Mirka Viskupová (Szabová)
Ako slobodná matka dom stavala II
Kúpou starého neobývateľného domu mi začali starosti, aké bežne mamička na materskej nemáva. Verila som si však, že to všetko nejako zvládnem.
Som človek s chuťou do života s fotoaparátom takmer prirasteným k ruke...milujúca Boha Zoznam autorových rubrík: Fotografie, Haluze, Príbehy zo života, Silné kafe, Súkromné, Nezaradené
Kúpou starého neobývateľného domu mi začali starosti, aké bežne mamička na materskej nemáva. Verila som si však, že to všetko nejako zvládnem.
Sedeli sme s kamoškou u nich v kuchyni. Deti sa tmolili okolo nás. Dcéra mala čosi vyše roka a mňa začínala na tej materskej trápiť nuda. „Rozhodla som sa, že si postavím dom.“ hovorím len tak z ničoho nič. Kamošku vystrelilo zo stroličky: „No keď ty budeš mať dom, tak ja musím mať dva!“ Pokrčila som plecami. „Hmmm“ ...keď myslíš, veď máš muža podnikateľa – myslela som si.
Prichádzam z práce domov. Moju ruku strkám do rúry (naša schránka) a vyťahujem z nej niekoľko obálok. Dnes je to od troch rôznych splátkových spoločností. Otvorím prvú – „strieborná“ platobná karta. Druhú....
Bola jeseň. Skoro sa stmievalo. Aj vtedy, keď sme išli cez dedinky južného Slovenska bola už takmer tma. Auto pred nami sa neskutočne plazilo, preto sme medzi dvoma dedinami dupli na plyn, vyhodili smerovku, predbehli ho. Pri zaraďovaní manžel prudko strhol volant naspäť. „Vôbec som ju nevidel!“
Chcem vám priblížiť aký je život úprimne veriaceho kresťana v bežných životných situáciách. Ako to funguje, keď človek žije život viery nielen na nedeľnej bohoslužbe, ale každý deň. Použijem zopár príkladov z môjho blízkeho okolia – niektorí moji známi sa v tom možno spoznajú, ale snáď mi to nebudú mať za zlé.
Túto hlúpu vetu som vyslovila pred malou chvíľou...
Je ich oveľa viac ako obyvateľov Slovenska, ročné má každá z nich stovky detí. Je teda predpoklad, že nás úplne pohltia?
Stojac na poli, žmúriac proti slnku, pozerajúc do diaľky (Kde ten psisko lieta!), prepadol nás zrazu pocit, že nám akosi "bzučí v hlave"..... Po chvíli sme zistili, že to nie je v hlave, ale pod nohami.
Ako to dopadne a čo zaujme "umelecké oko" 9 ročného dieťaťa sa môžete dozvedieť v pokračovaní článku. U mňa niektoré tieto detské výtvory vyčarili úsmev na tvári. Snáď rozveselia aj vás.
....v druhej "várke" fotografií hradnej zrúcaniny Gýmeš vám prinášam čierno-biely svet a ešte niečo k tomu...
...nech tam nechodí, ten kto sa bojí....
Boli ste už tento rok v lese? My áno! Dokonca v rozprávkovom ;-)
Keď Boh hovoril Mojžišovi z horiaceho kra, zjavil mu svoje sväté meno. Meno natoľko sväté, že Jeho ľud ho nesmel vysloviť. Mohol ho vysloviť iba veľkňaz vo svätyni svätých. Meno do slovenčiny prekladané ako „ Ja som, ktorý som“ alebo rôzne podobné ekvivalenty. Je to meno alebo slovné spojenie, ktoré sa ani do slovenčiny preložiť nedá, lebo nemáme tie správne slovné tvary na minulý, súčasný a zároveň aj stále pretrvávajúci čas.
V článku Losos I. som vám sľúbila, že vám prinesiem 2 recepty z mojej kuchyne. Neplánovane prekračujem plán a recepty budú tri.
V piatok som mala pol dňa voľna. Bolo nádherné počasie, tak som zobrala vyvenčiť psa a fotoaparát do prírody. Vačšinou chodíme na rovnaké miesto, preto som si naivne myslela, že ma tam už nemôže nič prekvapiť. A predsa!
Ani tento rok nás Boh nesklamal! Po zime znova prišla jar, tak ako to určil od počiatku. Naša nervozita z jej odkladaného príchodu ju neurýchlila a detská radosť zo snehu ju neoddialila. Prišla vtedy, keď mala prísť a to vo svojej plnej kráse.
Na jednej náborovej akcii nemenovanej maklérskej poisťovacej spoločnosti (nesmejte sa mi) sa počas prestávky do nášho hlúčiku zamiešal vysmiaty chlapík v kovbojskom klobúku. Vraj sa volá Ranger. Padli si s mojou dcérou do oka. Jeden druhému si počas ďalšej prednášky kreslili všelijaké kvietky na papier. Očividne ani jedného z nich nezaujímali „úžasné možnosti rastu“, ktoré súkal z rukáva prednášajúci. Ranger sa s dcérou lúčil slovami: „Donesiem ti andulku.“
Pred dvoma rokmi som si kúpila super čižmy. Tak neuveriteľne „In“, tak neuveriteľne dokonalé....až na jednu chybičku, keď v nich chodím – strašne trpím. Majú totiž 10cm opätok. Kde som nechala rozum, keď som ich kupovala?!