Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Marie Stracenská

Marie Stracenská

Bloger 
  • Počet článkov:  858
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík:  o deťocho vzťahocho kadečomSúkromnéNezaradené

o kadečom

Čo ma učí beh

Marie Stracenská

Čo ma učí beh

Au! Šľaka! Nos v prachu na okraji cesty. Koleno – dobré. Aj lakeť. Jemne oškreté predkolenie, trochu narazený bok. Nič hrozné. Obchádzala som mláčku a potkla som sa o vyšší trs trávy, chvalabohu na piesčitej cestičke. Vstávaj. Oh. Tma pred očami, pred búrkou je nízky tlak a prirýchlo som vstala. No nič, tak hneď to ďalej nepôjde. Aha, tieň. No dobre, na chvíľu si sadni. Dýchaj. Už je dobre. Dotýkam sa buchnutého boku a na sekundu mi napadne, že v nohách mám už iste aspoň štrnásť kilometrov a nebolo by hanebné zavolať teraz domov, nech po mňa prídu. Šibe ti, kam? Do poľa? Veď to je už len čosi vyše tri posledné kilometre. Hrabni do seba. To zvládneš, ženská. Nikto ťa nenaháňa, v najhoršom dokráčaš.

  • 4. aug 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 520x
  • 0
Slnečnica

Marie Stracenská

Slnečnica

Keby som sa jedného dňa nenaštvala. Keby okolo Šamorína nebol taký skvelý terén. Keby som neobjavila príbehy ako spoločníkov. Keby deti boli ešte malé na to, aby ostávali chvíľu samé a manžel ma nepodporoval. Keby mi to nohy, pľúca, telo, hlava... nedovolili. Tých keby by mohlo byť ešte veľa. Ale nie je, našťastie. A tak napriek všetkým svojim zábranám a nechutiam ešte spred nedávna behám. A dnes už aj veľmi rada.

  • 11. júl 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 871x
  • 3
Stratili sa stopári

Marie Stracenská

Stratili sa stopári

Včas zazvoniť, aby autobus zastavil na znamenie a potom asi päť minút pešo. Pozdraviť sa trom štyrom chalanom, čo prišli skôr a postaviť sa pár desiatok metrov za posledného. Pekne za krajnicu, ruksak vedľa seba, vystrčiť palec na pravej ruke – alebo aj nie. A o pár minút už sedím na prednom sedadle auta a zoznamujem sa s ďalším kamarátom na chvíľku. Nacvičila som si to cez prázdniny na strednej. A potom od prvý teplých jarných dní až pokým to počasie dovolilo, stopovala som takto aj niekoľkokrát v týždni skoro celú vysokú a ešte pár ďalších rokov.

  • 10. júl 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 824x
  • 5
Cukornička

Marie Stracenská

Cukornička

Kamenná dlažba, v rohu špajzka hneď vedľa balkóna, ten v nej prieduchmi zariaďoval celoročne skvelú uskladňovaciu klímu. Masívny stôl so šuflíkom, štyri stoličky, veľká komoda. Robot, štokerlík a pár skriniek. Kuchyňa mojich babičiek bola možno úplne obyčajná, ale pre mňa jedno z najvýnimočnejších miest na svete. Tu sa vždy začínali naše návštevy, tu sa diali najdôležitejšie debaty. Naučila som sa v nej veľa užitočného, dodnes z toho čerpám. Bola to však stará kuchyňa. Nádoby na múku a cukor označovali zašlé menovky, drevené strienky na nožoch mali riadnu patinu, viacero hrncov bolo otlčených, smalt na miskách miestami oprýskaný. Časté používanie necháva na veciach stopy.

  • 3. júl 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 480x
  • 3
Dievčatko s kukátkom

Marie Stracenská

Dievčatko s kukátkom

Vyzerala ako malá princezná. Na pozadí zlatých štúk a červeného zamatu v prvej lóži, oblečená do čiernych flitrov s kvetinovou čelenkou na hlave. Na tvári jemný zvedavý úsmev. Celkový dojem len veľmi jemne kazilo hravé tetovanie na pleci, asi z osláv včerajšieho vysvedčenia. Koľko má - deväť, desať rokov? Vydrží tri a pol hodiny? – pýtali sme sa s priateľkami pred začiatkom. Usádzali sme sa do hľadiska veľkolepého Národného v Prahe na predposledné predstavenie sezóny. Rusalka je krásna, ale dlhá.

