Milan Removčík
Mokro na Trnkobraní.
Trnkobranie je tradičné bežkárske podujatie dolnokubínskych turistov cez vrch Kuzmínovo a Hrádok až do Komjatnej.

Trnkobranie je tradičné bežkárske podujatie dolnokubínskych turistov cez vrch Kuzmínovo a Hrádok až do Komjatnej.

Obec Vyšný Kubín poriada každoročne prechod na bežkách cez 5 chotárov. Tento rok však podujatie pre nedostatok snehu zrušili. Bola to škoda, pretože k akcii sa pripájali aj kubínski turisti a tí, keď niet snehu, idú pešo.

Z predvianočného zhonu mi zostal ešte jeden pekný „výzim“, ktorý som dokončil až po sviatkoch. Takže tu je.

Choč je pre mnohých kopcachtivých ľudí kopcom číslo jedna, hlavne pre dolnooravcov i tých z druhej strany. 44 ročná tradícia koncoročných výstupov dokáže prilákať tisíce ľudí, čo sa podarí máloktorému inému športu.

Uprostred turistickej sezóny bývajú v pláne tie väčšie kopce, no a na záver prídu na rad aj tie menšie. Práve takýmto je aj Kunovo, nachádzajúce sa na okraji hrebeňa Veľkého Choča.

Prosečné, so svojou nadmorskou výškou 1372 m, je pomerne málo navštevovaný kopec v Chočských vrchoch. Susedí s oveľa známejšou Prosieckou dolinou.

Tentoraz sa nejedná o líšku po rusky, ale o kopec, ktorý by podľa názvu mal byť lysý, no je zarastený ako starý traper Joe, na počesť ktorého sa tam koná každý rok výstup.

Jeseň je tu. V poslednú septembrovú nedeľu sa vydávam s kubínskymi turistami na cestu zo Zázrivej už v zimnej bunde.

Za čias starých furmanov každý hľadal najschodnejšiu cestu dolinami cez horské masívy, no ja som sa naopak vybral s kubínskymi turistami cestou najstrmšou, priamo cez najvyšší vrchol Oravy.

Prvý septembrový deň bol vždy spojený so začiatkom školského roka. No po zavedení štátneho sviatku je tento deň skôr spojený s otázkou, kam na výlet.

Keď som kedysi išiel na Sidorovo nad Vlkolínec, objavil sa v diaľke kopec, ktorý mal tvar pyramídy. Nevedel som čo to je, až neskôr, po niekoľkých rokoch pri túre nad Demänovskou dolinou mi došlo, že to bola Siná.

Je leto a mnoho ľudí sa vyberie do Turecka, ja som sa vybral do Tureckej. Je to obec pri Starých Horách, ležiaca medzi strmými svahmi Veľkej Fatry, známa padajúcimi lavínami, haluškami a krňačkovými pretekmi.

Mních, ťava, päť furmanov... to sú názvy skál vo Vrátnej doline. V tretiu júlovú sobotu sme sa vybrali zbojníckym chodníkom cez tieto skaly do doliny Obšívanka.

Na Slovensku sú stovky hradných kopcov, no ten najvyšší sa nachádza na Liptove a volá sa Sestrč. Vrchol je vo výške 1000 m. Podobne dolina pod ním je Sestrčská a vedie z Malatinej do Bukoviny.

Krásny letný deň, najkrajší a najospevovanejší kopec na Slovensku, rázovitá obec Zázrivá. To bola najlepšia kombinácia na turistiku v cyrilometodskú nedeľu.

Martinské hole pozná každý skôr zo zimnej lyžovačky, no nemenej pekne je tu aj v lete. Aj keď je to bližšie z Martina, my sa vydávame nahor z druhej strany pod vedením martinských turistov.

Kto si chce prejsť hrebeňovku Nízkych Tatier od juhu, najlepším východiskom je asi Korytnica. A práve odtiaľ sme sa vydali s kubínskymi turistami v poslednú májovú nedeľu.

V sobotu sa konal 6. ročník tradičného behu do Choča. Májové počasie býva často daždivé a inak to nebolo ani teraz. Takže som išiel ako divák s nádejou, že nebude pršať až tak veľa.

Pekné počasie tohto roku prilákalo na tradičný výstup na Šíp množstvo ľudí. Jedna skupina išla z Kraľovian, druhý dav zase od Žaškova. Mal som pocit, že v dedine nezostal nikto doma. K nim sa pridali ešte ďalší zo Stankovian aj s turistami z poľskej Limanovej. Počet si netrúfam odhadnúť, no chodníkmi skalnatého kopca prešlo v ten deň možno tisíc nôh.

Zima nás zaskočila ako cestárov a tak z jarného výstupu na Choč sa stal zimný. Dokonca aj snehu bolo viac ako v zime. Tento rok sme išli na tradičný „Výstup oslobodenia“ z Valaskej Dubovej, odtiaľ, kde zlapali Jánošíka. Teraz tu stojí už len jeho drevená podoba.