Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity

Napísať článok

Marie Stracenská

Marie Stracenská

Bloger

Počet článkov: 858
Páči sa: 5x

Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík: o deťoch, o vzťahoch, o kadečom, Súkromné, Nezaradené

o kadečom

Marie Stracenská

Pod dáždnikom

Na chodník dopadli prvé ťažké kvapky. Blahoželala som si, že som ráno siahla po nízkych balerínkach. Čakali ma asi dva kilometre tam a späť rýchlym tempom po staromestskej dlažbe - a v tom lejaku to bude mäsko aj bez opätkov. Zaparkovala som na nábreží a veľmi verila, že v kufri auta bude dáždnik. Kedysi sme sa dohodli, že ho tam pre istotu stále budeme voziť. Bol tam. Veľký čierny s drevenou rúčkou. Ani som nevedela, že taký máme, musel ho tam dať veľmi dávno manžel. Človek ho vidí každý raz, keď niečo dáva dnu, a pritom ho nevníma.

16. apr 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 271x
1

Dnes to bolo za tri

Marie Stracenská

Dnes to bolo za tri

Ráno ako iné. Jemne radostnejšie s vidinou krátkeho týždňa. O pol ôsmej votknem deti do školy, v hlave už plány na prácu. Vyrážam zo Šamorína, štvorka, päťka, asi po kilometri - au! Čo to... Nadjazd, oprava, zastavená cesta - vyskakujú mi matné spomienky na synovcovu správu z piatka. Púšťam rádio - a je mi to jasné. Jednu z príjazdoviek do Bratislavy celkom zablokovali. Je to taká nenápadná bočná cesta, hovorí sa jej opilecká. Vraj od toho, že keď si vodič večer vypije, vracia sa z Bratislavy smerom na Dunajskú po nej, lebo tam policajti nezablúdia. Po pol hodine státia na mieste mi dochádza, že to nebude nepodstatná cestička. Že ten ani nie desaťkilometrový úzky pruh asfaltu je fest dôležitý...

14. apr 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 029x
1

Marie Stracenská

Prázdno

Kolesá auta sa kĺžu kalužami, vyjazdené koľaje spravili v hustom daždi z cesty pascu. Každú chvíľu ho šmykne na jednu alebo druhú stranu. Ale nechce spomaľovať. Má toho dosť. Je neskoro, tma, potrebuje sa konečne zvaliť a len existovať. Deväťdesiat, rýchlejšie to nejde. Snaží sa ísť čo najbližšie pri stredovej čiare, tam sa šmýka najmenej. Míňajú ho protiidúce autá, pozerá do ich svetiel a snaží sa sústrediť na vodu na ceste, aby nemusel myslieť na iné. Ide z práce, ďalší nechutný deň. Už roky ho to tam nebaví. Ale niečo robiť treba a žiť z podpory už nikdy nechce.

9. apr 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 698x
0

Marie Stracenská

Nanovo

Stačí vyčistiť raz za mesiac - písali v knižnom návode na použitie škrečka. Túto vetu sme si osvojili spolu s jedálnym lístkom a varovaním, že je krehký a preto aj keď uhryzne, netreba sa zľaknúť a pustiť ho z metrovej výšky na zem. A tak z času na čas, keď ma nos upozorní, že máme zvieratko, rozoberieme klietku a čistíme.

7. apr 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 816x
1

Marie Stracenská

Muž vo veste

Dunajská Lužná nemá nejaké extra pozoruhodnosti. Aj tak tam vodiči od Šamorína či Hamuliakova poznajú každý dom. Prejsť ju za pár minút sa dá len hlboko v noci alebo cez víkend. Každodenné zápchy trvajú od desiatich minút, už som tie tri kilometre išla aj hodinu a pol.

3. apr 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 001x
0

Marie Stracenská

V tempe

Klop, klop, klop. Mala som si vziať tie ploché topánky... Času je málo, ale stihla by som to aj chôdzou. Ale je to trochu z kopca, tak prečo nepobehnúť?

