Marián Minárik-Častovský
Zamiloval som sa
Zamiloval som sa do bieleho obláčika na modrej oblohe. Ako svätožiara sa vznášal nad sametovo smaragdovozeleným pohorím. Roztiahol som svoje krídla túžby a vzlietol som k nemu. Zdal sa mi byť akýsi smutný.
Narodil som sa 25.marca 1939 v Častej ako večný optimista. Hoci som len obyčajný smrteľník, páči sa mi to, čo pánu Bohu: rastliny, kvetiny, zvieratá, ryby, vtáky, ľudia, lúky, stromy, zem, skaly, hory, oblaky, hviezdy, mesiac, slnko, voda, vzduch... Ja viem, je toho veľa, ale takí sme už my – optimisti. Zo všetkého však najkrajšia je žena. Tá sa pánu Bohu podarila k jeho vrcholnej spokojnosti. Potom už prestal tvoriť, celú nedeľu odpočíval a kochal sa pohľadom na jej krásu..... Zoznam autorových rubrík: Historky spod Častovskej veže, Poviedky, Moja poézia, Úvahy, Spomienky, Myšlienky, Nedeľná chvíľka poézie, Napadlo mi, Minipríbehy, Moja rodná Častá, Neznáme objekty, Príbeh s fotografiami, Výpisky z k níh, Šperky, Z ciest po zemskej guli, Spravodajstvo pod čiarou
Zoznam článkov blogera
Marián Minárik-Častovský
Mišo s Ferom prebrali
V Častej sa písal november roku 1989. V Bratislave zúrila sametová revolúcia. Deň čo deň televízia naživo vysielala podvečerné mítingy s Kňažkom, Budajom, Mikloškom, Snopkom, Gálom a ďalšími..
Marián Minárik-Častovský
Predstavivosť a fantázia
Predstavivosť a fantázia majú pre každého človeka nesmierny význam pri formovaní jeho osobnosti. Podnecujú zvedavosť, záujem o všetko, čo je pre neho nové alebo neznáme. Naopak, absencia predstavivosti a fantázie vytvára v človeku nezáujem a necitlivosť.
Marián Minárik-Častovský
Malá chvála častovčiny
Pravý častofský vynš jednoslabyčný alebo malá chvála častofčiny
Marián Minárik-Častovský
O tém, prečo neny častofčyna spysuvatelský jazyk
Možná, že to any nevýte, prečo neny častofčyna spysuvatelský jazyk.
Marián Minárik-Častovský
Ako babka z Častej školila ateistov
"Babka s noškou" cestovala autobusom z Modry do Častej. Spolu s ňou z akéhosi okresného ateistického školenia cestovala skupina podgurážených mlado-funkionárov.
Marián Minárik-Častovský
Úvaha 001
V mestskej doprave si môžete užívať hádky a spory vo všetkých podobách. Kedy ste si naposledy zaspievali?
Marián Minárik-Častovský
Seno
Dnešný deň je významný. Je sobota, presne 5 hodín ráno. Som v záhrade, mám so sebou fotoaprát a kosu. Najskôr som sa pokochal nádherným rannými hmlami, aj som si ich vyfotografoval. Vraví sa, že za rannej rosy najlepšie sa kosí.
Marián Minárik-Častovský
Ako sa môj brat učil za krajčíra
Keď išiel môj brat Tibor konečne do Pezinka vyučiť sa za krajčíra do firmy Nehera, mal náš otec s majstrom Gregorom vážny rozhovor. Vyžadoval od neho na Tibora prísnosť a tvrdú ruku. No predovšetkým mu mal majster zakázať akýkoľvek šport, najmä futbal.
