O chlapcovi, ktorý stratil zápalky XIV

Kráčali sme po lese, našli lúky a zastali.

Písmo: A^- | A⁺

Napili sme sa čaju, pošteklil som ju po vlasoch a šli ďalej. Cestou som jej rozprával príbeh o rysovi, ktorý zachránil čierne mačiatko. A potom prišiel aj drak!

„Celkom sa rozcítil, bolo mu ľúto všetkých neprežitých mačiatok,“ povedal som jej.

„Možno mu niekto tiež ublížil, keď bol malý. Každý si nesie svoj tieň,“ smutno mi povedala.

„Minulosť sme pochovali, začali opäť a sme šťastní. Čo sa stalo?“ nedalo mi.

„Ja som s tebou šťastná. Potrebujem ťa. Len stále sa bojím, že to skončí. Nechcem to pokaziť!“ priznala.

„Ani ja to nechcem pokaziť. Ale zrejme máme nie úplne dobré vzorce správania nastavené. Vôbec by som si nepomyslel, že, keď ťa stretnem, budem bojovať so svojimi pocitmi. Niekedy sa bojím užívať si to. Mrzí ma to, asi potrebujem čas,“ povedal som jej.

„Nemáš sa prečo ospravedlňovať. Tiež bojujem s nejakými pocitmi. Som pre teba dosť dobrá?“ opýtala sa ma priamo. Nebolo to ironické, aby si ma doberala. Pozrel som sa jej do očí a vedel som, že odpovedať jej v nejakom duchu doberania, to by jej ublížilo.

„Veď som ti povedal, že tvoje oči strelili šípy do môjho srdca. Vlastne to povedal Dante, ale celkom to sedí. Prečo by si nemala byť dobrá? Dohodnime sa na niečom. Netýrajme sa. Pokiaľ sa budeme k sebe týrať, môžeme to celé odložiť!“ povedal som jej trochu ostrejšie, než som chcel.

„Dobre. Za každé sebatrýznenie bude jedna noc na gauči!“ usmiala sa.

„Prišla si v čase, keď som veľmi potreboval, aby mi niekto nakreslil ovečku. Bol som vyhorený, unavený, týral som sa. Cítil som sa, že ma nikto nepotrebuje. A zrazu si sa objavila predo mnou, zraniteľná, nádherná a moja. Ja neviem, či som si mohol niečo lepšie priať!“ povedal som jej a ona sa začala červenať.

„A nezačneš mi hovoriť, že ma máš rád ako mladšieho súrodenca?“ podpichla ma.

„No jasné, bežne sa bozkávam so setrou,“ vrátil som jej to.

„Stalo sa ti to niekedy?“ opýtala sa ma nedočkavo.

„Čo?“ povedal som jej.

„No, tie reči, mám ťa rada ako brata, kamaráta a podobne,“ pokračovala.

„Samozrejme. Čo už, nemôže ma každý milovať. Ale, bod pre teba aspoň!“ nadhodil som a rozosmialo ju to.

„Kedysi som sa kamarátila s nejakými ľuďmi a oni mi povedali, že som dobrá len ako kamarátka. Vraj ma nikto nikdy nebude milovať a každý ma okašle. A niekedy, no niekedy sa to aj stalo,“ povedala po tichu.

„Ach, áno, veštecká manipulácia. Také mám najradšej,“ povedal som jej po tichu.

„To je aká?“ nadvihla obočie.

„No, taká, že ti niekto povie, čo sa stane v budúcnosti. Uvažuj, odkiaľ oni vedeli, že ma stretneš? Viacmenej, a teraz budem fakt krutý, takže ma chyť za ruku. Títo ľudia manipulujú rečami, ktoré ťa majú odzbrojiť. Neustále len fňukajú, o tom, ako im svet ubližuje. Potom sa na teba zavesia ako paraziti. Ako kliešte. A sajú z teba energiu. A v citlivej veci, akoby ti zakázali uvažovať o sebe, ako o človeku. Odkiaľ oni vedia, čo ťa čaká?“ už som sa celkom rozohnil a ona sa smiala.

