Zaujímam sa o život okolo nás, o ľudí, ktorí potrebujú pomoc a hľadajú cestu k láske, hľadajú zmysel života, lebo každý môže, a teda aj ja, malými skutkami zmeniť tento svet. Skúsenosti z parlamentu mi ukázali, že poslanci v parlamente neriešia problémy občanov tejto krajiny a svojimi populistickými rečami ukazujú len svoje ego. Preto máme novú spoluprácu, nový cieľ a nové riešenia v našom novo-založenom Inštitúte ochrany ústavných práv. Správy Vám budeme prinášať na facebooku a na mojom blogu. Zoznam autorových rubrík: Príbehy, Nezaradené
Jednou z posledných možností pre našich občanov, ktorú upravuje Zákonník práce, zostáva, aby svoje pracovnoprávne nároky uplatnili na nezávislom a nestrannom súde. Táto veta rezonuje v ušiach našich občanov už dlhé roky. Je súd, resp. sú súdy nezávislé a nestranné? Poďme na súd. Čo nás tam čaká???
Skôr, ako sa budem venovať informáciám o chystanej konferencii v parlamente, popíšem Vám moje ďalšie skúsenosti v politike. Niet divu, že sklamanie prináša poznanie, ako sa v našej krajine dokážu podávať informácie občanom v snahe získať si ich dôveru pred voľbami. O to viac, keď „staronoví“ kandidáti im sľubujú vytvorenie pracovných miest, podporu rodinnej politiky,či ochranu seniorov a pod. Ako to chcú zabezpečiť, to občanovi, voličovi nenapíšu. Len "vydierajú" v snahe získať hlasy a po voľbách Vám ukážem, čo dokážem.
V evidencii nášho Občianskeho združenia Práca a vzťahy zhromažďujeme množstvo poznatkov z jednotlivých pojednávaní v právnej veci narušených vzťahov na pracovisku na tom, ktorom súde. Akoby sa roztrhlo vreco s problémami občanov, ktorí prichádzajú denne a žiadajú o pomoc aj prostredníctvom právneho zastupovania. Je mi jasné, že túto hnilobu spoločnosti nie je možné zlikvidovať zo dňa na deň. Ale napriek tomu sa mi krok za krokom naskytá možnosť posúvať sa dopredu. Pomáhame odhaľovať nedostatky a poukazujeme na ich riešenie.
V piatkovej relácii ÚV hovor v rádiu Lumen som poukázala na slabé vymáhanie práva na našich súdoch. www.lumen.sk/live-detail.php?id=16 A tiež na to, aké sú nedostatky právneho posúdenia procesných chýb zo strany sudcov, aké finančné pokrytie je uplatnené pre lukratívnych advokátov, ktorých si najíma zamestnávateľ a peniaze na nich idú často zo štátneho rozpočtu.
Je mi cťou, že v tejto krajine existuje rádio, ktoré chce byť blízko k občanom, k ich problémom a k ich riešeniu. Preto ďakujem pani redaktorke Štefánii Štefánikovej - Kačalkovej z kresťanského rádia Lumen, ktorá ma pozvala dňa 27. 09. 2013 so začiatkom o 20, 30 hod už druhýkrát vystúpiť v relácii ÚV hovor, aby som poskytla pre občanov nové informácie o probléme mobbing, bossing. Tu len zopár informácií.
Dňa 18. septembra 2013 sa konala mimoriadna schôdza Národnej rady Slovenskej republiky. Vznikla z iniciatívy opozičných strán, ktoré predložili návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Róbertovi Ficovi. Len malý pohľad do zákulisia.
Dnes som sa chcela venovať ďalšiemu prípadu obete mobbingu, ale po včerajšej rozprave v parlamente len malý postreh. Ako sa vlastne robila a robí politika nášho štátu? Politici, ktorí tu majú bohaté skúsenosti, nám predvádzajú smutné divadlo. Aj posledná - mimoriadna schôdza parlamentu, kde bol predložený návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Róbertovi Ficovi, ukázala v plnej nahote akúsi politickú frašku, ktorá skončila bitkou pánov poslancov. Ako v slovenskom filme - bez riadnej bitky sa to už nikde nezaobíde?
Posledné minúty piatkového rokovania v parlamente prebiehala rozprava k Fígeľovmu zákonu, ktorý má ochraňovať oznamovateľa korupcie. Takéto zákony pripravil už Lipšic a chystá ho aj vláda (www.korupcia.sk). Hovoriť o tom, že Slovensko je plné korupcie, je už pre našich občanov veľmi dobre známe. Písať o tom, že je politika špinavá, je tiež pre našich občanov veľmi dobre známe. Písať o tom, že parlament prijíma zákony, ktoré neposkytujú pre občana žiadnu ochranu, to už naši občania tiež veľmi dobre vedia.
