elen matúš-trnavská
Starí gentlemani
Nech si o starých ľuďoch myslím čokoľvek a nech ma ich presuny mestom kvôli rožkom o desať halierov lacnejším ráno v dopravnej špičke akokoľvek vytáčajú, dnes som videla niečo, nad čím sa oplatí zamyslieť sa.
Trnavská z Trenčína alebo Trenčianska z Trnavy?...ak sa ma na to opýtate na budúcom blogstretku, budete zrejme miliónty v poradí...ale to je už úplne jedno...pretože to priezvisko budem používať už len tu Zoznam autorových rubrík: Tri písmenká môjho života, Túlavé topánky, Súkromnejšie ako súkromné, Zápisky z Prahy, O niečom, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
elen matúš-trnavská
Skončila vám platnosť občianskeho? Gratulujem!
Čo potrebujete na to,aby ste si vybavili nový? Okrem štandartného - 2 ks nových fotografií a starého občianskeho (v prípade, že prídete po skončení platnosti, nepotrebujete žiadny kolok) potrebujete hlavne pevné nervy a nekonečnú dávku trpezlivosti. A v Trenčíne dvojnásobok.
elen matúš-trnavská
Čo ma budí každé ráno...alebo o švihadle
Človeka môže prebudiť ráno čokoľvek. Napríklad božtek od milovanej osoby (aj keď sa mi to o šiestej ráno nie vždy páči), alebo zvuk budíka (za tých niekoľko rokov som sa naučila akékoľvek negatívne pocity voči tomuto vynálezu eliminovať - hlavne, keď zvoní až po ôsmej :)) Alebo sa môže prebudiť len tak na pocit, že už je dávno krásne-prekrásne do ružova vyspatý. Tak na to posledné si ja už skoro ani nespomínam. Mňa totižto párkrát do týždňa budí...švihadlo.
elen matúš-trnavská
Príďte ešte raz, pán prezident
O výrokoch, prejavoch, reakciách a skutkoch súčasného amerického prezidenta sa popísalo už kadečo. Ja chcem zareagovať na jeden, ktorý sa ma tak trochu osobne dotkol.
elen matúš-trnavská
Nechápem ženy
Je to asi divné, že to píšem ja a asi niektorí z vás nepochopíte pre zmenu zase mňa. Ale je to tak. Ja naozaj niektoré ženy nechápem.
elen matúš-trnavská
Keď sme ešte deťmi boli
Najranejšie spomienky na detstvo...a zrazu máme na jazyku chuť krupice či kakaa, cítime vôňu nedele a pred očami máme vlka a zajaca. Tak veru.
elen matúš-trnavská
Čo ma naučili moji kamaráti
Naučili ma robiť veci, ktoré by sa asi normálne robiť nemali. Také tie rozum zastavujúce bláznovstvá, pri ktorých je vám však spolu strašne fajn.
elen matúš-trnavská
Nevzdelaní novinári resp. RE: Slovensko a Slovinsko
Pôvodne som sa téme Summit chcela vyhnúť, tak ako sa snažím vyhýbať obľúbenej téme SHS (btw. v utorok v Slovak Pube sedela pri vedľajšom stole Petra Humeňanská...a čo? a nič ! ). Ale včera som pozerala správy a zaujala ma jedna vec.
elen matúš-trnavská
Ako si sprotiviť bežkovanie
Krátky návod pre tých, ktorí chcú začať s týmto športom a nevedia ako, prípadne pre tých, ktorí chcú skončiť a nevedia prečo.
elen matúš-trnavská
Pomôcť alebo nechať tak?
Keď som sa raz v decembri vracala ráno z vítania kamaráta, ktorý prišiel z N.Y., na zastávke som našla ležať ženu. Telo ležalo na chodníku, nohy mala na vozovke. Pri nej kaluž niečoho, čo som sama a v tme radšej nešla identifikovať. Pravdupovediac, trvalo dlho, čo som tam len tak stála v patričnej vzdialenosti a nevedela, čo robiť. Stále som dúfala, že niekto príde. Alebo, že keď sa tam znova pozriem, žena tam nebude. Päť hodín ráno, široko - ďaleko ani nohy a ja na zastávke sama s mŕtvolou.Scéna ako z hororového filmu.
elen matúš-trnavská
Opačný biorytmus. Problém? A ešte aký !
