Som obyčajná žena-matka veľkej rodiny. Zoznam autorových rubrík: deti, viera, osobné príbehy, príbehy iných, socializmus, postrehy, Súkromné, Nezaradené
„Ahoj, prečo sedíš ako zmoknuté kura, čo sa stalo?" Pýtam sa kolegyni po príchode do práce. „Mám dnes hrozný deň... Keď ti poviem..." vraví smutne. No zbohom, dnes sa môžem rozlúčiť s každodennou dávkou humoru, ktorú si navzájom uštedrujeme už nejaký čas... Ale vždy to tak nebolo...
Všade naokolo „straší" nejaká kríza. Ale keď počujem pojem „kríza stredného veku", rozmýšľam, čo to môže byť a pre istotu sa opýtam detí, sú študovanejšie, možno mi to vysvetlia...
To, že má niekto na písacom stolíku v kancelárii fotku svojej rodiny alebo svojho dieťaťa, nie je až také nezvyčajné. Aj v mužskom kolektíve sa ich nájde dosť, tak ako v kanceláriách, kde upratujem. Keď vezmem do ruky takúto fotku a opýtam sa: „To je vaša dcérka? Je zlatá." Vtedy sa opýtanému rozžiaria oči, kútiky úst sa vytočia smerom nahor a s hrdosťou otca mi začne o nej rozprávať... Ale všimla som si aj niečo menej zvyčajné. Na jednej pracovnej nástenke má pán inžinier vyvesené dve detské kresby, podpísané kostrbatými písmenkami. Čo asi pre neho znamenajú?
Zoznámili sa v autobuse. Ona cestovala na internát, do školy a on za prácou... On si ju doberal a ona spočiatku nechápala jeho humor... Pochopila... Objavila v ňom skvelého človeka, s ktorým sa smejú už pol storočia.
Sedím vo vlaku a dívam sa z okna. Môj vlak stojí. Výhľad na pravej strane mi zastiera ďalší stojaci vlak. Zrazu sa svet začne hýbať. Pozriem vľavo, svet stojí... Čo je skutočnosť a čo ilúzia? Človek môže žiť v ilúzii aj celý život, ak nie je ochotný pozrieť sa na druhú stranu, ak nie je ochotný vidieť realitu.
„Mami, a prečo je to slnko tak nízko a prečo stále ide za nami?" „Hm, je ráno, slniečko len vychádza... na obed bude hore... A ono nejde za nami, ono stojí, len my sa hýbeme..." Trpezlivo vysvetľujem svojej 6-ročnej dcérke cestou do škôlky rozmýšľajúc, či je teraz ten správny čas hovoriť jej o zákonitostiach vesmíru...
„Tutú, tak sa pohni! Nie, zasa ženská za volantom..."poznáte to, milé kolegyne vodičky? Niektorí muži to otvorene pokladajú za katastrofu. Našťastie, mám väčšinou opačné skúsenosti, keď sa muži stavajú skôr do pozície ochrancu a toto na nich tak zbožňujem...
Tak to vám prezradím až na konci článku. Možno to pochopíte aj sami, keď si prečítate môj vianočný príbeh, ktorý sa stal pred 6 rokmi. Pamätám si to úplne presne, lebo v januári sa narodila moja najmladšia dcérka, čiže tie Vianoce sme prežívali v dvojnásobnom očakávaní. A predsa sa stalo niečo neočakávané.
Poznáte film „S piesňou okolo sveta" o rodinnej kapele, ktorá precestovala svet? Ak nie, určite si ho pozrite, stojí zato... Aj na Slovensku máme takúto rodinu. Jedná sa o 9 súrodencov vo veku 17 - 32 rokov a vystupujú pod názvom Súrodenci Jendruchovci . Spievajú a hrajú od roku 1994 piesne rôznych žánrov. Každý z nich ovláda hru minimálne na jednom hudobnom nástroji a v speve je tiež každý z nich superstar. Rozospievali nielen Slovensko a európske krajiny, ale aj Ameriku a Austráliu.