  • 30. jún 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 413x
  • 7
Jazda

Marie Stracenská

Jazda

Sú dve hodiny v noci. Vychádzam z hotela a prvé, čo počujem je: „Poď, poď, davaj!“ Panebože, to sú blázni.... Ale ja asi tiež. Lebo mierim k paddocku na pretekárskom okruhu. O pol hodiny nasadnem na bicykel a začnem krúžiť dookola. Som si istá, že to bude strašne bolieť. Mám za sebou už dve hodinovky. Okruh má šesť kilometrov, doteraz som ich zvládala priemerne za dvanásť minút. Cez deň sa proti nám spikol vietor, takto v noci zas cítim strašnú zimu. Ale musím. Predsa v tom ostatných nenechám. Každý okruh, ktorý zajazdím, nemusí ísť niekto iný z tímu.

  • 27. jún 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 982x
  • 2
Dve tony

Marie Stracenská

Dve tony

1 vrchnak = 2,5 g - 1 kg vrchnakov = 400 ks Odlozit vrchnak do vrecka = cca 5 sekund odlozit 400 vrchnakov = 0,5 hodiny nazbierat 50 kg vrchnakov = 25 hodin dopravit 50 kg vrchnakov do zberu = 1 euro zinkasovane za 50 kg vrchnakov po 22 centov za kg = 11 euro produktivita: (11 euro - 1 euro)/25 hodin = 40 centov na hodinu prace Keď som si čítala v diskusii pred niekoľkými mesiacmi tento prepočet, musela som súhlasiť. Áno. Získať zo zbierania plastových vrchnákov fliaš nejaký zmysluplný peniaz sa veľmi podobá počítaniu zrniek piesku. Ale sama pre seba som si povedala, že mi nič nebráni v tom pokračovať.

  • 25. jún 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 436x
  • 1
Topánky

Marie Stracenská

Topánky

Odomkne a cez staré dvere vojde do známej vône. Za tie roky ju už cíti iba takto zrána. Odklopí časť pultu a prejde poza neho do malej zadnej miestnosti. Odloží si igelitku s obedárom a rozhliadne sa. O hodinu otvára. Dovtedy má čo robiť. Večne špinavými polepenými prstami prelistuje kôpku ružových lístkov. Vytiahne tie najspodnejšie. Dobre, tieto sľúbil odovzdať dnes. Začne prehrabávať tašky navŕšené vedľa pultu. Tu sú. Podrážka. Zips. Pracka. K týmto chceli čo? Pozrie lepšie na lístok s číslom. Aha, remienok.

  • 24. jún 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 988x
  • 0
Puritán

Marie Stracenská

Puritán

Špionážne romány nečítam často, ale Ken Follet je Ken Follet. Nie je to zlé, vravím si asi v polovici, keď prekladám záložku o pár strán dopredu. Fíha... Zbadám ako chýbajúci zub vytrhnuté dve strany. No to ma teda čaká radostná pasáž. Trafí ma, keď tam bude rozuzlenie jednej zo zápletiek, zahreším ticho. A čítam ďalej. Až k vyšklbnutému miestu. Na spodnej časti poslednej celej strany sa začínajú Elis a Jane milovať. A na vrchnej časti ďalšej celej strany končia. Žiadne odhalenie. Zrejme len pomerne dôkladne popísaný milostný akt. Aha.

