Zaujímam sa o život okolo nás, o ľudí, ktorí potrebujú pomoc a hľadajú cestu k láske, hľadajú zmysel života, lebo každý môže, a teda aj ja, malými skutkami zmeniť tento svet. Skúsenosti z parlamentu mi ukázali, že poslanci v parlamente neriešia problémy občanov tejto krajiny a svojimi populistickými rečami ukazujú len svoje ego. Preto máme novú spoluprácu, nový cieľ a nové riešenia v našom novo-založenom Inštitúte ochrany ústavných práv. Správy Vám budeme prinášať na facebooku a na mojom blogu. Zoznam autorových rubrík: Príbehy, Nezaradené
Pred voľbami do parlamentu som si aj ja prečítala, že politické strany majú vo svojich programoch odstrániť nezamestnanosť. Ale podarilo sa im to? Znovu je to bod číslo 1. Na problematiku nezamestnanosti sa treba pozrieť hlbšie. Nielen vytváraním pracovných miest. To nám ekonomiku nezlepší. Ako o tom píšem vo svojich článkoch, nikto si nedal otázku, prečo je tu nezamestnanosť?
Bol najvyšší čas, aby sme sa na Slovensku začali venovať násiliu na pracovisku. Občan potrebuje mať prácu. A samozrejme aj v práci dobré vzťahy. Je to najakútnejší problém občana. Preto naša snaha založiť na Slovensku Občianske združenie Práca a vzťahy bolo jediným východiskom postaviť sa proti zlu a proti útokom aj voči mojej osobe. Naše stanovy nám dávajú možnosť verejnosť informovať o porušovaní ľudských práv pri obchádzaní zákonov a zároveň chýbajúcich zákonoch na pracoviskách. Vie o nich každý. Majú a dopad na zdravie občanov a na ekonomickú situáciu krajiny.
Ak sa dnes prejdete po našom hlavnom meste, Vaše oči, či chcete, či nie, pútajú predvolebné reklamy, predvolebné heslá, a predvolebné sľuby. Hrôza ! Tu sa normálnemu človeku zastavuje dych. Jednoducho títo ľudia musia mať "hrošiu kožu". A ako zvykneme hovoriť, sú to "ľudia bez chrbtovej kosti". Ako pomohli obyčajnému človeku?
Idea právneho štátu znamená, že štát nemôže práva a slobody občanom dať vziať, pretože človek sa s ľudskými právami narodil. Možno ho vnímať ako súhrn suverenity štátu, nadradenosti ústavy a zákonov nad činnosťou štátu a všetkých komponentov v ňom sa nachádzajúcich (od občana cez politické inštitúcie, cirkvi, podniky) a zákonmi garantovaných rovných politických práv všetkých občanov bez rozdielu pohlavia, majetku, rasy, náboženstva a národnosti. Ako sa táto teória vykonáva v praxi?
Popularita podľa wikipédie označuje obľúbenosť osoby, filmu, auta alebo iného produktu. Je to viacvýznamový termín, ktorý predstavuje v politickom svete spôsob, ako sa zviditeľniť bez ideologického programu na základe reakcie na aktuálne spoločenské podnety. Čo je dnes populárne na slovenskom pracovisku? Na slovenskom pracovisku je dnes populárna neistota a obavy o svoje pracovné miesto, mobbing - hromadný, nekalý útok, bossing - nekalý útok nadriadeného, mobbing toils - sieť prenasledovania, a to všetko v medziach zákona.
"Našťastie hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti sú predovšetkým nezávislé osobnosti a nie strana, takže zvolení jednotlivci určite nebudú fungovať v jednote, ale každý sám a každý sa tak bude slobodne rozhodovať, ktoré organizovanejšie štruktúry podporí. Preto takých ako Matovič tam v súčasnej dobe treba viac, aby hlasnejšie poukazovali na všetky nedostatky, aby silní viac korigovali svoju moc." Konečne som zachytila slová chvály na adresu nezávislých osobností. Konečne si niekto všimol, že podstatou rozhodovania nie je prikyvovanie politických hláv, ale riadny a rozvážny postoj k problémom tejto krajiny.
"Takmer 4-tisíc nových pracovných miest pre opatrovateľov, tisícka pre školských asistentov, či ďalších vyše 3-tisíc nových miest (či 5 tisíc?) v regiónoch s najvyššou nezamestnanosťou. Spolu zhruba 13-tisíc nových pracovných miest chce vytvoriť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR osvedčenými, zmysluplnými projektmi zamestnanosti."
