Trnavská z Trenčína alebo Trenčianska z Trnavy?...ak sa ma na to opýtate na budúcom blogstretku, budete zrejme miliónty v poradí...ale to je už úplne jedno...pretože to priezvisko budem používať už len tu Zoznam autorových rubrík: Tri písmenká môjho života, Túlavé topánky, Súkromnejšie ako súkromné, Zápisky z Prahy, O niečom, Nezaradené
Bývalá spolužiačka mi nedávno povedala, ako dobre sa pobavila na článku Takto ma on zabáva. A či zas niečo také nepovedal. A veru že aj povedal... alebo pokračovanie jednotky, od ktorej už ubehlo nejakých tých pár mesiacov...alebo o tom, že s humorom je všetko ľahšie.
Vonku poprchá. S pribúdajúcim šerom ma moje jesenné nálady chytajú čoraz častejšie. Prichádza sychravý november a s ním čas upršaných dní, sivomliečnej hmly a blikotavých cintorínov. A pre mňa aj čas, kedy si znova spomeniem aj naňho.
Tak sa nám to už tradíciou skoro stalo. Že začiatkom alebo koncom leta na pár dní svoje mestom unavené kosti dobrovoľne do nie práve najväčšieho auta poukladáme, zabalíme veci horské i veci morské a so všakovakými mapami, sprievodcami a odporúčaniami na kolenách ideme tam, kam nás oči vedú. Ale prvou zástavkou sú vždy a bezpodmienečne Dolomity.
Zážitok môjho priateľa z bieloruských hraníc...alebo o tom, kto má pravdu - bieloruská ambasáda alebo bieloruskí colníci...?
...alebo zopár postrehov z druhého najväčšieho poľského mesta.
Možno podobný článok už niekto napísal. A možno to nikoho nenapadlo. Ale ak áno, ospravedlňujem sa autorovi aj všetkým, čo ho čítali. V čase túlavých topánok akosi nestíham sledovať život na blogu. Ale asi by som to napísala tak či tak. Pretože (aj tento raz) to beriem osobne.
Letný kurz BEST - I ve got the power, try alternative energy source v poľskom Lodzi. Dva najbláznivejšie týždne v mojom živote. A nielen v mojom...a toto je denník z tých dní... časť tretia - posledná.
Letný kurz BEST - I ve got the power, try alternative energy source v poľskom Lodzi. Dva najbláznivejšie týždne v mojom živote. A nielen v mojom...a toto je denník z tých dní... časť druhá...
Letný kurz BEST - I ve got the power, try alternative energy source v poľskom Lodzi. Dva najbláznivejšie týždne v mojom živote. A nielen v mojom...a toto je denník z tých dní...
Oswiecim. Vždy som tam chcela ísť. V mojich predstavách to bolo miesto tiché a pokojné, hroby a mohyla na výstrahu. Posvätné miesto pripomínajúce človeku vlastnú zlobu. Myslela som, že tam budem sama. Sama so svojimi myšlienkami, sama so svojimi pocitmi. Dostatok času a priestoru na snahu pochopiť dno ľudskej duše. V skutočnosti je to trochu inak. Napokon ako skoro všetko.
Nechcelo sa mi tam. Príšerne moc. Moja nechuť pomastievala bruško môjmu lenivejšiemu ja a predstava kvasenia kdesi v chládočku pri jazere rýchlo vystriedala počiatočné nadšenie. Veď komu by sa chcelo teraz uprostred prázdnin diskutovať o alternatívnych zdrojoch energie? A ešte k tomu v angličtine?
Zopár veselých situácií zo života...alebo o tom, že s humorom je všetko krajšie...
Možno je to od človeka, ktorý nemá všetkých päť pohromade, skáče v kalužiach, pri jedle sa vždy celý zababre a hoci má už 25, vôbec netuší, čo so životom, prinajmenšom trúfalé...Viem...Ale zaujíma ma to.
...alebo o tom, ako sa niekoľkomesačný cyklista učí existovať v bratislavskej doprave...alebo menšia kritika na cyklistické chodníky v meste...alebo o mojich radostiach a starostiach na dvoch kolesách...
...alebo pokračovanie príbehu č. 2 z môjho článku Príliš komplikované...tak ako to vidím a cítim ja...
Je tomu viac ako rok, čo zomrel. Ale spomínam naňho často. A vždy sa pri tejto spomienke usmejem. Lebo Kubo bol skrátka...Kubo.
Alebo o tom, že vzťahy nie sú čierno - biele...Zopár príbehov z môjho okolia. Príbehy zo života. Príbehy, ktoré svojim spôsobom prežívam aj ja. A tak už nehodnotím, iba premýšľam. O tom, čo sa stáva. O tom, že láske sa len tak rozkázať nedá. O tom, že to celé vôbec nie je jednoduché.
Sama seba označujem skôr za hudobného konzumenta a tvrdím, že sa v hudbe nevyznám. A už vôbec nie som fajnšmeker. Aj keď, za tie roky sa na mňa čo - to nalepilo. A aj všeobecný prehľad najnovších hviezdičiek je (hoci, odkedy neterky podrástli a u nás sa zaručene kvalitné hudobné magazíny typu Bravo girl objavujú čoraz menej, aj to už nie je to, čo bývalo :))
Včera večer som podľahla jednej slabôstke, ktorá ma chytí tak raz za čas a väčšinou z čírej nudy. Začítala som sa do ženských časopisov. Prekvapenie sa nekonalo. Žiadna hlbočina...
