Mária Ukropcová
Divé maky 41-42 / 190
Štedrý večer. (Vo vnútri-Izba-Dom Kráľovičovcov-Večer): Margaréta a Julko zdobia vianočný stromček. Adam sedí na gauči a hrá oduševnene na gitaru. Za ten krátky čas, čo na nej cvičí, robí pokroky.
Štedrý večer. (Vo vnútri-Izba-Dom Kráľovičovcov-Večer): Margaréta a Julko zdobia vianočný stromček. Adam sedí na gauči a hrá oduševnene na gitaru. Za ten krátky čas, čo na nej cvičí, robí pokroky.
Igorovo dolapenie. (Vo vnútri-Margarétina pracovňa-Detský dom Nezábudka-Deň): Dvere na pracovni sú otvorené dokorán. Julko si pred regálom s policami obzerá malú sklenú guľu s rozprávkovou krajinkou.
Spor pre gitaru. (Vo vnútri-Izba-Detský domov Nezábudka-Deň): Marta sedí na foteli a robí sa, že je začítaná do knihy.
Trestanec. (Vo vnútri-Čakáreň-Poliklinika Spišské Vlachy-Deň):Na chodbe pred ordináciou postávajú pacienti. Margaréta a Košťálove deti sú usadení na dvoch lavičkách. Čakajú na zdravotnú prehliadku. Julko pobehuje sem a tam.
Večera. (Vo vnútri-Jedáleň-Detský domov Nezábudka-Večer): Od okienka, kde sa vydáva večera, sa ťahá dlhý rad detí.
Sviečka. (Vo vnútri-Izba-Košťálova chatrč-Noc): Julko, Karolínka, Števo, Johanka, Igor, Dodo, Adam a Košťálka spia v izbe na matracoch. Izbu osvetľuje len svetlo horiacej sviečky.
Príchod Roka a Igora. (Vonku-Rómska osada-Vlčia Dolina-Deň): Húf detí obkolesí desaťročného chlapca z osady. Na zemi imituje súlož - rukami a špičkami rozkročených nôh sa opiera o zem a panvu zdvíha hore a dole.
1. Poľná scenéria (Vonku. Rómska osada – Vlčia Dolina – Deň.) Leto 1993. Poľná scenéria za slnečného krásneho poludnia s rozkvitnutými vlčími makmi pri rómskej osade Vlčia dolina na Východnom Slovensku.
Preklad Kishonovej satiry „Pünktlichkeit ist eine Zier" z nemeckej Torbergovej verzie.
Rýchlym krokom si razím cestu cez dav ľudí na najvychytenejšej obchodnej ulici vo Viedni. Tváre, ktoré míňam, žiaria rozmanitými farbami. Každá z nich rozpráva iný príbeh.
Pekne nám vedia zavariť. Tí malí škriatkovia. Pomyslí si Karol žmoliac malý zdrap papierika v pravej ruke, keď s ním taxík uháňa v pravom voľnom pruhu domov. Jeho pohľad míňa pouličné lampy, poloprázdne bary a stánky s rýchlym občerstvením.
Nie je to tak dávno, čo dánsky karikaturista Kurt Westergaard šliapol stúpencom islamu na otlak tým, že ich uctievanému prorokovi namiesto turbanu nakreslil na hlavu bombu. A musel to byť poriadne citlivý otlak, keď vyústil do pokusov o atentát, podpálených dánskych veľvyslanectiev a vyhrážok smrti adresovaných Westergaardovej redakcii.
Venovanie prvej časti bolo anonymné. Zovšeobecnila som ho na dedicated to my Mexican friend. Pôvodne som mala v úmysle vyzdvihnúť jeho investigatívne zásluhy tým, že spomeniem aspoň jeho krstné meno. Prosil ma ale, aby som ho tejto poklony ušetrila vzhľadom na to, že na uliciach mexického Ciudad Juárezu sa povaľujú telá bez hláv. A vraj s hlavou na krku sa cíti veľmi dobre.
„Radšej žiť šesť rokov ako kráľ (rey), než drieť šesťdesiat ako vôl (guey)."
Na nočnom stolíku pod okenným parapetom sa vynímajú fotky vsadené do kovových rámikov. Deťúrence prekypujúce bezstarostným smiechom a úprimnou radosťou zo života. Medzi nimi starý čiernobiely portrét.
Z nemeckej Torbergovej verzie prekladám satiru Alltag eines Berufshumoristen od Ephraima Kishona.
...alebo keď sa z prenasledovateľov stávajú prenasledovaní.
Nad videom s nálepkou „kontroverzné" sa vznáša mrak nevôle. Iniciátorkou videa je Jane Kormanová, umelkyňa z austrálskeho Melbourne, pôvodom židovka. Vo svojom štvorminútovom kreatívnom dielku nechala vystúpiť svojho otca Adoleka Kormana a jeho vnúčatá, ktorí si spoločne veselo podskakujú do taktu piesne I will survive v podaní Glorii Gaynor. Na tom nie je nič zarážajúce, keby len svoj tanečný príbeh nepreniesla do dejiska koncentračných táborov Osvienčimu, Terezína a Dachau, čím si vykoledovala nepriaznivé ohlasy zo strany neúprosných kritikov.
Z nemeckej Torbergovej verzie prekladám satiru „Die vier apokalyptischen Fahrer" od Ephraima Kishona.
Tento článok je len útržkovitým prepisom 270 stranovej biografie Bona Voxa, pod ktorú sa podpísal uznávaný hudobný publicista Mick Wall. Môj rešpekt oprávnene putuje do Česka za tvorivý preklad J. Bernáškovej. Časový úsek iba piatich rokov zo životnej dráhy írskeho rockového kvarteta približujem obzvlášť pre mladé driemajúce talenty. Presne tak dlho to trvalo, kým z chuligánskych mladíkov z dublinského predmestia, nenápadných a priemerne nadaných, povstali idoly.