Nedávno mi kamarát hovoril, že jeho milá chodí zavčasu spávať. A že on potom ešte také dve - tri hodinky buntoší, kým zaľahne. A že ona zase buntoší ráno, keď on má ešte polnoc. Poznáte to? Ja veľmi dobre.
elen matúš-trnavská
Naozaj už nemusíme zostať nikomu na krku?
Keď sa ma kamarát spýtal, čo si myslím o tej reklame a či nechcem o tom napísať blog, nerozumela som prečo. Reklama ako každá iná. Normálna. Celkom dobrý nápad. Neskôr večer som však v jednom obchodnom dome zbadala starčeka. Staručkého, bezradného s vyplašeným pohľadom. Mala som chuť ho objať a povedať mu, že všetko bude v poriadku. A potom som prišla domov, spravila si večeru a pustila telku. A uvidela tú reklamu. Ibaže teraz úplne inými očami.
elen matúš-trnavská
Moje mesto
Keď vystúpim v Trenčíne z vlaku a nadýchnem sa vzduchu, viem, že som doma. Pokaždé mám taký ten pocit, že je všetko tak, ako má byť. A všetky tie bratislavské problémy zostávajú za mnou. Keď sa neponáhľam rovno domov, idem sa prejsť mestom. Len tak - nadýchať sa atmosféry.
reklama
elen matúš-trnavská
Ako som po doktoroch behala
Pred časom ma začalo pichať pri srdci. Najprv som si z toho ťažkú hlavu nerobila, zriedkavé bolesti statočne predýchala a akékoľvek pochybnosti zatlačila na dno môjho podvedomia. Ale keď ma to cez minulé Vianoce chytilo tak, že som sa ani nadýchnuť nemohla,bolesť vystrelovala do ľavej ruky a celú noc som nespala, lebo srdce si bilo ako divé, bola som si nabetón istá, že nadišla moja posledná hodina. A tak sviatky-nesviatky, zavolala som priateľovi, že ma musí zobrať k doktorovi. Stav sa mi medzitým mierne zlepšil, tak som si myslela, že doktor dá voľáke tie pirule a bude dobre. Ibaže nebolo.
elen matúš-trnavská
Služby za 30 tisíc - časť druhá
Večer pred plánovaným odletom sme víza predsa len dostali. A k tomu letenku (ktorú sme, mimochodom, museli zaplatiť dávno predtým, ako sme vedeli, čo je s vízami). Zábavná bola tiež situácia, keď v agentúre zistili, že neletíme cez N.Y. (na Full Service povinný meeting - ako nám odporučil ich americký kolega), pričom oficiálnu žiadosť sme podali pred niekoľkými týždňami. Vyriešil to telefonát do N.Y., kde našťastie majú vo veciach viac poriadku a o všetkom vedeli. Keď sme si ešte chceli skontrolovať všetky papiere, boli sme ubezpečení, že je všetko ok a že nám želajú šťastnú cestu (veď je tu ešte toľko ľudí a už je jedenásť hodín večer). Kto dostal víza vtedy 16.6.2003, iste si pamätá na ten večer v CKM-ke.
elen matúš-trnavská
Služby za 30 tisíc - časť prvá
Keď sme pred dvoma rokmi riešili, že čo s letom, padol aj návrh na Work and Travel. Nebola som tým trikrát nadšená, lebo do Štátov už dnes chodí každý druhý. Vzhľadom na to,že nemám moc rada pocit byť ako každý druhý, ukecala som chalanov na Aljašku. Predsa len - je to niečo iné. Je to síce jeden zo štátov USA, ale nie je to také tuctové ako trebárs New York. Teda aspoň pre mňa, trochudobrodruha, ktorý sa cíti dobre s batohom na chrbte a veľké mestá zrovna nemusí. A zvlášť tie americké.
elen matúš-trnavská
Hnedošedý večer
Mala som sa po práci stretnúť s kamarátom. Nedohodli sme sa síce napevno, ale sľúbil, že mi dá vedieť. Nedal. Odišiel z práce bez slovíčka vysvetlenia. Pre istotu som si skontrolovala všetky tie technické vymoženosti modernej doby, na ktorých by mi mohol nechať odkaz. A nič.
