Zaujímam sa o život okolo nás, o ľudí, ktorí potrebujú pomoc a hľadajú cestu k láske, hľadajú zmysel života, lebo každý môže, a teda aj ja, malými skutkami zmeniť tento svet. Skúsenosti z parlamentu mi ukázali, že poslanci v parlamente neriešia problémy občanov tejto krajiny a svojimi populistickými rečami ukazujú len svoje ego. Preto máme novú spoluprácu, nový cieľ a nové riešenia v našom novo-založenom Inštitúte ochrany ústavných práv. Správy Vám budeme prinášať na facebooku a na mojom blogu. Zoznam autorových rubrík: Príbehy, Nezaradené
Dňa 14. júna 2013 sa v Bratislave konala konferencia o mobbingu a bossingu, na ktorú, ako prvú v histórii Slovenska, som prijala pozvanie. Oceňujem, že práve pedagógovia si zriadili Nové školské odbory v mene, ktorých sa o jej zorganizovanie pričinili najmä PaedDr. Ľudovít Sebelédi a Mgr. Mário Micenko.
Pri nedávnom rozhovore s manželkou pána prezidenta sme prešli aj k otázkam násilia na pracovisku. Prečo je v našom štáte toľko násilia a bezprávia? Nemôžem tomu uveriť, povedala manželka pána prezidenta, veď aj ja som bola podnikateľka, nie je možné, aby si šéf manažér vytlačil dobrého a pracovitého zamestnanca, ktorý je prínosom pre firmu. A dobrého učiteľa, ktorého študenti milujú??? To nie je možnééééé.
"Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky nemôže vytvárať štatistiky ľudí bez práce podľa rasy alebo národnosti.... Nezamestnanosť by podľa Róberta Fica mohla v lete klesnúť pod 14 percent.“ správy z posledného týždňa pre našich občanov. Kto tomu už uverí?
Aj v uplynulom týždni bolo náplňou práce poslancov v parlamente prijímať nové a nové zákony. Komu to vyhovuje? Prečo nám poslanci v parlamente predkladajú nové a nové zákony? Pripomína mi to súťaž ako nejaká brigáda socialistickej práce za čias socializmu.
Dňa 24. mája 2013 som v parlamente vystúpila ku Správe o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie, aby som doplnila niekoľko závažných argumentov získaných z praxe pri sledovaní trhu práce.
Dnešné elegantné vystúpenie poslankyne Evy Horváthovej v rokovacej sále parlamentu mi pripomenulo otázku, aká je príčina, že počas posledných 23 rokov nenastali v participácii žien vo vrcholovej politike žiadne zmeny.
Vo svojej súčasnej pozícii stále viac empatizujem s ľuďmi, ktorí potrebujú pomoc i s tými, ktorých tento štát priviedol na okraj spoločnosti. A to viac, ako sa odo mňa v práci poslankyne žiada. Ale ako sa povzniesť nad vyčerpanosťou zamestnancov, ktorým mobér berie prácu?
zavedenie antimobbingového zákona? Najskôr uvediem nasledovnú správu zo slovenských médií: Vláda je podľa premiéra Róberta Fica aj naďalej pripravená bojovať o každé pracovné miesto a využívať chce na to aj také stimuly, ktoré napríklad udržali americký U.S. Steel v Košiciach či pritiahli nemecký Continental do Púchova.
nezamestnanosti nevyrieši? Predovšetkým ďakujem za zaujímavú otázku. Začnem históriou našej nezamestnanosti po roku 1989. I keď moje skúsenosti s nezamestnanosťou začali rokom 1997, keď som bola evidovaná na úrade práce a prichádzala som si hľadať prácu. Rovnako prichádzajú aj dnes nezamestnaní na úrad práce a dobrovoľne sa evidujú a hľadajú prácu. Rovnako aj dnes sa ich nikto nepýta na príčinu skončenia pracovného pomeru. Rovnako im nikto neporadí, či skončenie pracovného pomeru bolo podľa zákona. Nikto to na úrade práce nemá v kompetencii evidovať a už vôbec to nemá v kompetencii kontrolovať.
Dňa 16. apríla 2013 sa konala mimoriadna schôdza Národnej rady Slovenskej republiky. Vznikla za iniciatívy poslancov opozičných politických strán, ktoré chceli vyvolať rozpravu o probléme, ktorý na Slovensku riešia 23 rokov, a to je nezamestnanosť. Ešte pred začiatkom mimoriadnej schôdze média, ktoré „pobehujú“ po parlamente informovali občanov, aká je téma nezamestnanosti, ktorej sa idú poslanci venovať, dôležitá a aktuálna.
