Blázon. Miluje silné preso s mliekom, Piknik a leto. Neznáša zlých a zákerných ľudí, násilie a cviklu. Doraziť ho vedia najmä dôchodcovia v Tescu a pubertálne pipky v kine. Pracuje a študuje. Teda, snaží sa študovať. Jeho konanie sa nedá predvídať. Cez víkend s ním chcete ísť na pivo, on medzičasom zdrhne do Budapešti, Prahy alebo Kokavy nad Rimavicou. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
O tom, ako sa sám Pán Najvyšší zo SAD Liptovský Mikuláš ocitol na Orave. Úbožiak, sám a nečakane sa bez akejkoľvek podpory, či už fyzickej alebo psychickej, ocitol v diere, pre ktorú, a možno o tom ani nevedel, podpisoval grafikony autobusových spojení.
Si vo mne celá uväznená. Alebo ja v tebe? Ťažko povedať. Niekto si predstaví to, čo muža robí mužom, natlačené niekde v tom, čo ženu robí ženou... Ale tak to nie je...
Keď cítim, že prichádzaš, tvoja vôňa vdýchne do mňa život. Jediným dotykom strhneš zo mňa šaty. Vyzliekaš ma postupne a vieš, že ja to môžem. Usmievam sa na teba. Sme ako milenci, ktorí boli odlúčení a som si istý, že tá, s ktorou spávam momentálne, pomaly odchádza.
Život človeka zaveje rôznymi smermi. Ak sa uberajú v rámci horizontálnej roviny, dalo by sa povedať, že o nič nejde. Ak však s vami život mece vertikálne a raz ste dolu, ešte nižšie, a potom zase trochu vyššie, to už je o niečom inom. Šťastní sú tí, ktorí majú okolo seba priateľov, pre ktorých nie je prioritné to, v akej polohe sa momentálne nachádzate. Taký druh priateľov sa však dá označiť za „ohrozený“.
To bol zase nápad, pomyslel si Sebastian, keď už piatu hodinu sedel v druhom rade ekonomickej triedy transatlantického letu. Unikať komerčným európskym Vianociam a resetovať si hlavu na druhom konci sveta sa ešte pred pol dňom javil byť skvelý nápad. Nekonečnosť frankfurtského letiska, odutý letuš a štyri uškriekané detiská v prvom rade ho však vyčerpali natoľko, že začal pochybovať o svojom „zdravom“ rozume.
Prišiel som domov z Trenčína. Zodratý som ako schody do krčmy, drieme sa mi ako koňovi pred poštou a esemeska z Tatra banky na mňa vyskočí ako pero z divána. Áno, viem, miliónkrát som sa ti zaprisahával, že si tú banku zmením. Ale ty ma poznáš, ty predsa vieš, že sa mi to riešiť jednoducho nechce.
Jano je biznismen. Zarába ťažké love, vo firme má vynikajúcu pozíciu, o sľubnej kariére nehovoriac. Matilda síce tiež chodila na vysokú školu, no také šťastie aké má Jano, ju rozhodne nestretlo. V druhom ročníku si zbalila veci a odišla robiť óperku do Anglicka. Žila tam niekoľko rokov, kým sa nevrátila a nespoznala Jana.
Keď som sa v osemnástke prvýkrát zamestnal, povedal som si, že si v banke zriadim účet. Taký poriadny, dospelácky. Keďže som bol ešte mladý, hlúpy a naivný, za každú cenu som chcel byť najlepší. Z reklamy som veľmi dobre vedel, za kým chodia najlepší, tak som sa k ním pridal aj ja. Nehovorím, že teraz už nie som mladý, hlúpy a ani naivný. To stále som. Po tých pár rokoch som však zistil, že som aj najlepší blbec.
Akurát som si vypočul televíznu debatu pani Moniky Beňovej-Flašíkovej a pána Daniela Lipšica. Témou bolo registrované partnerstvo dvoch osôb rovnakého pohlavia.
Ospravedlňujem sa všetkým mojim učiteľom, pri ktorých som falšoval podpis svojho otca v žiackej knižke. Ten som vedel najlepšie... Ospravedlňujem sa všetkým, ktorým som spôsobil krivdu alebo bol neprávom na inej vlnovej dĺžke...