Skvelá žena. Mňa skoro porazí a ona sa na mne zabáva. Normálne sa mi smiala do tváre.

„Ono, byť jednorázovou bútľavou vŕbou, je veľmi nebezpečné. Ale ja som to zažil tiež. Ľudia už chceli páchať samovraždy, keď ich nevypočujem. A stále to boli len tie isté bludy. Och, ublížili mi, nevieš, aké to je. Ty nevieš, čo je život na zemi! Presne tak, pretože ja som v ôsmich rokoch vstúpil do kozmu!“ poslednú vetu som povedal trochu viac teatrálne.

„Ty si úžasný! To mi nikdy nenapadlo. A vlastne, pri tebe som si to uvedomila. Pretože tvoja nespavosť tiež súvisí s tým, že ťa niečo trápi. Ale nelamentoval si nad tým, aby som ťa dávala dokopy, nechal si priestor aj mne!“ zaradovala sa.

„To je prirodzené. Pretože svoje problémy si musím vyriešiť ja sám. Moja nespavosť súvisí s vyhorenosťou, vyčerpanosťou, a tým, že mi chýbalo kúsok ľudkosti. A potom si prišla ty, rys, líška, drak, čierne mačiatko a určite príde toho oveľa viac. Každopádne, k tým ľuďom, k tým veštcom, mám jeden tip,“ sprisahanecky som sa jej pozrel do očí a jej úsmev sa roztiahol do široka.

„Som samé ucho,“ vycítil som jej zvedavosť. (V takom čase ju najradšej naťahujem, zlostím a schválne ju provokujem, aby na to prišla sama. Ale dnes to bolo iné.)

„Však to je divadelné predstavenie; veď to je festival vešteckých manipulátorov. Ja som si ale nekúpil lístok do divadla na takú volovinu. Poďme vrátiť lístky do divadla!“ navrhol som.

„Za tými stromami je nejaké mesto, možno tam bude divadlo!“ povedala.

A naozaj, napísali sme prehlásenie, že chceme vrátiť lístky. V divadle bolo otvorené, pani, čo predávala lístky sa z chuti zasmiala, a zadarmo sme dostali lístky na balet. Mňa to nepotešilo, ale dievčatko so zápalkami bolo neskutočne šťastné, plné nehy. Samozrejme, podpichla ma, že nie že pôjdem oblečený v teplákoch vyváľaných v blate. (Veď dočkaj!)

„Šla by som niekam na obed. Dala by som si bravčovú krkovičku, dusenú kapustu, domáce knedle! A nejaký silný vývar!“ skríkla.

„A pivo! Čierne!“ nedalo mi.

„My sme ešte spolu neboli na pivo! Dúfam, že sa opiješ, a porozprávaš mi ako ma ľúbíš!“ nedalo jej.

Našli sme útulný hostinec s čiernym pivom. Šenk voňal čerstvým jedlom a drevom. Dali sme si bravčovú krkovičku, dusenú kapustu, knedle a čierne pivo.

Došli sme domov, kde nás čakalo prekvapenie. Čierne mačiatko sa práve zobudilo a chcelo sa hrať. Rys bol celý na mäkko.

„Rysa tak dojalo to čierne mačiatko, že si ani nevšimol, že sme boli na pive!“ povedala mi po chvíli.

„Snáď si nemyslíte, že oklamete môj čuch! Ale nabudúce tých pív menej, pretože chodiť po vás sa mi nechce. Radšej by som si pospal!“ rys povedal prísnym tónom

„Sú dospelí!“ nežne si ho doberala líška.

„Mali by sme na to pivo chodiť častejšie!“ navrhol som jej.

„Mali! Ale málo si toho vypil! Hanbi sa!“ usmievala sa, keď zaspávala.

„Pijatiku zakazujem!“ zamrmlal rys zo spánku.