Daniela Nemčoková
Vidieť Benátky...
Boli sme na dovolenke len 90 km od Benátok. Kto by odolal takémuto pokušeniu...
Som obyčajná žena-matka veľkej rodiny. Zoznam autorových rubrík: deti, viera, osobné príbehy, príbehy iných, socializmus, postrehy, Súkromné, Nezaradené
Boli sme na dovolenke len 90 km od Benátok. Kto by odolal takémuto pokušeniu...
Niekto chodí k moru aj každý rok a možno ho to už aj nudí...Niekto svoje prvé stretnutie s morom okomentuje: „ Nie je to nič také, že WOW, keď tam už si..." Nikdy predtým som nevidela more, a tak som sa rozhodla splniť si svoj dávny sen a zistiť, čo znamená MORE!
Kamarátka sa ma opýtala: „Aký máš názor na vzťahovú výchovu?" „A to je čo?" Keď mi dala krátke vysvetlenie, reagovala som takto: „To sa volá vzťahová výchova? Ja to tiež tak robím, ale nevedela som, že sa to tak volá..." Ja som si to nazvala „výchova srdcom".
„Ahoj, ocko, ako sa máš? Čo robíš?" „Dobre... Lúštim krížovky." „Mamička ti nechala nejaké peniaze... Nájdeš ich..." „Dobre, pozriem sa tam a ďakujem, že si zavolala!" Obyčajný telefonický rozhovor. Kto mohol v tej chvíli tušiť, že som bola posledná, čo som s ním hovorila...
Nasledovný príbeh je odpočutý, ale žiaľ skutočný a stal sa na nemenovanom jazere u nás na Slovensku počas tohto leta.
Muži majú svoje témy na diskusiu, ženy vraj vždy skončia pri pôrodoch. Niečo na tom bude, lebo je to prisilný zážitok, aby žena naň mohla zabudnúť... A hoci všetci dnes gratulujú k narodeninám jej dieťaťu, vlastne by si to zaslúžila ona...
Je to už pol roka, čo dostala moja dcéra ponuku na štúdium v zahraničí na jeden rok, ako o tom píšem v článku o zodpovednosti. Čo sa odvtedy zmenilo? Čím sme museli prejsť, aby sa konečne mohla začať baliť? Nič nie je také, ako to na prvý pohľad vyzerá... Niekedy sa môže zdať, že je ministerstvo pre obyčajného človeka príliš „ďaleko"...
Tichá dedinka lemovaná lesom z každej strany. Asi tri tisíc obyvateľov, ktorí sa navzájom poznajú. Nemusíte sa báť nechať topánky pred dverami alebo zamykať bicykel. Každý zdraví každého. Čo poviete susedke ráno na dolnom konci dediny, to sa večer dozviete na hornom konci. Pre mešťana, ako ja, dosť nezvyčajné...
Keď sa ma niekto opýta, prečo mám toľko detí, odpoviem žartom: „To mám aj za tých, čo nemôžu alebo nechcú mať deti."... No nikdy predtým som sa nezamýšľala nad tým, či sa dá cena dieťaťa vyjadriť peniazmi alebo majetkom. Až kým som neprišla na návštevu k jednym príbuzným, ktorí už roky túžili po dieťati...
Vždy ma šokujú rodičia, ktorí, hoci aj na celú ulicu, „bľačia" po deťoch a takto ich „vychovávajú"... Mama, upravená podľa módneho časopisu a nadáva dieťaťu ako v štvrtej cenovej... Dieťa vystrašene zíza a utiera si slzy... Na druhej strane stretávam rodičov, ktorí by si zaslúžili byť na titulke hneď vedľa celebrít... Alebo najlepšie - ešte pred nimi, lebo si vyslúžili môj obdiv a úctu...
Príbeh bordovej Lady sa začal vtedy, keď jej ružová predchodkyňa skončila v rukách zlodeja. Musel prekonať dva zámky, aby sa k nej dostal, ale žiadna ho neočarila tak, ako tá moja...
„Zajtra je Deň otcov. Deti, vymyslime niečo originálne, čo by ocka prekvapilo..." „Hm, ale čo? Mali by sme ho niekam uniesť..." Začali sa sypať nápady... A keďže chloroform nemáme, od násilného únosu sme upustili...
Rýchlo balím veci a medzitým dorábam domáce práce, lebo dnes ráno ideme (výnimočne všetci)navštíviť mužovu rodinu... Zdá sa, že mám pred sebou celkom nudný deň, až kým sa mi neprihodí jedna nepríjemnosť...
Prišla som domov uplakaná a ty si sa ma spýtal, čo sa stalo... Naša dcérka mala zlé krvné testy a ja som sa veľmi bála. Objal si ma a povedal si mi: „Neboj sa!" Sprevádzal si nás na ďalších vyšetreniach a ja som vedela, že čokoľvek sa stane, budeš pri mne... Dnes, keď už je to za nami a naše obavy sa ukázali ako neopodstatnené, vydýchli sme si... Ja som si však uvedomila, čo pre mňa znamenáš.
Dostala som tú prácu... Bolo tam osem žien a vybrali si práve mňa... Cítim sa dôležitá, veď budem riaditeľka... nateraz však iba s handrou a metlou, ale aj to je niečo... A tak sa po 22 rokoch „dovolenky" dostávam medzi ľudí... To som sa za tie roky napočúvala od „dovolenkujúcich" žien, ako im je dlho doma, že chcú ísť medzi ľudí do práce a tak... Že ako som to vydržala? Hm...
Rozhodla som sa urobiť niečo s tou mojou dlhoročnou migrénou... To som však ešte netušila, že hlava ma ešte len rozbolí, keď začnem chodiť „po doktoroch".
Family day alebo Deň rodiny, 16. máj, Bratislava, námestie SNP. Príďte podporiť rodiny! Tak nejako zneli heslá a upútavky, ktorým som nevedela odolať, a tak som sa rozhodla urobiť deťom malý výlet.
Starosti s mojou malou dcérkou a odpor k nemocnici som opisovala v inom článku. Život však prináša rôzne situácie a ja som opäť stála pred podobnou voľbou...
Kráčam po ulici v dave ľudských mravcov. Každý niekam smeruje... Niektorí majú spolupútnika, kráčajú s ním smejú sa... len ja som sama...
Najhlbší cit je nepochybne láska. O láske sa spieva v každej druhej pesničke. Už má aj svoj sviatok. Ale aký význam má pre človeka priateľstvo?