Katarina Pisutova
Ako som sa hlúpo do šoférovania hrabala...
Vodičák som si urobila ešte na strednej škole v rámci lacnej celotriednej akcie, potom som roky nejazdila, nakoľko nebolo na čom. Až takých 10 rokov neskôr moji rodičia upgradovali svojho tátoša a ponúkli mi 20ročnú škodovečku. Tak som absolvovala nejaké tie cvičné jazdy a potom poďho premávať po Bratislave so smrťou v očiach a štyridsiatkou na tachometri. Časom sa to ale nejako rozchodilo, prestala som permanentne brzdiť premávku, postupne som sa uvoľnila a zistila, že ma šoférovanie vlastne baví. A s prvými úspechmi prišlo aj radostné prvotné nadšenie a sebavedomie...

