Prírodný tvor a (preto) skeptik. Viac o mne: www.beacons.ai/woykas, pracujem tu: www.woykas.sk a tu: www.chaty-tatra.com Zoznam autorových rubrík: Slovenská spoločnosť, Pamiatky, Politika, Súlad, Cestovanie a turistika, Súkromné, Nezaradené
To platí nielen v lese, ale aj vo vinohradoch, na poli, vlastne kdekoľvek vo voľnom teréne. Nejde o to aby vy ste videli. Ide o to, aby vás v miestach, kde jazdia len tí vyvolení s povolením, nezrazilo auto.
Na druhý sviatok vianočný som sa s dcérou vybrala na prechádzku do karpatského lesa. Urobili sme okruh sčasti po turistickej značke, sčasti mimo nej. Vo vyšších častiach bol poprašok snehu.
Už ste počuli o krajine Slovensko? O tom, akí sú Slováci, čím žijú, aké sú ich zvyky? Tento mesiac uzrie svetlo sveta štvorjazyčná knižka „Slovensko pre začiatočníkov“,ktorá predstavuje Slovensko inak ako turistickí sprievodcovia.
Letné poludnie v národnom parku Slovenský Raj. Po prechode rokliny sme si sadli na trávu asi poldruha metra od turistického chodníka. Po krátkej chvíli sa pri nás pristavil strážca prírody.
Rastúce k nebu, nechajú sa láskať aj bičovať rozmarmi dažďa aj vetra. Ich dotyk, obzvlášť dotyk starých stromov, je dotykom prírody, ktorej sme stále súčasťou. Formujú časť nášho sveta, čím ďalej tým menšiu.
Vianoce sú pre väčšinu z nás späté s rodinnými tradíciami. Ako v dnešnej dobe vnímame decembrové sviatky a ako ich prežíva tá menšina?
Voči keksíkom či iným baleným sladkostiam (a slanostiam) som našťastie, imúnna. K nákupu keksov som sa tak dostala, až keď som po dni hladovania kvôli brušným peripetiám potrebovala niečo diétne.
Linus mal ako dieťa sen. V rozprávkovej knihe Zázračná cesta Nilsa Holgerssona sa dočítal o lete gunára Martina na chrbte s chlapcom Nilsom ponad Švédsko. Odvtedy bolo jeho snom navštíviť okolie najvyššieho vrcholu Švédska, Kebnekaise. Tadiaľ totiž práve gunár Martin prelietal.
Pri cestách cez Strážky som vždy išla oči nechať na gotickom kostole, krásnej renesančnej zvonici a oproti stojacom kaštieli s okolitým parkom. Dopriala som si sem výlet až v jeden októbrový podvečer.
Divoké zelené hory z tých najbujnejších snov, prerušované zrázmi a skalnými platňami, aké v Tatrách nevidno. Pod ľadovcom vyhladenou stenou s dlhými nitkami vodopádov, kde by ste očakávali pleso, začína oceán. Nádherná biela pláž a tyrkysová voda láka do plaviek, ale zdanie klame. V skutočnosti sa treba poriadne priobliecť.
Niekoľko mesiacov sa nedal zohnať. Úzky profil. Keď som sa mu konečne dovolala, až príliš dobrácky hlas ma už po tretíkrát pýtal telefónne číslo sľubujúc, že sa mi ozve. Rezignovane som čakala, ani som sa naňho nedokázala hnevať.
Gigantická kamenná záhrada. Oblé skaly pitoreskných tvarov, ktorých rozmery je ťažké si predstaviť na fotke bez mierky. Skutočnosti sa asi najviac približuje rozprávka o ľuďoch v krajine obrov. Preliezanie bizarných žulových balvanov pripomína, akí sme ničotne malí. Stratiť sa tu je záležitosťou desiatich minút. Ľudia sa napriek tomu ako zakliati vracajú na miesta, na ktorých už boli a tie ich opäť prekvapia niečím novým. Priznávam, patrím k nim aj ja.
Hlboké vertikálne kaňony s bujnou vegetáciou, vytvorené tečúcou lávou a po veky šľahané morskými vetrami a stále visiacimi hmlami alebo nepreniknuteľný vavrínový prales, kde sa nemusíte báť žiadneho jedovatého hada. Kilometre dlhé vodné kanály postavené vo vertikálnej stene s množstvom vyhĺbených tunelov pre vodu alebo jeden z najväčších sopečných kráterov s nestabilným, večne sa meniacim reliéfom a chodníkmi, čo musia byť neustále sanované pracovníkmi, ktorým by vzdal hold aj horolezec svetového formátu.
„Posledné roky sa nám super predáva Litva, Lotyšsko a Estónsko.", povedala mi na moje prekvapenie produkt manažérka istej (napriek kríze) úspešnej cestovnej kancelárie v Madride. „Slovensko sme toho roku vyradili, lebo sme mali veľmi malý záujem", dodala, „máte veľmi slabú propagáciu. Tie tri pobaltské krajiny sa spojili a robia si v Španielsku silnú kampaň." Pomyslela som si - klasika, stále počúvam to isté. A mohla som jej dať len za pravdu. Billboardy s pobaltskými krajinami sa dali vidieť v celom Madride.
Lietam si po viacerých hviezdach. Kvitnú tam rozdielne kvety a je tam odlišné počasie. Keď je na našej planéte zima a sneh, na inej je len veterno alebo prší. A keď je u nás jar, prší a všetko sa zelená, tam kvety odkvitajú a slnko silno páli. Tú druhú planétu budem pre jednoduchosť volať Južanka.
Žijete na sídlisku? Pozeráte sa denne na farbami hýriace paneláky či rodinné domy?
Zamkla som veľkým kľúčom ťažké dvere na zámku Nosa Dona a obzrela som si okolie: hneď vedľa je kostol s hrobkou grófov a obďaleč je ruina strážnej veže z rímskych čias. Všetky tieto objekty, aj keď každý z inej doby, spolu ladia a vytvárajú siluetu viditeľnú zďaleka. Nad ňou sa v strmo spadajúcej doline Val Bregaglia týčia alpské štíty, ocukrené októbrovým snehom.
Od najväčšieho skalného zrútenia posledného desaťročia uplynul už skoro rok. K zrúteniu došlo vo švajčiarskych Alpách, v oblasti Bergell. Z trojtisícovky Cengalo sa 27.decembra 2011 zrútilo okolo 3 miliónov kubických metrov skál, čo zodpovedá objemu asi 3000 rodinných domov.
Asi to bola dobrá marketingová kampaň, ktorá ma zaviala na výstavu do SNG v Bratislave Prerušená Pieseň. Obraz, aké si pamätám zo školských učebníc, na reklamných plochách okamžite vzbudil moju pozornosť aj keď galéria nie je miestom, ktoré navštevujem pravidelne.
Od nežnej revolúcie sme už míľovými krokmi ušli kus cesty. Sú však veci, čo sa menia len veľmi pomaly. Napríklad prístup pracovníkov v službách či pretrvávanie pozície moci veľkých či silných (autorít, štátnych orgánov či bývalých socialistických podnikov). Na druhej strane je ešte stále prítomná prirodzená obava bežných smrteľníkov z vyššie uvedených suverénnych inštitúcií. Taký ovčí prístup. Alebo poznáte snáď na Slovensku vodiča, ktorý zastaví pri policajtovi dobrovoľne, aby sa ho spýtal na cestu? V iných európskych krajinách sa takéto veci dejú bežne.
