Domnievam sa. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, An angry young man, Dobré správy zos Varšavy, Fero z lesa v hlavnom meste, From Prishtina with love, Kraków - miasto smaków, Listy Karolovi, Sama Mareca príhody a skúsenos, Samo na Balkóne 2011, Samo v Rumunsku, Scotland-the mother of all rai, Slovákov sprievodca po kade&ta, TA3, Thrash the TV trash, Univerzita Mateja a Bélu, Veci súkromné, Veci verejné
Mal som svoj gympel rád. Neviem o inej škole, v ktorej by ste otvorili (vŕzgajúce a drevené) vstupné dvere a schody by viedli dole. V zime sa na nich šmýkalo a ani ste sa nemuseli zohnúť, ak ste si chceli rozbiť hlavu. Keď ste po tých schodoch zišli do chodby, už ste sa mohli vystrieť. Tiež ak ste si chceli rozbiť hlavu, lebo pod stropom boli potrubia. Veď si ju aj niektorí rozbili. Prevažne profesori.
Občas sa mi podarí povedať niečo múdre. Viete, normálne také, že sa sám nad tým zamyslím a potom sám sebe obdivne prikývnem. Včera som napríklad povedal, že pôjdem do obchodu a bola to pravda. A dávno, ešte za čias neľudských maďarsko-židovských liberálov, som skonštatoval, že Fico je ako Mečiar, len mladší a trochu sofistikovanejší. Žiaľ, dodal som a to z už aj tak múdrej vety spravilo hotovú sentenciu.
Asi po roku vládnutia tejto(mo)mentálnej kalamity bol niekde článok. Konštatoval, že jediným pozitívom je, že vláda nesplnila väčšinu toho, čo sľubovala. Skoro sme si vtedy aj vydýchli, lenže odvtedy je dych permanentne vyrazený.
Aký je rozdiel medzi kanadským a slovenským drevorubačom, pýta sa jeden vtip a správna odpoveď znie žiaden. Obaja si za mesiac zarobia na výlet do Bratislavy. A teraz chvíľu o inom.
Niekedy zhruba pred rokom som tu spomínal, že vo štvrtej triede na základnej škole som sa vo vlastivede mal naučiť vetu, ktorú si dodnes pamätám.
k posledným udalostiam vo Zväze pestovateľov červenej repy. Horeuvedení sa po zrelej debate zhodli na tom, že, citujem „tí hajzli nemajú kúska hanby v sebe". Koniec citátu.
Povedal som to už tisícikrát, ale pokiaľ to bude pravda, budem to opakovať stále. Ak sú Poliaci od nás v niečom lepší, je to v predávaní vecí a to z celkom jednoduchej príčiny. Majú dostatok zdravého rozumu.
Že Poliaci len pozerajú ako vás okradnúť sme si už veľakrát povedali, ale nič tak nepomôže národnému povedomiu ako donekonečna opakovať, že tí druhí sú horší. Príkladov ako ošmekávajú by som mohol uviesť na tisíce. Stovky. V poriadku, desiatky. Dobre, tak teda mám jeden a nevravte mi, že som sa nesnažil.
Viete, som dnes proste trochu smutný. Tak normálne. A aby som už nebol, napísal som si predsavzatia, ktoré, pevne verím, zo mňa spravia veselšieho človeka. Tento článok nevznikol dnes, ale práve preto, že som smutný, je vhodný čas na jeho uverejnenie.
Tiež budete túto noc lepšie spať? Tiež sa zrazu cítite istejšie, keď viete, že ste bezpečne pritúlení na rodnej hrudi Matky Slovače? Že Matka Slovač vás ochráni, ak by zas nejaký hnusný maďarský prezident chcel ideovo sabotovať ten národno-socialistický raj, ktorý si tu potichu budujeme? Bude sa biť do pŕs, tá Matka Svoloč, bude kričat a dupať tak, že aj posledný most do Maďarska zrúti, ale svoje si ochráni. A keďže to jej svoje je aj naše, rozumejte, nás Slovákov, nie Maďarov ani Cigánov, lebo ich nepotrebujeme, ja sa pridávam. Akurát jedno neviem. Či kričať "Česť práci!" alebo "Na stráž!", lebo oboje by sa hodilo, ale chvíľu počkám, zistím, ktorý pokrik je na programe dňa a ako jeden sa pridám. V čase ohrozenia nie je čas na ideové odtiene.
Už tretí článok za rovnaký počet mesiacov začnem tým, že je taká blbá doba. Varšava sa mi akosi nezdá až taká úžasná, s Krakovom sa porovnať nedá a aj do Prištiny by som sa radšej vrátil. Lenže to sú našťastie len moje problémy a som si istý, že je mnoho ľudí, ktorí by moje problémy chcelo riešiť.
Nejaký ten človek s morálnym kreditom porovnateľným so svojim straníckym predsedom na čele Najvyššieho súdu nie je tou najväčšou katastrofou, hoci teda päsťou na oko je poriadnou.
Niekedy začiatkom roka som prestal čítať .týždeň a začal si kupovať Plus 7 dní. Tento krok by schopný psychológ určite dokázal detailne rozanalyzovať, ale mne je to jedno. V Plus 7 dní je viac (polo)nahých obrázkov, toť dôvod. Aby som ukázal, že to myslím vážne, dnes som sa na Facebooku stal členom skupiny Nečítam .týždeň, mám pravidelný sex.
Chcel som zase raz vyzerať múdro a dnes ráno tu uverejniť len kratučký článok v znení zhruba „Aspoň sa najbližších päť rokov nemusíme báť žiadnych zmien." Niekedy mám totiž pocit, že menej slovami človek povie viac. Bol by som to spravil, lebo zase nadávať v nedeľu ráno na prezidenta a premiéra nie je najpríjemnejšie, ale vo štvrtok sa mi do rúk dostalo jedno pútavé periodikum. Moratórium sa skončilo, preto dovoľte, aby som vám predstavil (zjavne) mesačník Extra Plus.
Keď som večer presne pred dvoma rokmi zaspával, mal som neodolateľný pocit, že asi mám priateľku. Viete ako to bolo ďalej: ukázalo sa, že pocit je pravdivý a potom žili šťastne až kým nepomreli. Včerajšia oslava tejto udalosti bola zvláštna. Peťa do jedenástej písala diplomovku a ja som menežoval Barcelonu. Ale nie o tom som chcel. Róbert Fico si, na rozdiel napríklad odo mňa, myslí, že Iveta Radičová sa diskvalifikovala zbieraním podpisov proti rozdeleniu Československa. Mne sa zase takéto vyjadrenie názoru a (hľa, slovo, pri ktorom našej vláde naskakuje husia koža) občianskej aktivity zdá lepšie ako vyjadrenie názoru vstupom do Komunistickej strany. Ale ani o tomto som nechcel.
Už ani neviem, koľko rokov počúvam ja teba, tak by si si mohol vypočuť ty mňa. Aby nedošlo k nedorozumeniu, napíšem to jazykom, ktorý ti je blízky.
Pozrite sa, dámy a páni . Som mladý a slušný človek, ktorý by chcel žiť v normálnom štáte, tak prečo mi to znemožňujete? A to teraz nehovorím len o vás sociálnych demokratoch, národovcoch a landlordoch z Elektry. Hovorím o vás všetkých, lebo vás mám jednoducho po krk.
Tak má Smer historickú podporu (takmer) polovice národa. Trochu sa obávam, lebo nášho premiéra podozrievam, že je rovnaký ako svojho času Mečiar len sofistikovanejší a žiaľ, mladší. Predstava, že by vládol LENON, je trochu desivá.
