Marie Stracenská
Veštkyňa
„Chcela som sa opýtať aj na teba, len som si nebola úplne istá dňom narodenia. Vtedy či vtedy? Dobre, nabudúce sa spýtam." Snaží sa nevšímať si mierne opovržlivé pohľady ostatných pri stole. Ale nedarí sa jej to. „No len sa mi smejte. Ale ona naozaj vie. Povedala mi také, čo nemohla zistiť. Určite vidí to, čo iní nevidia. Ona určite vie." Hovorí to trochu zanovito - ako malé dievčatko, ktoré presviedča dospelých, že Zúbková víla aj Ježiško naozaj existujú. A oni vedia, že nie, ale nechcú jej pokaziť radosť, tak sa nehádajú, len zhovievavo usmievajú, veď ona na to príde. Ani nekomentujú, že je to veštenie drahé. Je ich mama, babka a svokra, majú ju v úcte. Sú to jej peniaze, neukradla ich a je dospelá.