Na pozvanie nášho českého partnera "Občanské sdružení Práca a vztahy" sme sa v decembri minulého roka zúčastnili prvého stretnutia výmeny skúseností interpersonálnych vzťahov na pracovisku venované spomienke na pozoruhodnú osobnosť európskej vedy, Dr. Heinza Leymanna (švédsky občan nemeckého pôvodu), ktorý má veľkú zásluhu na tom , že dnes v kultúrnej a civilizovanej spoločnosti môžeme hodnotiť kvalitu interpersonálnych vzťahov na pracovisku. Jeho štúdiá a poznatky nás privádzajú k tomu, aká deštrukčná a neekonomická môže byť tzv. "vzťahová" patológia v práci, ku ktorej v súčasnosti priraďujeme mobbing, bossing, šikanovanie, bullying a staffing.
Pred každými voľbami sme zhodnotili programy politických strán a aký bude mať ten - ktorý prínos pre nás, pre občanov. Mohli sme len pozorovať, ako sa politika postupne dostávala a dostala do rúk politických strán a stala sa bojom politických názorov. Stratila na svojom poslaní. Zostali sme skeptickí. Vývoj šiel ďalej. A ani naša rezignácia nezabránila tomu, že tento vývoj nám občanom priniesol sklamanie. Všetci potrebujeme zmenu k smerom k lepšiemu. Uvedomujem si, že hlavne pri ochrane základných ľudských práv a slobôd potrebujeme nastúpiť novú cestu v ústrety občanom.
Po relácii v rádiu Lumen sa obrátili niektorí občania Slovenska na mňa o právnu pomoc. Iní zase reagovali odvážne a uviedli svoje skúsenosti ako obete násilia na pracovisku. V mojom boji za spravodlivosťou som sa ocitla v rovnakých podmienkach ako pred dvanástimi rokmi na úrade práce. Zlepšila sa spravodlivosť od tohto obdobia? Zvýšila sa kompetencia úradov práce v ústrety občanovi? Zlepšil sa prístup štátneho úradu voči občanovi? Na to si môže každý odpovedať sám.
Chcem vysloviť vďaku jedinému rádiu na Slovensku, rádiu Lumen, za veľku odvahu a statočnosť, že som mohla v dnešnej relácii poukázať na nedostatky v našej spoločnosti, a to, ako sa na našom Slovensku už 22 rokov vytláčajú statoční a pracovití zamestnanci z pracoviska. Dôkazom toho, že nikto sa nevenuje problémom jednoduchých občanov je ich obrovské percento nezamestnanosti a veľké množstvo práceneschopných. Ak ma niekto počúval, ospravedlňujem sa za úvod, mala som veľké množstvo poznatkov a skúseností, a len hodinka vysielania s hudbou bola veľmi málo na to, aby som obetiam násilia na pracovisku vysvetlila svoju cestu, ktorú som na Slovensku začala.
„Aké mám šance podľa zákona vymáhať prémie vo výške viac ako 99 000 eur za posledné štyri roky môjho šikanovania? Vždy som žiadala zdôvodnenie, nikdy mi ho nedali. Aj keď sú prémie nenárokovateľné, môžem tie peniaze vymáhať? Predvčerom som ešte dostala novú výplatnú pásku - opäť s nulovými prémiami. Každú úlohu som im spracovala a oni sa s ňou prezentovali vonku na konferenciách. Ja som na žiadnu konferenciu nemohla ísť.
Úradom práce chýba 40 milionov eur pre nezamestnaných.Veľká novela zákona sa nerealizovala a malá novela, ktorá mala preniesť financovanie viac na Európsky sociálny fond, napokon na vláde ani nebola prerokovaná,“ povedal Mihál. Tzv. malá novela zákona o službách zamestnanosti mala podľa neho obmedziť niektoré neefektívne príspevky pre nezamestnaných a tak uvoľniť prostriedky na „zmysluplnejšie nástroje aktívnej politiky trhu práce“. Nová vláda by podľa Mihála mala v záujme úspory finančných prostriedkov zmeny v zákone o službách zamestnanosti „urýchlene prijať“.