31. mar 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 848x
2

Chlapec a vlaky

Marie Stracenská

Chlapec a vlaky

O stenu obývačky panelákového bytu sa opiera krajinka. Z depa na jednom okraji vedie niekoľko radov koľajníc. Pomedzi kopce aj v tuneloch cez ne, popri domoch, vodovodnej nádrži. Na kopcoch sú stromy, pod nimi podporné múry. Prepracované do detailov. Niečo také som videla len vo filmoch. Po prvý raz sa môžem dotknúť maličkých kríkov a skúsiť nazrieť do okien železničného domčeka.

28. mar 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 984x
1

O dvadsaťpäť rokov

Marie Stracenská

O dvadsaťpäť rokov

Chceme vedieť viac o budúcnosti školstva na Slovensku. Chceme? No... ja chcem, povedala som si, keď mi priateľka poslala pozvánku na workshop s týmto názvom. Nevedela som čo, čakať. „Hlas rodiča je pre nás rovnako dôležitý ako hlas docenta pedagogiky,“ začal prednášajúci. Šamorín bol prvým mestom, kde sa organizácia Chceme vedieť viac pustila do diskusie, ktorej cieľom je zistiť, ako by sa dalo zlepšiť školstvo. Ako a prečo ho niekam nasmerovať, aby bolo podľa predstáv rodičov a učiteľov zmysluplnejšie a pre deti prínosnejšie.

20. mar 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 866x
4

Len čas a pokoj

Marie Stracenská

Len čas a pokoj

To kráčate hore bratislavskými Palisádami, po rušnej ulici, ktorú je ráno niekedy ťažko pešo prejsť . Pred budovou Európskej komisie treba odbočiť do uličky kopca. Po chvíľke chôdze narazíte na vchod do iného sveta. Cintorín Kozia brána. Hroby otočené na veľmi rôzne strany, niektoré nasmerované na seba, iné celkom bokom. Celý do kopca, so schodmi a cestičkami, členitý. Vidno, že vznikal veľa rokov. Našla som náhrobok pani pochovanej v roku 2011, ale aj ľudí, ktorých kosti tu ležia vyše 200 rokov. Len blízko plota počuť ruch áut. Vnútri spievajú vtáky, vonia rozkvitnutá materina dúška, čerstvé prvosienky a snežienky, začínajúca jar.

13. mar 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 832x
4

Iba kusy plastu

Marie Stracenská

Iba kusy plastu

Asi pred mesiacom som spoznala mamu, ktorá mi vysvetlila tajomstvo zbierania plastových vrchnákov. Konečne som pochopila, načo je to dobré. Zhromažďuje ich a keď je ich dosť, odváža do zberného dvora. Vykupujú ich za 22 centov za kilo. Nie je to veľa, ale aj tak to dáva tým kusom plastu iný rozmer. Mama malého Tobiáška peniaze potrebuje na operáciu jeho hlavičky. Naši lekári ju odkladajú, bude musieť asi do Čiech a tam si ju zaplatiť. Zíde sa jej každé euro.

6. mar 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 001x
2

Marie Stracenská

Ujo s medom

Stál vždy na rovnakom mieste v podchode na Zochovej. Sklonený nad novinami alebo knihou, pri ňom stolík s naskladanými fľašami s medom. Vždy bol k nemu otočený chrbtom. Akoby sa ostýchal, že svoj med ponúka takto. Nikdy som ho nevidela ten med naozaj aj predať.

3. mar 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 060x
5

Marie Stracenská

Inak

Vystúpim, zabuchnem dvere, otočím kľúčom v zámke. Jediné zvuky na tichej tmavej ulici. Počujem ich iks krát za deň. Nikdy mi neprídu extra výnimočné. Teraz znejú mäkšie a krajšie. Na ich pozadí cez otvorené okno počujem naťahovať sa dva detské hlasy. Som doma.