Marián Minárik-Častovský
O tém, jako si strýčko braly tetyčku
Strýčko Cíferský, ten, čo sa im hovorilo Boriši, lebo ich žena sa volala Boriša, sa mi raz posťažovali:
Marián Minárik-Častovský
Ako sme s bratmi varili polievku
Raz - bolo to koncom vojny, mal som iba päť rokov - naši rodičia odcestovali do Budmeríc na cely deň a nechali mňa a mojich dvoch bratov doma, aby sme sa o seba postarali sami. Podľa mojich starších bratov, tou najdôležitejšou starosťou, ktorou bolo treba začať, bolo, že mladší z nich - Tibor - mal naučiť staršieho - Šaňa - fajčiť. Ja som to nemal skúšať, lebo som podľa nich bol na to ešte primalý, od bratov mladší o 12 a o 13 rokov. Šaňo to dovtedy akosi neskúšal. Tibor bol od malička všetkými neresťami mastený, mal k tomu i potrebný materiál – cigaretle, tak sa mohlo začať. Vzadu na dvore, aby nás nikto nevidel. Moji bratia si vzali každý po jednej cigaretle a pripálili si. Tibor si potiahol ako starý chlap, hlboko do pľúc, Šaňo ťahal len tak, do úst, dym hneď vyfukoval von.
Marián Minárik-Častovský
Ako som koze život zachránil
Brieždilo sa na najkrajšie nedeľné ráno. Letné noci sú krátke, vzduch sa nestihol ani ochladiť. Okná na domoch boli pootvárané dokorán. Aj svrčkovia už ustali a vtáci sa ešte nezobudili. Iba od susedov bolo počuť chrápanie strýca Štefiho a občas im do toho zakontrovali tetka Vilma. Nad dedinou sa rozliehalo božské ranné ticho. Nikto nebuntošil, nikto sa neponáhľal do práce. V takom tichu by bolo počuť, aj keby blcha kýchla, nieto ešte, keď sa rozbliakala koza.
Marián Minárik-Častovský
Susedove muchy
Obecná rada začínala zasadanie, keď ktosi od okna zvolal. - Ježišmária, tuším sem idú Prčko s Drgoňom! Starostovi od ľaknutia vypadla ceruzka z ruky.
reklama
Marián Minárik-Častovský
U holiča je vždy veselo
Anton NIZNER bol slávny častovský holič. V jeho holičstve bolo vždy veselo, ale najveselšie bolo v sobotu. Vtedy sa prišli dať oholiť a ostrihať hlavne dospelí chlapi, pretože cez týždeň veľa času nebolo. V holičstve i pred holičstvom sedelo niekedy viac chlapov, ako v krčme u Agnera alebo u Trampergla, či u Schmidta. No a keď je toľko chlapov pohromade, je aj veselo. Nielen že sa kadečo potáralo, ale aj povystrájalo.
Marián Minárik-Častovský
O Cygánovy, čo mál plno dzecý
Ból ráz jeden Cygán, ten mál plno dzecý, z teho devat chlapčyskóf. Najstaršému hovoryly Muzykant, lebo tatko ho učýl hrát na husle. Nesmél nyšt robyt, len hrát, to aby sa mu prsty neznyčyly. Ostatný mosely robyt šecko. Ano, aj kradnut.
Marián Minárik-Častovský
Boží mlyn číslo 611
V Božom mlyne č. 611 dňa 27.06.1999 o 15:09:34 hodine času, ktorý je používaný na Zemi v strednej Európe, začalo prejednávanie konania Ježiša z Nazaretu, Juraja z Terchovej a Jána z Liptovského Mikuláša.
Marián Minárik-Častovský
Častovský barón Prášil
Jožo Beer z Hoštákov, bol častovským barónom Prášilom. Keď prišiel do krčmy, objednal si pivo a prisadol si k chlapom. Všetci sa tvárili, ako by si ani nevšimli, že prišiel. Keby boli na neho prehovorili, nepovedal by ani slovo. Vypil by pivo a odišiel by domov.
Marián Minárik-Častovský
Strýco Soldán
Strýca Soldána z Častej už ste mohli poznať z príspevkov o Jožkovi Caletkovi . Prečítajte si ďalšie dve krátke príhody, v ktorých sa preukázala írečitá "častofčina" strýca Soldána a jeho sedliacky rozum.