Počas uplynulého týždňa začalo rokovanie parlamentu, kde som ako členka Zahraničného výboru navrhla vyjadriť nesúhlas s prenasledovaním kresťanov na Blízkom východe a tiež požiadala ministra zahraničných vecí, aby predniesol v parlamente, aké možnosti má Slovenská republika pomôcť prenasledovaným v týchto krajinách, samozrejme mimo vojenské možnosti, a to vychádzajúc z právneho postavenia Slovenskej republiky ako členského štátu EU, NATO a bez ohľadu na obidve členstvá. Ale parlament môj návrh nepodporil.
Náš boj za ochranu ľudskej dôstojnosti na pracoviskách, ktorý sme začali dňa 17. novembra 2011 ako Občianske združenie Práca a vzťahy, má konečne aj odozvu u novinárov. Dali nám priestor. Hľadali sme a hľadáme odvážnych a statočných občanov, ktorí by nám pomohli zviditeľniť zlo v tejto krajine.
Správy o násilí na pracovisku, ktoré mi denne prichádzajú, svedčia o nevypovedanom probléme našej krajiny. A tiež o tom, že sme dosiaľ nedokázali nájsť spôsob, ako si vybudovať slušnú a prospešnú krajinu. Ľudia sú často na pracoviskách vystavení aj telesnému trestu. Prečo však o týchto zverstvách svojich zamestnávateľov mlčia?
Psychický teror na pracovisku spôsobuje veľkú zaťaž na náš organizmus. Nikto nevie, komu sa môže na pracovisku so svojím problémom ponižovania, zneužívania a sabotovania práce zdôveriť. Mlčí. Časté vyhrážky mobéra mu pomaly spôsobujú zlý zdravotný stav a ide k lekárovi. A zrazu sa ocitne medzi práceneschopnými.
Košický Korzár priniesol správu: Bývalý učiteľ z Obchodnej akadémie Polárna v Košiciach Oto Žarnay je jedným zo 113 prepustených učiteľov. Ale z obsahu článku nie je možné zistiť príčinu, resp. dôvod prepustenia.
Začiatkom 21. storočia sledujeme ako sa pozornosť odborárov, politikov, výskumných stredísk, ale aj občianskych aktivistov, stále širšie a hlbšie koncentruje na ľudské práva.
Prázdniny sa posunuli do druhého mesiaca. Na školách sa využíva čas voľna na čistenie, maľovanie, či rôzne opravárenské činnosti. Kto však vie, aké bolo skončenie školského roku pre učiteľov? Mnohí z nich boli na konci školského roka vystavení vyvrcholeniu ponižovania, sabotovania, či zneužívania svojej dlhoročnej práce učiteľa, a to priamo pred svojimi študentmi.
Vládnuť spoločnosti môže teoreticky ktorýkoľvek kandidát na poslanca, keď je schopný získať hlasy väčšiny ľudí, ktorí majú voličské právo. Súčasná demokracia na Slovensku má hlboko zakorenený svoj cieľ, a tým je získať moc. A tak, pri obzretí sa na roky minulé nám neunikne, ako sa všade táto moc šírila a ako sa hľadali možnosti, kde by sme mohli s mocou ovládnuť väčšinu ľudí. A hlavne pomocou zákonov.
Problematika násilia na pracovisku, kde dochádza k narušeným pracovným vzťahom, k ponižovaniu ľudskej dôstojnosti sa v mojom volebnom programe dostáva do ďalšieho štádia.
Choďte už do kelu so zákonmi. Zákonov máme toľko, že nimi môžeme podkurovať. To, čo nám chýba je slušnosť, morálka a zdravý ľudský rozum. Chýba spolupatričnosť, spolupráca a úcta. Nie zákony, ale ľudia tvoria spoločnosť.
Súčasná legislatíva žiadnym spôsobom neupravuje monitoring a nerieši násilie v pracovnoprávnych vzťahoch, ani násilie v domácnostiach. Počet sťažností pribúda. Súčasná legislatíva umožňuje zamestnávateľom prenasledovať zamestnancov a zároveň neposkytuje ochranu zamestnanca pred svojvoľným konaním zamestnávateľa. Práva členov domácností sú stále častejšie porušované, tiež pribúdajú sťažnosti na nevyriešené únosy detí.
Tento týždeň prebiehali u nás voľby ombudsmana pre mobbingových pacientov. Mali sme troch kandidátov. Dvoch mužov a jednu ženu. Pacient, ktorý je mobbovaný potrebuje pravidelnú ochranu.....Kde sa táto akcia konala? Dobrá otázka. Tieto informácie mi poslala kolegynka bojovníčka proti mobbingu v Rakúsku Eva Pichler.
