Pozerám sa na svet a nechávam sa inšpirovať. Zoznam autorových rubrík: Bratislava, Samospráva, Verejné priestory, Trendy v riadení a rozvoji, Pamiatky a interpretácia, Občianska participácia, Fotky, Reflexie, Pekné chvíle, Mobilita, Architektúra
Nikdy som nenašla odvahu pridať sa k demonštrantom v Tatrách; vlastným telom brániť stromy. Nevedela by som sa vydať ako mnohí streetworkeri večer do ulíc s kanistrom na použité injekčné striekačky. Nevládala by som sa pozerať na umierajúce deti či starých ľudí v hospici a držať ich za ruku, kým potichu odchádzajú...
Ešte nikdy sa mi nepísal článok tak ťažko. Tí, čo mali konať, nekonali, alebo konali neskoro. Tí, čo nemali konať, konali protiprávne.
Odchody, vlaky, cesty, hotely, návraty... Vidieť nových ľudí a nové miesta, spoznávať nové a nečakané chute. Poznať personál reštauračných vagónov smerujúcich na východ i na západ. Vychutnávať si ranné capuccino. Ale aj vstávať za tmy, pri posteli mať stále nevybalenú tašku a hodiny tráviť na cestách. Sledovať kino za oknom... Vracať sa, keď všetci spia...
Je taká fotka u Miška Poláčka, druhá odspodu: slnkom ožiarené okno, Budha a petrolejka. Človek to okno uvidí raz a začne rozmýšľať: kto za tým oknom žije? Aký je človek? Komu a čomu verí?
Ak sa chcete preniesť do obdobia spred tisíc rokov, ak máte málo času alebo malé deti, ktorým sa nechce veľmi šlapať, tak toto je výlet práve pre vás...
Začali sme likvidovať rôzne priestory. Hviezdoslavovo námestie v Bratislave protitankovými stĺpmi, oblečenými do mramoru a s kamuflážou Hviezdoslavových básni navrchu, námestia v Žiline a Košiciach auparkmi. Pôvabné industriálne pamiatky - Kablovku, Cvernovku - dusíme sťahujúcou sa slučkou, vedúcou k zbúraniu či prestavbám. Teraz je na rade bratislavské Podhradie, priestor s nánosmi histórie...
Ešte pred pár dňami som si myslela, že Bratislava má v tomto jasne navrch. Ale len dovtedy, kým som po pár mesiacoch nenavštívila Banskú Bystricu.
Dva dni za sebou sme stúpali na hrebeň Kremnických vrchov, aby sme hľadali zlato. Našli sme toho oveľa viac, napríklad runy, ktoré vraj môžu mať tri tisícročia...
Predstavte si sedemdesiate roky v USA, plné ideálov a päť detí s obrovským majetkom na pleciach - majetkom, ktorý treba obhospodarovať a platiť zaň dane. Čo možno spraviť vo chvíli, keď pred dverami čakajú vyberači daní a za plotom developeri, ochotní rozparcelovať každý kúsok z mnohohektárového pozemku na malé a ešte menšie časti?
Posledné týždne je tvojou obľúbenou hrou stáť v električke bez držania a udržiavať rovnováhu. Ešte si nespadol.
Ani som nevedela, že mamy s vozíkmi sú také dôležité. Keď som minulý týždeň volala mestskú políciu kvôli autám, blokujúcim chodník, dozvedela som sa, že keď medzerou medzi autom a domom prejde mamička s vozíkom, autá sa neodťahujú. Znamená to, že vozíčkári či mamy s kočíkom pre dvojičky nemajú asi šancu... Ale priznajme si, treba ich vôbec brať do úvahy? A potrebujeme vôbec nejakých vozíčkárov na uliciach? Alebo dokonca chodcov? Podstatné je, aby sme mali kde zaparkovať...
Volal sa Jacques Prevert a písal básne, výborné básne. Ona sa volala Eva Cassidy a neuveriteľne spievala; The Guardian ju nazval jedným z najlepších hlasov jej generácie. Zomrela, keď mala tridsaťtri.
Keď som sa v sobotu v Bratislave vynorila spoza rohu na Primaciálnom námestí, roztriasli ma zimoriavky. Nebolo to ranným mrazíkom, ale tým mnohohlavým davom, ktorý sa tu stretol, aby to všetkým ukázal.
Včera som sa nečakane stala svedkom detektívneho pátrania po niečom veľmi cennom.
Tešili sme sa. Neprežívali sme to, Samko je náš tretí prváčik.
Neviem, ako to vyzeralo na iných miestach a kde všade padal včera ľadovec, ale cestou z práce sa mi podarilo odfotiť pár vecí.
Takto to v Bratislave vyzerá s preferenciou hromadnej dopravy - o preferencii peších ani nehovorím....
