, prečo sa ti chveje hruď? Ale ona na to: Ujo, strašne ma bolí zub!
Chcem pripomenúť človeka, na ktorého u nás v Častej aj po vyše päťdesiatich rokoch každý z tých, čo ho pamätali, rád spomína a nikdy nezabudne...
Už dlhé roky sa pozorujem zo strany a skúmam dôvody, pre ktoré som bol stvorený. Pripadám si ako kvapka vody v mori – bezvýznamný, ale predsa len potrebný.