Prvý pokus
Kvetina z hlavnej stanice
Na tom kúsku zeme pokrytej trávou, udupanou a zoschnutou, zbiera lúčne kvety.
Ak chcete zverejniť svoj text na tomto blogu, pošlite nám ho e-mailom vo worde na adresu matus.paculik(at)smeonline.sk. Nezabudnite na predmet PRVÝ POKUS.Výber textov je v právomoci redakcie, ktorá má právo zmeniť autorom navrhnutý titulok. Väčšinu článkov zverejňujeme, ale vyhradzujeme si právo ktorýkoľvek odmietnuť aj bez udania dôvodu, najmä ak sa autor nepodpíše celým menom.Vždy uveďte aj vašu poštovú adresu a telefónne číslo. Tieto dva údaje nezverejníme, ale musíme ich mať k dispozícii kvôli overeniu identity alebo pre prípad, že sa váš článok rozhodneme honorovať.Ak meno a priezvisko priamo v článku nechcete uviesť, prosíme, napíšte nám dôvod. Za istých dôležitých okolností tieto údaje nepublikujeme, redakcia ich však vždy musí poznať.Zaradenie textu zväčša trvá niekoľko dní. Na tomto blogu nezverejňujeme poéziu ani prózu. Zoznam autorových rubrík: Slovenské zdravotníctvo, Súkromné, Nezaradené
Na tom kúsku zeme pokrytej trávou, udupanou a zoschnutou, zbiera lúčne kvety.
Toto je hlas Večnosti. V nasledujúcich chvíľach Ťa vezmem so sebou do iného sveta - do sveta slova, svedomia, tajomstva a meditácie. Vypni televízor, MP3 a všetky svetlá, odhoď mobil a zhlboka sa nadýchni. Ešte raz. Výborne. A začni relaxovať. Hýb sa pomaly, pomalšie... až kým sa neprestaneš hýbať úplne. Ponechaj si iba svoj vnútorný zrak ako jediného ochrancu a sprievodcu.
David Fincher opäť nesklamal. Režisér, ktorý sa podpísal pod už známe a kultové snímky Sedem alebo Klub bitkárov nám znova naservíroval to, čo je pre popkornovú zábavu typické. Výborný príbeh, hustú atmosféru a to, čo je pre diváka to najlákavejšie, aktívny prístup. Film sa odohráva koncom šestdesiatych rokov minulého storočia( i keď nepriame dôkazy sú najdené aj začiatkom dekády) a plynule prechadzajú aj do sedemdesiatych rokov.
Nerád chodim do práce. Alebo do roboty. Vyberte si čo je vám bližšie. Mne ani jedno. Proste na miesta, kde si človek nekonečným opakovanim istej činnosti privyrába na živobytie. Tento odpor som na sebe začal badať až po mojom odchode za prácou na jeden ostrov.
Šot v Správach STV s názvom „Odpojenie nelegálnych satelitov ukázal, že redaktori, ktorí by mali mať o vysielaní signálu z ktorého žijú aspoň minimálne technické vedomosti, tomu čo robia vôbec nerozumejú.
Už je to takmer týždeň, čo som ťa nevidel. Nie je to prvý krát, za dobu čo sme boli spolu som si na to už celkom zvykol, pomaly som počítal dni a myslel na to, keď ťa znovu uvidím.
Cez víkend 18.5.-19.5.2007 sa uskutočnil v bratislavskom PKO druhý ročník medzinárodneho gitarového festivalu Guitarfest 2007.
Na dnešný deň pripadajú dve výročia, ktoré sa ma týkajú.. Jedno je veľmi smutné a to druhé, také, na ktoré nikdy nezabudnem...
Bratislava dňa 15.5.2007 o 6:38, cca 200m pred vjazdom na bratislavskú diaľnicu v Dúbravke smerom do centra. Autobus BA 936 PV doslova zblokoval v pravom jazdnom pruhu idúcu Škodu Felíciu (ŠPZ Felície zámerne neuvádzam). Udalosť mala tento sled:
Čítala som, že ak nemôžete zaspať prvých päť minút od ľahnutia si do postele, potom treba vstať a pokračovať v činnosti, ktorú ste ukončili, či nájsť si niečo nové.
Napriek skorej rannej hodine bolo v ovzduší cítiť rodiaci sa horúci deň. Snáď najhoršou nevyhnutnosťou sparného dňa je doprava. Už pri predstave preplnenej električky sa mi dvíhal prázdny žalúdok. „Bože, to zas bude zážitok...
Mám možnosť a chcem ju, ale prečo mi stále uteká? A takto je to zo všetkým! Škoda len, že to neviem, či nedokážem zmeniť. Je to kvôli mne alebo kvôli niekomu inému?
Nevedel som, že ženy si až tak úzkostlivo všímajú kam na ich telo dopadá môj zrak. Až ako starší som spozoroval , že po rýchlom ohodnotení pekne formovaného, pevného hrudníka kolegyne došlo k ľahkému sčervenaniu jej líc, ale usmievala sa, vediac, že s pohľadom poniže som bol nadmieru spokojný.
Od istého okamihu v živote hrám na basu. Od roku 2005. Bol som vždy v kapele gitaristom, no preto, že náš vtedajší basák nechcel, nevedel, nemohol (sám neviem, čo z toho najviac) hrať lepšie, povedal som si, že čo si neurobím sám, to nemám. Tak sme prišli o basáka a ja som si kúpil takú lacnú kópiu Fender. Bola fajn, hrala slušne, bola odolná a poslúžila solídne. Lenže raz sme hrali s kapelou v Dopleri a pri poslednej pesničke som ju rozflákal o pódium. A dohrala. Aspoň sme nemuseli pridávať, haha...
Mojej priateľke vytopilo izbu na internáte. Povedal som si: Fajn, stáva sa, ale... Zarazil ma postup ubytovacieho oddelenia, respektíve jej pani riaditeľky. Stalo sa to totiž okolo obeda. Moja priateľka bola v práci, jej spolubývajúce v škole.
Bolo to dávno,čo si nás brával na dlhé prechádzky k Váhu.Stále sa tam vraciam,poháňa ma tam spomienka na teba. Mám tam ,,svoje,, miesto, na ktoré chodím najradšej, taký malý ostrovček, navôkol vysoká zelená tráva, na vode plávajú lekná, za chrbtom sú tajomné stromy a som tam sama...s tebou...
Život v cudzine môže byť jednoduchý i zložitý, veselý i smutný. To závisí od vás aký si ho urobíte a akú stopu na vás zanechá.
Často sa nám stávajú veci neuveriteľné, nepochopiteľné a nezabudnuteľné. Často sú to veci, ktoré do seba zapadajú a človek nevie pochopiť ako sa mu to všetko stalo. Niekto tomu hovorí osud, iný obyčajná náhoda.
Dôvod, prečo som sa rozhodla napísať príspevok k tejto téme je celkom prozaický-nostalgia. Pozná ju mnoho z nás. Prichádza máj, čas teplých večerov, dlhých prechádzok a neopakovateľných momentov.
Už dlho si lámem hlavu nad jednou otázkou. „Písať či nepísať na blog? Možno si poviete, že odpoveď je veľmi jednoduchá. Poviete si, píš keď máš pocit, že máš čo svetu povedať a tvoje články budú čitateľné. Alebo nepíš keď nemáš čo a o čom.