Soňa Kallová
Líšky
Tí, čo jazdíte Slovenskom, ste si to tento rok možno tiež všimli. V letných mesiacoch bolo na našich cestách oveľa viac zrazených líšok ako po iné roky.
Prírodný tvor a (preto) skeptik. Viac tu: https://plnielanu.zoznam.sk/rozhovor-sprievodkyna-sona-kallova/ Zoznam autorových rubrík: Hľadanie výnimočnosti, Pamiatky, Politika, Turistika alebo fit po 50, Cestovanie, Súkromné, Nezaradené
Tí, čo jazdíte Slovenskom, ste si to tento rok možno tiež všimli. V letných mesiacoch bolo na našich cestách oveľa viac zrazených líšok ako po iné roky.
Onedlho je tu znova ten čarovný čas letného slnovratu a najdlhšieho dňa v roku: Svätojánska noc. S ňou sa spájajú vžité pohanské zvyky a povery, ale aj prírodné fenomény ako svätojánske mušky.
V jednom tatranskom ubytovaní pre nenáročnú klientelu sa ocitla malá skupinka komunikujúca hebrejsky, deklarujúca pobyt v Nemecku. Navečer si požičali gitaru, sedeli pri ohni a brnkali si.
Marcový večer. Niečo ma vytiahlo do lesa. V predvečer víkendu, keď stroje stíchli a ľudia sa vracali domov. Celý deň bolo teplo, silnejúce slnečné lúče vyťahovali klíčky zo zeme. Len k večeru sa strhol vietor. Ako predzvesť zmeny.
V aktuálnom sčítaní obyvateľstva som sa po prvý raz neprihlásila k žiadnemu náboženstvu. Občas ma máta, či ma nepostihne nejaká kliatba za to, že som zaprela vieru (svätý Peter ju zaprel až 3x ale to bola iná doba).
Po zhliadnutí posledných prieskumov preferencií politických strán som usúdila, že slovenský volič demonštrácie za slušné Slovensko pochoval hlboko vo svojich spomienkach.
Tým, ktorí sledujú vývoj okolo kvóty na odstrel vlka, asi nepoviem nič nové, ale fenomén vlk, zdá sa na chvíľu zatienil aj koronakrízu.
Na Slovensku máme tradície, ktoré sa s časom, životnou úrovňou (alebo lepšie povedané pokročilým konzumom) nestrácajú, ale upevňujú. Koronakríza k nim ešte prispela.
Nie som nedeľný vodič ale ani každodenný trpič v dopravnej zápche. V posledných rokoch je však situácia na cestách čím ďalej tým neúnosnejšia. Bezohľadnosť Slovákov sa prejavuje práve na cestách.
Na stretávke ma obvinili, že mám premazanú RAMku, lebo si nepamätám školský výlet na chatu kdesi pri Váhu. Záblesk pamäti ma osvietil až po bližšom opise miesta.
Možno ste si všimli, že povinné nosenie rúšok platí pre niektorých občanov viac a pre iných menej. Do tej druhej kategórie patria hlavne fajčiari.
Aj keď som OĽANO v týchto posledných voľbách nevolila, musím sa premiéra zastať pred výčitkami aj scestnými radami niektorých facebookových indivíduí. A netýka sa to sporu COVID19 vs ekonomika.
Ešte stále sa občas štipnete, aby ste sa uistili, že to, čo sa deje na svete a na Slovensku, nie len zlý sen? Že to nie je len katastrofická fabulácia americkej kinematografie?
Podľa preferencií sa zas a znova javí, že veľká časť Slovákov hľadá v kandidujúcich lídroch politických strán sympatie, charizmu a slovný prísľub. Lenže vládnutie nie je o sympatiách ani o charizme.
Môj otec z ďalekého slovenského východu spomína ako bola v päťdesiatych-šesťdesiatych rokoch minulého storočia vypísaná odmena 2000 Kčs za zabitie vlka, slušný to peniaz na tú dobu. Ale pokiaľ viem, veľa odmien vyplatených nebolo.
Obzerali sme už aspoň desiate historické mestečko stredného Talianska, keď nás znova prepadla túžba po tiramisu. Boli sme v Gubbio, v regióne Umbria, v ten deň sme mali za sebou Assisi a v pláne dňa bolo ešte Urbino a San Leo.
To platí nielen v lese, ale aj vo vinohradoch, na poli, vlastne kdekoľvek vo voľnom teréne. Nejde o to aby vy ste videli. Ide o to, aby vás v miestach, kde jazdia len tí vyvolení s povolením, nezrazilo auto.
Na druhý sviatok vianočný som sa s dcérou vybrala na prechádzku do karpatského lesa. Urobili sme okruh sčasti po turistickej značke, sčasti mimo nej. Vo vyšších častiach bol poprašok snehu.
Už ste počuli o krajine Slovensko? O tom, akí sú Slováci, čím žijú, aké sú ich zvyky? Tento mesiac uzrie svetlo sveta štvorjazyčná knižka „Slovensko pre začiatočníkov“,ktorá predstavuje Slovensko inak ako turistickí sprievodcovia.
Letné poludnie v národnom parku Slovenský Raj. Po prechode rokliny sme si sadli na trávu asi poldruha metra od turistického chodníka. Po krátkej chvíli sa pri nás pristavil strážca prírody.