Daniel Šmihula
Recenzia knihy Michala Alberta „Naša nádej (Život bez kapitalizmu)“
Recenzia knihy Michala Alberta „Naša nádej (Život bez kapitalizmu)“ Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, 2009, Bratislava, 224 strán
Právnik, politológ a aktívny publicista. Zoznam autorových rubrík: Politika, Dejiny, Civilizácia, Kultúra a literatúra, Medzinárodné vzťahy, Osobnosti, Právo, Medzinárodné a európske právo, Súkromné, Nezaradené

Recenzia knihy Michala Alberta „Naša nádej (Život bez kapitalizmu)“ Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, 2009, Bratislava, 224 strán

Za otca národa je od 19. storočia Čechmi považovaný František Palacký (1798-1876). A vcelku oprávnene, pretože vytvoril monumentálne dielo, ktoré v podstate Čechom „otvorilo“ ich históriu a stala sa jedným z pilierov moderného českého národného vedomia.

Názov článku už vopred prezrádza, o kom bude. Titul česko-slovenského Napoleona môže patriť len jednému jedinému mužovi. Je ním Rudolf Geidl, ktorý v dospelosti prijal meno Radola Gajda. V jeho prípade je výnimočnou nie len jeho vojenská kariéra (historicky patril k najmladším dôstojníkom, ktorí získali generálsku hodnosť a môže sa tak priradiť k Bonapartemu alebo Frankovi) ale aj celý život.

K napísaniu tohto komentára som sa zberal už dlhšie. Bezprostredným popudom, ktorý ma k tomu konečne primäl, bola nedávna smrť Ernesta Valka a spôsob, akým sa o nej písalo.

Medzi českými a slovenskými osobnosťami prvej polovice dvadsiateho storočia nájdeme plno ľudí, ktorí boli možno geniálni a zaujímaví, no narodili sa v nesprávnej dobe, v nesprávnom kultúrno-geografickom priestore, alebo jednoducho ich povahové zvláštnosti ich vylúčili z väčšinovej spoločnosti a tak sa ich talent a vzdelanie nemohli plnohodnotne uplatniť.

Pokračovanie predchádzajúceho článku. Úvahy o zvodnosti ale aj úskaliach pohľadu na svet, ktorý ponúka geopolitika.

Geopolitika môže byť najvšeobecnejšie definovaná ako vedecký prístup k medzinárodným vzťahom, ktorý vychádza z analýz geografických determinantov mocenského a politického správania sa štátov a národov. Tieto geografické determinanty značne absolutizuje a považuje ich za rozhodujúce. Jej vznik je spojený s prelomom 19. a 20. storočia a nie náhodou išlo o obdobie vymazávania posledných bielych miest z mapy sveta, pretekov v budovaní koloniálnych impérií (1880-1905) a romantických snívaní o Afrike, Oriente, južných moriach a veľkých ríšach.

Tradičná zostava mien vodcov česko-slovenského zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny znie: T.G.Masaryk. M.R.Štafánik a E.Beneš. Poradie na druhom a treťom mieste sa niekedy vymieňa, dokonca je možné historicky sledovať aj posúvanie Beneša pred Štefánika v závislosti od toho, ako Benešova hviezda v tridsiatych rokoch stúpala.

Odporcovia vojny v Iraku a Afganistane a zástancovia stiahnutia amerických a spojeneckých vojsk z týchto krajín síce pôsobia ako morálne čistí idealisti a dokážu si získať sympatie verejnosti, no opomínajú niekoľko závažných skutočností.

Keď v súčasnosti silnie volanie po odchode spojeneckých vojsk z Afganistanu, nedá mi a musím pripomenúť podobné vojenské ústupy v minulosti. Napríklad holandský odchod z Východnej Indie v roku 1949, francúzsky z Alžírska v roku 1962, sovietsky z Afganistanu v roku 1989 a americký z Južného Vietnamu v roku 1973.

Ak si niekto myslí, že si prečíta niečo o Klementovi Gottwaldovi, tak sa mýli. Dnes budem písať o mužovi, ktorý ho o jednu generáciu predbehol a meno ktorého absolútnej väčšine mladých ľudí nebude nič vravieť. Avšak tí, čo absolvovali pred rokom 1989 aspoň vlastivedu, sa museli s ním minimálne v jednej vete stretnúť.

16.apríla 1684 sa v mestečku Ringen v dnešnom Estónsku, ktoré v tom čase bolo švédskou provinciou, narodila v rodine Samuela Skowrońského a jeho ženy Alžbety (rodenej Moritzovej) dcéra, ktorá dostala meno Marta. Uvedené údaje možno nie sú úplne presné. Veď, kto by sa zaujímal o chudobného muža a jeho rodinu.... Možno sa dokonca nenarodila v Estónsku ale v Lotyšsku v meste Kegums.... Kto to už teraz zistí....

V momente, keď som sa v detstve stal funkčne gramotným, začali ma fascinovať mapy, exotické krajiny a história objaviteľských plavieb a ciest. A možno aj menej známe kapitoly, ako napríklad objaviteľské cesty do afrického vnútrozemia v druhej polovici 19. storočia, ktoré sú dnes do veľkej miery zabudnuté, no roznecovali fantáziu generácia našich prastarých rodičov. V rámci tohto záujmu som cez jedny prázdniny počas čítania jednej knihy o Afrike narazil na osobnosť Samueala Bakera (1821-1893) britského cestovateľa, obchodníka, administrátora a bojovníka proti otroctvu. Známym bol predovšetkým svojou výpravou k prameňom Nílu v rokoch 1861-65.

Júnové parlamentné voľby boli prvými voľbami na Slovensku, v ktorých sa internetová komunikácia a faktor dominancie v internetovom priestore stali kľúčovými a zrejme zabezpečili komplexu stredopravicových strán tých pár percent hlasov navyše, vďaka ktorým sa mohli deklarovať ako víťazi volieb a následne zostaviť koalíciu.

Terajšie voľby neboli o veľkých témach. Prakticky žiadna strana nedokázala vytiahnuť žiadnu otázku zásadného smerovania Slovenska. Vízia boja proti korupcii a proti arogancii štátnej moci zrejme rýchlo zmizne ako jarný sneh v lúčoch praktickej politiky, ktorá je- ako ukázala aj deľba kresiel a vplyvu pri zostavovaní vládnej koalície- aj o ekonomických záujmoch. Priblíženie sa štandardu severozápadnej Európy asi nebude len o zmene vlády..... (žiaľ!).

Na Slovenku málo známe meno. Dokonca, keď som článok o ňom ponúkol do encyklopédie Beliany, musel som vyvinúť isté úsilie, aby som redakciu presvedčil, že je nevyhnutné ho zaradiť do 5.dielu. (S jeho rodičmi sa počítalo automaticky, čo predstavuje istý paradox.)

Známa téza Roberta Kagana, že „Američania sú z Marsu a Európania z Venuše“, ktorá v čase G.W.Busha bola populárnym vysvetlením rozdielnych prístupov k použitiu sily zo strany USA a ich európskych spojencov, je – tak ako väčšina podobných klišé, ktoré sa snažia momentálny štýl politiky vydávať za výsledok „odvekých“ daností- absurdná.