Aj vám sa to stáva, že si niečo naplánujete a potom BUM, niečo zmarí všetky plány. A tak sa pomaly zmierujete s novou situáciou, až kým vás niečo nevytočí a zrazu máte chuť urobiť niečo bláznivé... Takto som sa aj ja tešila na blogerské stretko, kým deti neochoreli. A tak som všetko zrušila a v návale povinností pomaly zabúdala...
„Počúvaj, čo sa mi včera stalo," hovorí mi kamarátka, „tak som sa včera rozčúlila v Kauflande, že som ešte cestou odtiaľ nadávala sama pre seba v aute." Mne to prišlo vtipné, tak som bola zvedavá, čo ju tak strašne vytočilo.
Ktorá reč sa učí najľahšie? No predsa materinská. Nikto z nás si už nepamätá, ako sa ju naučil... Ale povedzte, nie je úžasné, ako sa malé „nerozumné" dieťa naučí rozprávať za pomerne krátku dobu? Prečo je potom také ťažké neskôr si osvojiť cudzí jazyk?
„Bola všeobecne vzdelaná, priateľská a veľmi pracovitá. V duchovnej oblasti bola obor, z jej duchovnej sily som mohla čerpať ja i celé naše spoločenstvo. Jej reč bola vždy jasná. Hovorila, musíš robiť tak, aby ťa Boh rozumel, musíš mu povedať svoje áno. Povedz, že vo všetkom, vždy a všade, chcem plniť len a len tvoju vôľu." (Paula Cerovská)
Lujza Pindiaková sa narodila 14. 4. 1933 v Mantes la Jolie vo Francúzsku, lebo jej rodičia tam za prvej ČSR odišli za prácou. Ale celý život prežila v socialistickom Československu pod dozorom „priateľov" z ŠtB, ako ich sama volala. Jej jediným previnením bolo, že sa nestotožnila názorovo s vtedajším systémom a angažovala sa v tajnej cirkvi. Viackrát mala možnosť ostať v zahraničí, ale neurobila to, lebo chcela byť so svojimi ťažko skúšanými priateľmi. Režimu sa nebála, bola niekedy až príliš odvážna, že jej museli priatelia dohovárať. Ona na to mala jednoduchú odpoveď: „Veď hovorím len pravdu."
„Socializmus znamená pre dnešnú mládež len dlhé rady na banány." Hm, už neviem, kde som to počula, ale aj ja som si všimla, že mladí majú často skreslené predstavy o tom...
Ak sa dá roztiahnuť srdce, tak potom sa dá aj byt. A ako sa rozťahuje srdce? No predsa tak, že doň ukladáte stále nové osoby... Možno si niekto myslí, že srdce a teda aj láska, sa delí, ale je to inak. Ona sa násobí. Neveríte?
Vydávala sa neskoro. Neviem prečo, možno zmeškala nejaký vlak, alebo len hľadala toho pravého. Žeby ho našla? Podľa mňa nie...
Toto je fakt nelogické: Niekto sa topí a ja mu hodím návod na plávanie namiesto záchranného kolesa ... Ale v bežnom živote robíme presne takéto absurdnosti, viem to podľa seba...
Všimli ste si aj vy, že na výrobkoch sú veľmi často malými písmenkami napísané údaje, a vždy práve tie, ktoré potrebujete? Je to zrejme obchodný trik a reklamný ťah, alebo iba predpoklad, že všetci majú super zrak... Som si istá, že to druhé to nebude, pretože sa mi často v potravinách stáva, že ma staršia pani alebo pán poprosia, aby som im niečo prečítala...
Otázkou „Čo bolo dnes v škole?" alebo „Akú si dostal/a známku?" veľmi často vítam deti... Možno aj preto, že viem o ich písomke či skúške a chcem vedieť, ako im to dopadlo... Prirodzene... Ale ja, hoci každý deň skladám skúšku z materstva, nedostávam žiadne známky...