Je skoro päť hodín, ja vysedávam v práci, neviem, čo skôr – je toho veľa ako nikdy a ešte v sebe dokážem nazbierať toľko drzosti, že si tu vypisujem blog. Ja sa občas nechápem, ale akurát som zistil, že občasné nechápanie samého seba je vcelku prospešné.
Pred pár dňami som sa vybral do kina. V ponuke Palace Cinemas ma zaujal snímok s názvom Horšie to už nebude zaradený ako artfilm. Film to bol pekný. Až na to, že som si ho nemohol vychutnať ako celok.
„Ako môžeme tancovať, keď sa naša Zem rúca?“ Asi takto nejako sa nám prihovára kapela Midnight Oil vo svojej skladbe Beds Are Burning. Myslím, že nebude trvať dlho a uvidíme, kto z koho...
Dlho uvažoval nad tým, ako sa jeho život bude uberať ďalej. Možností bolo niekoľko. Buď si zbalí všetky švestky, ktoré za tých pár rokov nahanobil a odíde čo najďalej, alebo zatne zuby, na všetko to zlé, čo sa stalo, zabudne a ponorí sa do svojej práce. Odrazu však zistil, že všetko, ale absolútne všetko, má akurát tak na saláme a jediné, čo ho v danej chvíli trápilo najviac, bolo, že dostal neskutočnú chuť na fernet a... predvolanie na odvod.
Si vždy iná, meníš sa ako lacná kurva... Keď som ťa spoznal prvýkrát, bola si mladá a krásna. Mala si o rok menej ako ja, odhadujem tak na desať, jedenásť. Spolu sme hrali to krásne, no zároveň ironické divadlo, ktoré trvalo necelý školský polrok, kým neprišiel Jožo s lepším svalstvom, modrejšími očami a ako takým statkom, kde nechýbala hydina a dve vykŕmené prasce. Obaja sme boli hrdinovia, máme „ruku v rukáve“. To bude určite svadba... To vieš, že bude, Moja...
Jednou z najrozšírenejších tém mojich spoluobčanov v súčasnoti je to, ako by rozdelili rekordnú sumu peňazí, ktorá je v hre, a ktorú ponúka tipovacia „súťaž“ od Tiposu. - Všetky peniaze by som rozdelila svojim deťom, sebe by som nechala akurát tak milión, nech môžem každý rok chodiť aspoň na dve dovolenky. Každodennú stravu si uhradím aj z vlastného príjmu, však čo... už mne, starej žene, treba ku šťastiu, - zastonala trendová päťdesiatníčka v jednej bratislavskej kaviarni.
Bratislava, 21. júna 2007 – Člen spoločnosti, istý Martin, líder na trhu naivity, nie dvakrát najúspešnejší študent marketingovej komunikácie a reklamy, vyznávač optimistického spôsobu života a pozitívneho myslenia, nedávny vlastník nechutne veľkej chute do života a amatér v poznávaní medziľudských vzťahov, dnes verejnosti oznámil výsledky posledného, niekoľkomesačného výskumu úzko špecializovaného na problematiku „pomalého otvárania očí“. Viac informácií o výsledkoch nájdete v nasledujúcej správe...
Mal som pocit, že šóra pred pokladňou číslo 095 včera o 19:04 v rýchlopredajni potravín na prízemí nebude mať konca kraja. Hoci každý držal v ruke iba pár kusov tovaru, rad nervóznych ľudí sa stále rozširoval. V momente, ako som k pokladni pristúpil ja, najmenej príjemná časť nákupného procesu bola odstavená na dosť dlhý čas. Všetkým sa za to hlboko ospravedlňujem. Ide totižto o to, že ma okradli. A to presne o 229 korún. BANKOVÝM PREVODOM!
Ranné vstávanie – to keby sa dalo z dňa vymazať, bol by som prvý, ktorý by sa v národnom plebiscite vyjadril „za“. Deň čo deň sa opakuje to isté divadlo, ktorého hlavnými hrdinami som len ja a môj budík.