  • 16. jún 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 983x
  • 4
Celkom iná dielňa

Marie Stracenská

Celkom iná dielňa

„Nepomáhaj mi. Opýtaj sa najprv a ja ti poviem či a aj ako mi máš pomôcť, ak to budem potrebovať.“Takto ma cepoval Ivan, odmalička na vozíčku. Nie raz som obdivovala, ako ho skladá a strká do kufra auta, párkrát ma zviezol. Má slabé kosti a zdeformované telo, ale hlavu viac než v poriadku. Robí admina. Nie všetci jeho kamaráti, čo aj s postihom skončili vysokú, môžu povedať niečo podobné. Zamestnať človeka s hendikepom nie je pre firmy jednoduché. A tak hoci schopnosti by na to mali, vozíčkari často trčia doma. Každá minca má však dve strany. Presne to mi vysvetlili v chránenej dielni, ktorá je úplne iná, než som si predstavovala. Vozíčkarov tam chcú. Čím viac, tým lepšie. Sú na nich rovnako nároční, ako na zdravých. Využívajú ich hlavy.

  • 9. jún 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 321x
  • 1
Druzgavec

Marie Stracenská

Druzgavec

„Je to vlastnoručné, ale nie celkom,“ urobila priateľka svojmu darčeku zaujímavé antré. Zvedavo sme vykukli z okna. Na stolčeku vonku stáli kvetináče. V každom jahodový trs. „To sú naše Kalnické druzgavce. Každá máte svoj.“

  • 6. jún 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 438x
  • 4
Moje bežecké príbehy

Marie Stracenská

Moje bežecké príbehy

A to ti nevadí? Že to tak dlho trvá? Veď to zaberie aj niekoľko hodín týždenne – zareagovala kamarátka na moje rozprávanie o pravidelnom behaní. Ani trochu. Behám totiž úplne od začiatku v najlepšej spoločnosti...

  • 4. jún 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 789x
  • 12
Lekcia zo sirupu

Marie Stracenská

Lekcia zo sirupu

Konečne som sa odhodlala a odvážila. Priatelia mi ponúkli bazu na svojej záhradke výmenou za to, že sa ujde aj im. Vytlačila som si niekoľko receptov – dosť si podobných, nazbierala kopu kvetov, a išla na to. Naložiť, počkať, dokončiť. Žiadna veda, akurát trochu neporiadok a čas – vravela som si nad obrovským hrncom plným voňavej sladkej tekutiny a čudovala sa, že som to neskúsila už dávno. Neodhadla som to a veľmi skoro mi došli fľaše. Pozháňala som všetko, do čoho sa dal naliať. Nakoniec ho bolo určite vyše 8 litrov.

  • 28. máj 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 047x
  • 3
Papiernictvo a papiernička

Marie Stracenská

Papiernictvo a papiernička

Papiere, šanóny, scvakávačka. Obaly, štítky. Ešte... Kráčam po predajni a napadne mi – škatuľky. „Máte, prosím?“, obraciam sa na prvého človeka, ktorý vyzerá, že sem patrí. „Tam a tam,“ vysvetlí mi sympatická pani. Cestou sa však ešte pristavím pri perách a lepiacich páskach. „Našli ste?“, opýta sa, keď ma míňa. „ Ešte nie, ale som na ceste.“ O chvíľu ma vidí skláňať sa nad policou. „Ak chcete toto, dobre si rozmyslite, koľko potrebujete. Tieto škatuľky sú málokedy a rýchlo sa minú,“ upozorní ma. „A máte ešte nejaké?“, pýtam sa. „Pozriem sa,“ odpovie. O chvíľu ich objednáva zo skladu a o päť minút mi ich prináša. Aké milé hneď zrána, vravím si. Zaplatím a spokojná smerujem do práce. Celkom sa ten deň dobre začína.

  • 23. máj 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 948x
  • 0
Dievča bez snov

Marie Stracenská

Dievča bez snov

Tmavomodrá clona sedela nad susedným kopcom. Fúkalo, ale nebolo surovo. Kráčali sme rozbahnenou zemou, ktorá po troch dňoch dažďov nestíhala piť prívaly vody. Na nohách gumáky, kľučkovali sme pomedzi jarky a pozerali na oblohu. „Bude pršať, ale možno to stihneme,“ povedalo dievča, ktoré vymyslelo a do veľkej miery samo postavilo krížovú cestu, kam sme mierili.