Dňa 10. apríla 2013 sa pozornosť a záujem politikov na pôde parlamentu obrátil na prijatie skupiny poslancov Petičného výboru Nemeckého spolkového snemu predsedom a členmi Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnilo v rámci pracovnej cesty na Slovensko, počas ktorej sa stretli aj s ombudsmankou p. Dubovcovou.
Dôvera v politikov je na Slovensku takmer najnižšia na svete. V rebríčku Svetového ekonomického fóra skončilo Slovensko na 136. mieste zo 144 krajín. Z európskych krajín sa do prvej desiatky dostali Nórsko, Švédsko, Luxembursko a Holandsko. Slovensko sa nachádza na deviatom mieste od konca rebríčka za roky 2011/12, ešte horší výsledok dosiahla Česká repulika a veľmi vysokú nedôveru v politikov zaznamenali aj v Maďarsku.
Už v minulom blogu som písala o našom bezprávnom štáte, o tom, komu tento nastavený systém vyhovuje. Kto z politikov bol a je ľuďom blízko? Pozrime sa na to zmysluplnejšie. Byť k ľuďom blízko, znamená snažiť sa o zlepšenie sveta okolo nás. Je to náročná práca, ktorá si vyžaduje aktívne úsilie robiť na sebe samom.
"Ak si zoberiem konkrétneho človeka, ktorý sa dostane do vážneho právneho problému a má záujem si tento vážny právny problém presadiť, tak sa dostáva do obrovských ťažkostí. Ak porovnáme tie ťažkosti s inými krajinami, tak musím povedať, že Slovensko nie je štandardný právny štát," vyhlásil Robert Fico v roku 2006.
Počas uplynulého týždňa prebiehala hodina otázok, na ktorej mi pán minister práce a sociálnych vecí SR odpovedal, na moju otázku, kedy sa bude realizovať posilnenie úradov práce novými pracovníkmi, a to koncom prvého polroku a pôjde o cca 2000 nových pracovných miest s pokrytím na celé územie Slovenska.
Milé poslankyne a poslanci Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, týmto Vám chcem zagratulovať k prvému výročiu práce poslancov a je mi cťou pripomenúť, že od 10. marca 2012 mám oficiálne schválený program občanmi Slovenskej republiky, ktorý už t. č. riešim na medzinárodnej úrovni, lebo cesta k legislatívnej úprave antimobbingového zákona sa musí zviditeľňovať zdola nahor, nakoľko sme si za 23 rokov vytvorili na Slovensku „prehnitú spoločnosť“.
Gratulujem Vám, vážení kolegovia z krajín Európskej únie, konečne sme na stránkach http://leymannspirit.eu/?page_id=872, zaviedli medzinárodnú diskusiu o obetiach mobbingu, ktoré sú postihované zo strany svojich nadriadených. Cením si Vaše aktivity a pripájam sa aj ja za našich slovenských občanov na pomoc trpiacim, ktorí sú zneužívaní zo strany svojich nadriadených. Cieľom týchto diskusií budú kultivované medziľudské vzťahy na pracovisku a tzv. vzťahová patológia (šikanovanie, mobbing, bossing.)
Posledné správy o nezamestnanosti priniesli rapídny vzostup až na 14, 5 %, čo predstavuje druhú najvyššiu úroveň v eurozóne a piatu najvyššiu v celej Európskej únii. Zamestnanosť vekovej skupiny 20 až 64 rokov na Slovensku je na úrovni 66, 4 %. Ako členská krajina Európskej únie nemáme byť na čo hrdí.
Nikdy neprestanem robiť niečo, o čom viem, že je to dobré, aj keby sa mi postavilo do cesty mnoho ťažkých prekážok. (sv. Don Bosco) Konečne dobrá správa. Mobbing sa dnes zapísal do histórie spravodajstva na TA3. A to všetko vďaka našim aktivistkám - učiteľkam. Vďaka Vám za Vašu odvahu a statočnosť.
Účelom a cieľom nášho zákona je, aby sa prijali primerané opatrenia a metódy proti systematickému obťažovaniu zamestnancov, ktoré porušuje ľudskú dôstojnosť a vytvára ponižujúce, zneucťujúce, zastrašujúce , urážlivé a nepriateľské prostredie na pracovisku. Predmetom tohto zákona sú zamestnanci. Každý zamestnanec musí mať pred začatím pracovného pomeru kópiu tohto zákona.
