Marek Piváček
Farmaceutická lobby v našej posteli
O sexe, živote a vymývaní mozgov.
https://www.facebook.com/pivacekblogRád píšem a rád stretávam inšpiratívnych ľudí, preto som okrem článkov začal robiť rozhovory, ktoré publikujem na mojom blogu. Mojím detským snom je vydať knihu. Zoznam autorových rubrík: Business Stories, Moji veľkí priatelia, Rozhovory, Spoločnosť a tak, Spolok sv. Vincenta de Paul -, Zamyslenia, Recenzie, Reality & stavby, Deti, mládež, tábory, Stalo sa..., Ľudia, kamaráti, Fotografie, Slovensko moje, Veď už ma nekop:-), Depresia, Súkromné, Nezaradené
Tak aj vetchý kmeť omladne o sto rokov! Tak to vyzeralo od štvrtka do nedele v Častej.
Nepíšem politicky ladené články, ale najnovšie zmienky o odškodnení klientov nebankových subjektov ma naozaj dostali.
Už dlhší čas sa snažím svojej manželke vysvetliť, aké bolo naše hlavné mesto sotva pred niekoľkými rokmi. V starom meste pokoj ako v galérii, na sídliskách šedivé panelové domy postavené v ére budovania socialistickej vlasti, rachotiace Ikarusy, v ktorých vám v zime primŕzali ruky o tyč – „všudy jenom mír a klid“.
Minulý týždeň som si kúpil spomínanú pollitrovku u nás v práci v automate. Po otvorení sa mi niečo nezdalo. Chuť napovedala a dátum spotreby to potvrdil. Coca-Cola po záruke. Nedalo mi to, preto som zavolal na číslo uvedené na automate. Pani na linke mi dala kontakt priamo na človeka, ktorý má na starosti dopĺňanie zásob v našej firme. Ten sa mi telefonicky ospravedlnil a sľúbil zjednať nápravu. Včera sa tak aj stalo - napriek tomu, že som nebol v práci, nechal mi novú fľašku. Kolegyňa, s ktorou hovoril, bola prekvapená jeho ústretovým správaním. Vďaka ľuďom, akým je spomínaný zamestnanec Coca-Coly, si firma vie udržať zákazníka. Pretože chyba sa môže stať, ide najmä o to, akú má skúsenosť zákazník pri kontakte s ľuďmi, ktorí budujú imidž.
Keď som prvý raz uvidel kratučký film Tatry mystérium od Paľa Barabáša, neveril som vlastným očiam. Tak toto sú naše Tatry!? Ten film som si pozrel ešte veľakrát – vždy v nemom úžase. A ako ich vidím ja?
Kontrasty. Sprevádzajú nás celým životom. Svet by bez nich nebol svetom. A predsa...
Prednedávnom sa začali v tlači objavovať prognózy o spľasnutí cenovej bubliny na trhu nehnuteľností. Reality boli pre mňa vždy niečím, čo ma fascinovalo. Nie ani tak z hľadiska kúpy a predaja, ale skôr vďaka čaru ich vlastnému. A ako je to s tými cenami?
Jak Buh miloval tenhle kraj, když takovou krásu mohl mu dát, tak spieva Honza Nedvěd vo svojej balade o Banskej Bystrici. Ja osobne by som si túto pieseň zanôtil veľakrát prechádzajúc Slovenskom, malebným fliačikom zeme, ktorý v sebe skrýva hlboké rokliny, morské plesá čisté ako drahokam i najmenšie veľhory na svete. Tu je zopár momentov minulého roka na pripomenutie tej krásy nevídanej.
Nikdy som si nemyslel, že toto budem musieť napísať, ale každý krčah má svoju hranicu. Tá moja práve pretiekla.
Akoby povedala legenda slovenskej politiky: „Veľmo ma srdco bolí!“... prečo?
Čo sa podľa vás vyvinie z 10-týždňového plodu, ak by nebolo prerušené (de facto ukončené) tehotenstvo?
Stavebný boom v hlavnom meste vidno na každom kroku. Obloha posiata ramenami žeriavov, ktorým padlo za obeť viacero historických štvrtí. Jednou z nich bola bratislavská Vydrica, ktorá musela ustúpiť pred „pýchou“ modernej doby – mostom SNP a ďalším rozvojom mesta. Možno aj preto mám vrodený odpor voči stavebnému rozmachu. Mizne to, čo nám bolo srdcu blízke. A aká bola história tohto tak trochu tajomného miesta?
Len tak z ničoho nič ma napadol taký malý “úlet” – list pre politikov, vec vždy aktuálna – všetko na M, načo viac slov, možno pochopia:-).
Od šiestich rokov chodievam pravidelne do Tatier, bol som hikovať v Alpách, ale Fatra je pre mňa niečím, nad čím neprestávam žasnúť. Moja srdcovka.
Na každého z času na čas príde kríza. Či už rodinná, spoločenská, spôsobená vekom, alebo jednoducho tým, čo robíme stále dookola – prácou. Preto ponúkam zoznam povolaní, ktoré zaručene môžem vykonávať a verím, že kríza tak skoro nehrozí.
Mladá žena, ktorá sprevádza ťažko chorých a umierajúcich. Koordinátorka Dobrovoľníckej skupiny Vŕba. So snahou o rozvoj a kvalitu dobrovoľníctva na Slovensku. Alžbeta Mračková.
(Osobné rozprávanie o depresii 4) Zobudil som sa a môj anjel sa musel znova obracať. Prežil som strastiplný útek z Angoly, 30 hodín múk a výčitiek, ktoré skončili blahodarným spánkom. Ráno sa však všetko začalo znova. Bol som doma, ale stále pred bránami života.
(Osobné rozprávanie o depresii 3) Vrátil som sa skoro. Hádam skorej ako som sa dokázal na niečo odhodlať... vlastne odhodlal som sa - na útek. Vraj často najlepšia obrana. Myslím, že v mojom prípade to platilo stopercentne.
Prvý z mojich rozhovorov. Juraj Drobný - spoluzakladateľ kresťanského vydavateľstva - Lux Communication. Šéf gospelového festivalu Verím Pane v Námestove. Kňaz profesionálne pracujúci s médiami.