21. feb 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 977x
0

Marie Stracenská

Fľaše

Vytiahli sme borovičku. Nie je to hocijaká fľaša. Odložil ju manželov tatko, keď sa mu narodil syn. Dostali sme takých desať, keď sme sa brali. Už máme len posledné dve, ostatné sme vypili pri veľmi špeciálnych príležitostiach. Tekutina je hustá a lahodná, pomaly sa dobre pije. A mne sa vybavuje príbeh iných, podobných fliaš, ktorý mi rozprávala kedysi dávno známa.

18. feb 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 903x
0

Marie Stracenská

Hry a výhry

„Tati? A prečo chcú všetci vždy vyhrávať?" Tato sa začudovane díva. „Pamätáš si, Julinka, ako si sa tešila, keď si nás minule porazila v Monopoloch? Keď si vyhrala?" „Áno." „No, tak práve pre ten pocit, pre tú radosť chcú ľudia vyhrávať." „Ale ja sa teším, aj keď nevyhrám..."

31. jan 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 815x
1

Fotky z peňaženky

Marie Stracenská

Fotky z peňaženky

Mala ich moja babka, aj susedka, aj učiteľka. Aj svokra a švagriná, tá ich tam má stále. Fotky manžela, detí, mamky. Vždy mi prišli čudné. Aby sa vošli za priehľadný obdĺžnik, museli byť malé. Tak bývali vystrihnuté z nejakej skupinovej alebo taký ten smiešny druh, ktorý vždy vznikol, keď potreboval človek na doklady vyzerať dôstojne. Fotky s perfektným účesom a sileným úsmevom, staré aj desať rokov. Načo ich tam nosia? Aby ich ukazovali známym? A prečo práve takého zvláštne? Nerozumela som im veľmi. A nikdy som vo vlastnej peňaženke fotky nemala.

28. jan 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 391x
0

reklama

Marie Stracenská

Vrchnáky

Ako to funguje? Kam to dávajú, čo s tým robia? To sa ma pýtali kamaráti skoro vždy, keď mi dávali igelitky plné plastových vrchnákov. Pokrčila som plecami -neviem. V škole povedali, že sa zbierajú pre postihnutého chlapčeka. Za peniaze za ne mu potom kúpia vozík. Pani učiteľke dôverujem a tak som si vždy povedala, že určite majú v škole mechanizmus ako zabezpečiť, aby tie desiatky kíl farebných plastových kúskov neskončili zbytočne na smetisku.

24. jan 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 6 474x
12

Marie Stracenská

Neknižnica

„A všetky tie knižky si čítala?" Pohyb rukou smerom k dva metre vysokej polici. Spýta sa to skoro každý. A odpoveď je - nie, nečítala. A pravdepodobne ani nikdy nebudem. Lebo - hoci je plná kníh a vyzerá ako knižnica, toto nie je knižnica.

16. jan 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 372x
2

Marie Stracenská

Sladká streda

„To je super!" To je super? Do školy po prázdninách? Ja som takú vetu asi v živote nepovedala. Myslela som si, že nástup po dlhom voľne bude inak bolieť. „Je super, že idete do školy?", zapochybujem nahlas. „No hej, lebo je streda. Sladká streda!"

8. jan 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 282x
1

Marie Stracenská

Len ponožky

Čaro piatich ihlíc som objavila veľa rokov potom, čo som sa naučila prvé očká. A jediný človek, ktorého som ich videla používať, bola prababička. Vedľa seba misku s rôznymi zvyškami vĺn, po riadku - dvoch na tých piatich ihliciach plietla veselé ponožky. „Na čo iné už by sme to použili," hovorila, cinkala a prepletala.

7. jan 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 164x
4

Marie Stracenská

Počítačka

Siedma dĺžka tam. Siedmy raz dvadsať päť metrov, toľko isto nazad, to už mám skoro 350, už budem mať skoro pol kilometra. Skoro polovica, čo chcem dnes odplávať. To je... ako keby som sa pri behaní už skoro otáčala v Kalinkove a vybiehala na cestu späť.

3. jan 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 763x
1