  • 19. máj 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 134x
  • 4
reklama
Fotky

Marie Stracenská

Fotky

„Môžeme si pozrieť nejaký album?", spýtala sa Julka v nedeľu po obede.  Ani neviem, prečo jej to napadlo. Ale potešila som sa. Aby nie... Na to ich predsa robím...

  • 13. máj 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 060x
  • 2
Zvuky

Marie Stracenská

Zvuky

Ťažký deň. Alebo možno len dlhý po krátkej a ťažkej noci. Taká je, keď uprostred nej príde dieťa s plačom, že sa mu zlé sníva a o chvíľu zaspí stočené v maminej náruči, obe zakryté perinou priúzkou v pomere k otvorenému oknu. Je 20.20 a ja oznamujem hrajúcim sa parťákom, že ďalšie dve kolá už bezo mňa. „Dobrú." Plazím sa do postele. Za svetla som nešla spať ani nepamätám. Zastriem žalúzie. Ani to som roky nerobila, mám rada svetlo dopadajúce do izby z ulice. Ľahnem si, vydýchnem, uvoľním a poviem „dobrú" aj samej sebe. Každodenný rituál je však iný. Cez naschvál otvorené dvere počujem zvyšok osadenstva. Hrajú sa. Dve deti a dvaja chlapi, manžel a jeho synovec na dlhodobom pobyte u nás. Smejú sa, poštuchujú. Niekomu sa niečo podarilo, vykríkne. Začnú sa naťahovať, kto má pravdu. Ešte majú štvrťhodinu, kým tato uloží aj malých. Zaspávam s plnou hlavou ich veselých hlasov. Milujem to.

  • 5. máj 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 021x
  • 0
Tvár

Marie Stracenská

Tvár

Presne desať centimetrov pred špičku jeho topánky. Chalan to mal dobre odmerané. Pľuvanec pristál tak, aby učiteľ nemohol nič povedať, ale pritom rozchechtal ostatných. Tomu sa hovorí príjemný príchod do práce, pomyslí si kráčajúci. Tiež sme boli takí. Tak len odkýva na pozdrav, počuť „dobrý deň", to by už chcel veľa. O pár minút už na nich pozerá spred tabule. Hlavy im spihlo ovisnú presne na minútu, kým niekoho nevyvolá. Učňovka je peklo. Pre učiteľov, aj pre žiakov. Tí prví nenávidia každý deň v tejto robote. Nadávky, drzosť, ignorancia. Nič iné od kolegov nepočúva. Tí druhí nevedia vystáť zabitý čas, „aj tak im to tu na nič nie je". Iná robota? V okrese so 17% nezamestnanosťou? Buď rád, že si rád...

  • 30. apr 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 187x
  • 2
Miery

Marie Stracenská

Miery

Keď sa sústredila, na čele uprostred sa jej urobila vráska. Mám ju po nej, presne takú. Vyzerala vtedy trochu smutná, ale ja som vedela, že je len zamyslená. Postavila ma doprostred izby a vzala do rúk meter. S istotou sa pohybovala okolo, ticho si hovorila čísla a značila si ich. Nikto o mne nevedel to, čo ona. Nikomu som nehovorila, keď som pribrala alebo schudla. Ani jej som nemusela, zistila to. O všetkých pohyboch môjho tela mala záznam v malom hnedom adresári. Namiesto telefónnych čísel v ňom boli údaje o šírke bokov, obvode hrudníka a dĺžke rúk. Úplne som naňho zabudla, až do včerajška.

  • 23. apr 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 305x
  • 2
Kaverna

Marie Stracenská

Kaverna

Stmieva sa, ale na hliadke nesmie zaspať. Ak by včas nezbadal ruské vojská, zlyhal by a ohrozil tisícky ľudí. Zapáli si, hlavu oprie o delo a z vrecka vyberie obrázok dievčiny, ktorá ho doma čaká. Hovorí po nemecky a po maďarsky, slúži v monarchistickej uniforme. Aj tak si predstavujem jedného z vojakov, ktorí pred niečo vyše sto rokmi sedávali na kopci nad bratislavskou Dúbravkou.

  • 22. apr 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 848x
  • 0
SkryťZatvoriť reklamu