Dnes sa mi okrem pani Zuzany ozval aj pán Viktor. Aké je jeho pracovisko? Tiež mal nadriadeného, ktorý ho jedného dňa „pritlačil“ k výpovedi. Ale na rozdiel od Zuzany na jeho pracovisko prišli médiá. A prečo? Tu ich bolo viac. Prepúšťali zamestnancov Ústavu pamäti národa a to je už iná správa. A ako to dopadlo?
Milá Zuzana, ako som sľubila, odpovedám. Mobbing a bossing nie je špecialitou Slovenskej republiky, šíri sa po celom svete. Nie je špecialitou posledných dní, či posledného roka. Ale v posledných rokoch je jeho obrovský výskyt zapríčinený bojom o miesto, strachom o miesto, keďže pracovné podmienky pre zamestnancov stagnujú alebo sa postupne zhoršujú, a to v konečnom dôsledku zväčša vedie k jeho vyhodeniu alebo rezignácii. Pre veľa obetí sa ukončenie pracovného pomeru stáva posledným krokom k deštrukcii, nasleduje neschopnosť nájsť si nové zamestnanie a uplatniť sa.
Podľa reakcií, ktoré mi prichádzajú, som zvážila, že je čas zverejniť svoj program pre Vás slušných občanov. Pôvodne som chcela v ňom navrhnúť novú funkciu ombudsmana pre násilie na pracoviskách, ale keď som si uvedomila že ombudsman nemá nuijakú výkonnú moc, tak som sa rozhodla presadzovať úlohu prokuratúry v rámci dozoru nad zákonnosťou. A úlohu ombudsmana prevezmem ja v zmysle zbierania informácií o rozšírenosti a o formách tohto javu na Slovensku. Všetky otázky od občanov čo ste mi poslali a pošlete na túto tému archivujem aj s mojou právnou radou.
Denne sa okolo nás stávajú prípady, kedy niektoré z práv sú našim priateľom, známym, spoluobčanom odopierané. Alebo sa porušujú v krajinách, ktoré sú nám blízke, či viac vzdialené. Mali by sme sa o tieto otázky zaujímať? Určite áno. Ak sa niekomu v ľudských právach podarilo presadiť, bolo to tým, že sa zapája do verejných aktivít. A to nemusí byť len revolúciou, či štátnym prevratom. Aj my môžeme malými aktivitami prispieť k tomu, aby sme pomohli dobrej veci.
Je tomu už viac ako desať rokov, čo prišiel na úrad práce muž v stredných rokoch a chcel právnu radu. "Zamestnávateľ bol môj veľmi dobrý kamarát a teraz mi dal výpoveď. Chce si zamestnať iného kamaráta." Včera oslovila naše OZ Práca a vzťahy akási žena: "Pracujem u terajšieho zamestnávateľa od skončenia vysokej školy. Vždy sme spolu dobre vychádzali. Ale v posledných dvoch rokoch mi sústavne dáva porušenie pracovnej disciplíny a keď sa ozvem, tak mi povie, že ak neodídem, bude mi dávať nesplnené úlohy. Nedávno bol u nás na stáži syn riaditeľa a viem, že preto mňa chcú vytlačiť, aby ho prijali."
Čo je dnes nové? Na Slovensku pokračuje manipulácia človeka s druhým človekom v práci, stále sa stupňuje arogantné správanie vedúcich voči zamestnancom, pácha sa násilie. Médiá sa venujú politikom, zavádzajú ľudí "slovnými hračkami", pretekajú sa v nezáživných a umelých informáciách. Ale o tom, ako tu ľudia žijú, ako sa štvú na pracoviskách, ako sa pácha násilie, nenachádzam ani slovko.
„Situácia v Ústave pamäti národa je taká zlá, aká v živote nebola. Niektorí proti sebe intrigujú, iní sa vyhrážajú, aby sa do toho nestarali, ľudia sa boja stretávať s prepúšťanými,“ hovorí podpredseda rady Ján Ondriaš.„Som presvedčený, že výpovede boli dané protiprávne a mali by sa anulovať,“ vraví. Navrhnúť chce aj zmenu rozpočtu ústavu, aby chýbajúce peniaze na mzdy išli z kapitoly na nákupy.Ak by aj rada zrušenie výpovedí schválila, Petranský jej rozhodnutie zrejme neprijme. „Správna rada nemá právomoc rozhodovať o pracovnoprávnych záležitostiach,“ tvrdí. Tie sú podľa neho výlučne v jeho právomoci.
