Novinárka a mama. Ale väčšinou mama a novinárka.http://www.bux.sk/autori/49127-jana-shemesh.htmlhttps://www.facebook.com/pages/Jana-Shemesh/276179095889965 Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Dobre sa mu stalo, už ho nič nebolí, bolo to vykúpenie. Zvykla som hovorievať keď som bola zdravá a dopočula som sa, že niekto zomrel na rakovinu. Teraz je to trochu inak. Ani zďaleka nie som masochistka, ale bolesť pre mňa znamená, že ešte stále žijem a že moje telo je schopné produkovať nejaké odozvy.
Tieto Vianoce sme plánovali stráviť na Slovensku u mojich rodičov. Rakovina nám to zatrhla. A tak mi je tieto Vianoce veľmi smutno a strašne zima. Hoci je tu okolo dvadsať stupňov.
Stretla som ju, keď som bola blízko dna. Fyzického aj psychického. Chorá, vyplašená, roztrasená, s asi desiatimi herpesmi zo stresu a horúčiek po celej tvári. Povedali mi, že ako nie ona, tak potom už nikto. Alebo zázrak.
Z posledného kola terapie, ktoré nebolo veľmi úspešné, mi zostali lieky. Robili mi viac zle ako dobre a tak sa lekári rozhodli, že už ich nebudem brať. Hoci sú veľmi drahé, poisťovňa ich nechcela späť, aj keď boli v nedotknutom originálnom balení. Tak som ich dala Marii.
Naša dcéra má tri a pol roka. Minimálne dvakrát ma už kriesila, minimálne 20 krát zavolala na mobil svojmu otcovi, že mi je zle a nespočetne veľakrát upozornila ľudí, aby boli ohľaduplní, lebo som chorá. Čo sa ohľaduplnosti týka, prekoná takmer všetkých dospelých vo svojom okolí.
Pozorovaním diania na lavičkách, sedačkách a gaučoch na onkológii sa človek veľa naučí o sebe aj o iných. Keď som tam prišla po prvý raz, sadla som si na tú najtvrdšiu lavičku.
Hovorí sa, že sny ľudí vystríhajú pred chorobami. A tiež, že chorým sa snívajú iné sny ako zdravým. Neviem, či to platí paušálne, ale v mojom prípade áno.
Rakovina mi zobrala silu, ale zostrila mi zmysly. A ešte viac posilnila moju intuíciu. Naučila ma počúvať vlastný vnútorný hlas a rozhodovať sa len a len slobodne.
S mojim mužom sme sa nepoznali ani tri mesiace, keď ma požiadal o ruku. Možno to bolo strašne rýchlo, ale pre to, že verím, že všetko máme napísané vo veľkom zvitku, asi to tak malo byť. Azda aj pre to, aby sa nám narodilo dieťa, kým som bola ešte zdravá.
Vždy som sa rada smiala. Ale nesmiala som sa často. Teraz sa smejem na každej hlúposti. Aby som neplakala.
Tak napríklad to, že podstatné veci sú bez limitov. Vždy vám môže byť ešte horšie ako najhoršie a ešte lepšie ako najlepšie. Pády môžu byť ešte hlbšie a vzlety ešte vyššie. Bolesť ani radosť nemajú limity. A asi je to tak dobre.
Keď som bola ešte zdravá, nevedela som ako sa rozprávať s chorými. Bolo mi ich ľúto, cítila som sa nesvoja, odvracala som oči, keď sa dostali do zahanbujúcej situácie. A o čom s nimi hovoriť? Pýtať sa na podrobnosti liečby alebo radšej nebyť indiskrétny? Klamať niekomu, že vyzerá dobre, ak vám v skutočnosti jeho zmena k horšiemu vyrazila dych?
Prvá prognóza mojej choroby bola taká zdrvujúca a krutá, že som o nej ani nikomu nepovedela. Nebudem hovoriť o číslach, ani percentách. Poviem to tak, ako mi to povedala moja doktorka. "Sviečka tvojho života horí prirýchlo. Musíme s tým niečo urobiť. Strašne rýchlo."
Neviem, ako sa voláš. Viem, že máš 19 rokov a žiješ v kibuci pri Mŕtvom mori. Si vojačka a máš rovnakú, pomerne vzácnu, krvnú skupinu ako ja. A musíš byť zdravá. Inak by si mi nemohla tak veľmi pomôcť.
Marysa je koordinátorka mojich procedúr na onkológii. Pre mňa ale zdaľeka nie je len osobou, ktorá ma informuje, aký test si mám dať urobiť a kedy ma chce vidieť hematológ. Marysa ma naučila, že sebaľútosť je rovnako zhubná ako rakovina.
Noemi zomrela ako prvá spomedzi mojich spolupacientov. Tak ako mne bolo horšie z týždňa na týždeň, jej sa zhoršovalo zo dňa na deň. A potom asi už aj z hodinu na hodinu.
Odkedy som ochorela, dotýkali sa ma okrem zástupu gumenných rukavíc, tampónov a handričiek na utieranie rôznych tekutín štyria ľudia. Moja mama, moja dcéra, môj muž a Svetla.
Takto som sa rozhodla, keď mi pred časom diagnostikovali leukémiu. Myslela som si, že to lepšie znie a ľahšie sa s tým žije. Omyl. Môžete si denne hovoriť, že ste onkologický pacient, fakt je, že to, čo žerie vás a vašich milovaných, je rakovina. A všetky tie eufemizmy ako zákerná choroba či onkologické ochorenie sú dobré akurát tak do novín.
